Penzión s dušou

Niečo z histórie

Prvá doložená zmienka o Spišskej Sobote je z r. 1256. V listine Kráľa Belu 4. sa uvádza ako Forum sabathe (Sobotský trh) – odtiaľ aj názov penziónu. Trhový charakter mesta umožnil rozvoj cechov, obchodu i kultúrneho života. V Spišskej Sobote sa zachovali mnohé významné umelecko-historické pamiatky.

Najväčšiu hodnotu má kostol sv. Juraja s oltárom z dielne majstra Pavla z Levoče, ktorý je dominantou námestia. Architektonické a výtvarné cennosti, poloha mestečka a nádherná kulisa panorámy Vysokých Tatier radia dnes Spišskú Sobotu medzi najvzácnejšie mestské rezervácie Slovenska.

Samotný objekt penziónu pochádza z prvej polovice 17. storočia, kedy slúžil ako meštiansky dom. Dnes je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok Slovenska. Keď terajší majitelia dom kúpili bola to podľa slov jedného z nich ruina. A tak sa rozhodli vrátiť 200-ročnému domu dušu.

Vdýchnutie života 200-ročnému domu

Zámer bol od začiatku jasný – sprístupniť dom v pôvodnom štýle verejnosti v podobe penziónu s reštauráciou. Celá prestavba trvala štyri roky. Začalo sa opravou plotov. Pôvodné kamenné múry boli prerastené burinou, preto ich bolo treba ošetriť, prekryť a dostavať niektoré zničené časti.

Potom nasledovali montáže vodovodných, kanalizačných a plynofikačných inštalácií. Z tohto dôvodu bolo potrebné odstrániť povrch dvora a krytého priechodu za bránou. Pôvodný sivý kameň ukladaný do piesku sa zachoval len v torzách. V 60-tych rokoch minulého storočia ho nahradil fádny a lacný betón. Terajší majitelia sa rozhodli pokryť vstup a nádvorie prírodným travertínom v kombinácií s autenticky pôsobiacim sivým kameňom. Z týchto prvkov pozostáva aj spomínané oplotenie a murovaná nadzemná časť pôvodnej 33 metrov hlbokej studne, ktorá zdobí nádvorie. Na studni pribudla strieška a koleso s vedrom na ťahanie vody, ktoré teraz slúži hlavne v letných mesiacoch, napríklad aj na chladenie šampanského.
Potom prišli na rad samotný penzión a reštaurácia.

56113
Dominik Vlaheko

Aby sa hosťom dobre spalo

Postupne sa začalo s prestavbou ubytovacích častí domu. K trom izbám na prvom poschodí návštevníka dovedie originálne úzke točité drevené schodisko. Podlahu galérie so vstupmi do izieb tvorí pôvodný kameň. V rámci rekonštrukcie boli jednotlivé diely očíslované, potom bola mozaika rozobratá a po dôslednej úprave podkladu opätovne zložená. V izbách sa ošetrili zvetralé omietky, vymenili sa okná a dvere, všetky v pôvodnom štýle, ale za nové. V dvoch izbách využili komínové prieduchy na výstavbu krbov. Starodávny charakter izieb dotvárajú síce nové, ale historickému duchu doby zodpovedajúce drevené dlážky. Zariadenie apartmánov je vkusné a účelné. Každá izba má vlastnú kúpeľňu s keramickou dlažbou. Aj tu klenby alebo odkryté časti kamenného múru pripomínajú dvestoročnú históriu. Dnešné vybavenie kúpeľní by nám však v tej dobe iste všetci závideli.

Za povšimnutie stojí fakt, že najväčší a najluxusnejší apartmán zdobia vzácne krížové klenby podopierané pôvodnými renesenčnými stĺpami. To považujú majitelia, ale aj pamiatkári za najväčšiu hodnotu tohoto domu. Niekoho možno viac zaujme veľká posteľ s baldachýnom, v ktorej sa určite snívajú rozprávkové sny.

Aby sa hosťom dobre jedlo

Reštauráciu tvoria tri priechodné, navzájom prepojené miestnosti. Najväčšia z nich bola súčasťou domu, druhá kedysi slúžila ako udiareň, tretia bola postavená pravdepodobne trocha neskôr ako hospodárska prístavba. Aj týmto miestnostiam sa majitelia snažili vdýchnúť duch minulých storočí.

Ako prvá hosťa privíta „kováčovňa“ – dominuje jej obojstranná vstavaná pec s otvoreným ohniskom, ktorá voľne pokračuje do druhej miestnosti, v ktorej je už ohnisko uzatvorené. Vstup do druhej miestnosti je oblúkový a stráži ho „rytier v brnení“. Pri budovaní oblúku objavili majitelia pôvodný kameň, ktorý nechali odkrytý. Kamenné fresky zdobia aj ďalšie steny miestnosti. Pri prestavbe totiž majitelia prišli na to, že nech na splesnivenú stenu dajú akúkoľvek omietku, tak či tak bude zvetrávať, a kameň predsa dodá „kováčovni“ ten správny nádych stariny. Interiér „kováčovne“ vhodne dopĺňa vstavané murované sedenie, kombinované s drevom a kožou, originálne tienidlá na stenách z kovových okeníc, poznačených zubom času, ktoré kedysi slúžili na starom mestskom opevnení, či tepaná záclona ukrývajúca vo svojich záhyboch tajuplnú tvár. Atmosféru ohňa podčiarkuje oranžová farba stien, ktorá tiež nesie „stopy času“.

Posedenie u pekárnika

Druhá miestnosť „izba starého pekárnika“, je prestavaná z bývalej udiarne. Majitelia ponechali vysoký komín, v ktorom visí kopia lavičky Leonarda DaVinci. Tejto miestnosti dominuje drevo. Steny zdobia police s prútenými košíkmi, keramickými dózami, drevenými varechami… Dobová mriežková skriňa ukrýva radiátor. Tretia, najväčšia miestnosť – mešťanská izba, slúži hlavne ako jedáleň pre ubytovaných hostí. Útulnosť jej dodávajú klenbové stropy a teplá oranžová farba stien. Vchod do kuchyne je ukrytý za akváriom, vsadenom medzi dva drevené trámy. Oheň a voda, dva protiklady, ktoré v tomto prípade vytvárajú dokonalú harmóniu a celému priestoru rešturácie dodávajú energiu. Podlahu vo všetkých troch miestnostiach tvorí keramická dlažba imitujúca drevenú palubovku, ktorá nahradila pôvodný zámer – klasické drevo. Majitelia zvážili požiadavky na nenáročnú údržbu a odolnosť materiálu proti oderu a prípadné poškodenie rozžeravenými uhlíkmi v okolí ohniska. Reštaurácia plynule nadväzuje na vonkajšie sedenie, situované na pôvabne upravenom nádvorí, ktorému dominuje už spomínaná studňa. V budúcnosti majitelia plánujú nádvorie rozšíriť o zadný dvor so záhradným grilom a jazerom.