Keramická pálená strešná krytina

Keramické škridly sa vyrábajú formovaním a pálením z hliny, ílu alebo ílovitých materiálov. Na výrobu škridiel sa používa íl, ktorý obsahuje 40 až 60 % hliny. Zväčša sa pri ťažbe nevyskytuje vhodná zmes hliny, a preto sa tento pomer musí dosiahnuť až dodatočne vo výrobni.

Podľa metódy tvarovania rozoznávame škridly ťahané a razené. Ťahané škridly sa vyrábajú metódou ťahania, pričom spracovávaná surovina sa vkladá do závitkového lisu. Z vytvarovaného nekonečného pásu suroviny sa potom režú škridly v potrebnej dĺžke. Takýmto spôsobom sa vyrába škridla s oblúkovým zakončenín, t. j. bobrovka, a drážková ťahaná škridla.

Metódou razenia sa vyrábajú keramické škridly s dvojitou čelnou a bočnou drážkou alebo aj rovinná razená drážková škridla. Pri procese tvarovania škridiel sa zo závitkového lisu vytláča plochý nekonečný pás suroviny, ktorý sa rozdelí na plásty (surové škridly) a tie sa zavedú do tvarovacieho lisu. Plásty sa pomocou razníka umiestnia do formy a vylisujú na razenú škridlu.

71800

Farebnosť a povrchová úprava

Prirodzenú farbu škridly určuje podiel kovu obsiahnutý v surovine. Ak surovina obsahuje hydroxidy železa, vypália sa na tmavočervený odtieň. Vysoký podiel mangánu spôsobí tmavohnedé sfarbenie. Bledobéžová farba škridly svedčí o nízkom podiele železa a vysokom podiele vápnika. Pri ďalších farebných odtieňoch sa využívajú rozličné metódy farbenia.

Engoba

Engoba je matný, neglazovaný povlak vytvorený na povrchu škridly pred vypálením máčaním alebo nastriekaním. Táto úprava sa robí v prípade, ak chceme zmeniť povrchovú farbu škridly, pričom sa neovplyvní jej kvalita. Engobu tvorí špeciálne pripravené ílovité bahno, do ktorého sa podľa požadovanej farby primiešajú príslušné minerály alebo oxidy kovov. Terra sigilata – lesklý povlak s otvorenými pórmi pripomínajúci glazúru – sa takisto označuje ako engoba. Tento materiál tvorí ľahko taviteľná hlina, ktorá sa počas výpalu speká a vytvoria sa sklovité kvapky.

Glazúra

Glazúra sa nanáša rovnako ako engoba na nepálený výlisok. Tvoria ju ľahko taviteľné hliny s prímesou kovov, ktoré vytvárajú sklovitý tesný povlak, sfarbený podľa želania. Aplikáciou glazúry sa získajú povrchy so žiarivými farebnými odtieňmi, prípadne biele alebo čierne povrchy, čím sa dosiahne estetický účinok. Glazúra úplne uzavrie póry.

71802

Proces pálenia

Pri pálení keramickej škridly vzniká chemická premena hliny, ktorá vyústi do konečného spevnenia. Výlisky sa musia zohrievať veľmi pomaly, pretože pri škridlách s otvorenými pórmi sa nesmie dosiahnuť hranica spečenia. Škridly sa musia najprv dobre vysušiť, aby sa nenapučili vplyvom pôsobenia pary. Prechádzajú cez sušiacu komoru, kde sa z nich pri teplote maximálne 120 °C odstráni prebytočná voda. Výpal sa uskutoční pri teplote 900 až 1 100 °C (väčšinou približne 1 050 °C). Škridly s uzavretými pórmi musia byť spečené a vypaľujú sa pri teplote 1 200 až 1 300 °C. Po výpale sa škridly opatrne ochladia. Pri správnom zosúladení jednotlivých fáz vypaľovacieho procesu sa dosiahne rovnomerné sfarbenie, požadovaná pružnosť, rozmerová presnosť hotovej škridly a nevzniknú trhliny. Čas a teplota výpalu ovplyvňujú jej tvrdosť a odolnosť proti poveternostným vplyvom. Celý proces vypaľovania od ohrevu cez výpal až po chladenie trvá asi 5 dní v závislosti od kvality hliny a vlastností výliskov. Pri pálení sa škridly zmraštia, pri nemastnej hline o 8 až 10 %, pri mastnejšej hline do 12 %.

Vlastnosti pálenej keramickej škridly

Škridla je keramický stavebný materiál odolný proti chemickým vplyvom a účinkom UV žiarenia. V normovaných škridlách sa nesmú vyskytovať soli a iné škodlivé látky spôsobujúce tvorbu výkvetov. Porušená škridla sa nemôže použiť na strešný plášť, lebo by nebola odolná proti účinkom dažďa. Nepatrné separovanie a oddeľovanie jemných častíc vplyvom pôsobenia solí je dovolené. Výkvety na streche sú neškodné a len zriedka narušujú estetický vzhľad strechy. Nepatrné oddeľovanie čiastočiek z povrchu je podľa normy dovolené.

Tvarová stálosť nie je dôležitá len pri ochrane proti poveternostným vplyvom, ale ovplyvňuje aj pokrývačské práce a mechanické namáhanie.

Škridla musí prepúšťať vodu, je to podmienené jej prirodzenou pórovitosťou. Čerstvo vypálená škridla absorbuje pomerne veľa vody. Po určitom čase sa póry upchajú prachom, v dôsledku čoho sa postupne znižuje ich relatívna vodopriepustnosť.

Škridla musí byť odolná proti mrazu. Mráz nesmie spôsobiť poruchy, t. j. nesmú sa na nej objaviť povrchové trhliny, odlúpnutie povrchu, trhliny, zlomy alebo plošné praskliny. Mrazuvzdornosť sa zisťuje skúškami určenými pre rôzne klimatické oblasti.