Detská izba s ohľadom na vek dieťaťa

V dojčenskom veku je najčastejšou požiadavkou praktickosť riešenia. Detská kolíska, neskôr postieľka, je umiestnená v blízkosti lôžka rodičov. K prvým praktickým kusom nábytku patrí okrem detskej postieľky prebaľovací stôl s množstvom úložného priestoru a ohrádka, ktorá vymedzuje priestor na hranie. Pôdorysné rozmery nábytku zohľadňujú rozmery dieťaťa, ale výškovo sa prispôsobuje dospelému človeku. Treba mať na pamäti, že dieťa intenzívne vníma svoj mikropriestor, ktorý by okrem spomínanej praktickosti a maximálnej bezpečnosti mal spĺňať aj nároky na optickú pohodu (nedráždivá farebnosť, jednoduché tvary).

Dieťa vo veku od troch rokov potrebuje samostatný, dostatočne veľký, a pokiaľ možno, nekomplikovaný priestor, v ktorom by mohlo samostatne spať a hrať sa. Izba musí byť vybavená takmer všetkým, čo deti budú potrebovať až do dospelosti – veľkým pracovným stolom, stoličkou, úložnými priestormi a správnym lôžkom. Dôležitá je veľká voľná plocha podlahy, kde sa dieťa môže bezpečne hrať. V tomto období dieťa získava množstvo skúseností a návykov, ktoré významne ovplyvňujú jeho ďalší zdravý vývoj. Učí sa vytrvalosti v práci, zodpovednosti za hračky, ale získava aj praktickejšie návyky, medzi ktoré patrí napr. upratovanie. Nábytok v tomto, ale aj neskoršom období musí byť výškovo nastaviteľný, aby mohol flexibilne reagovať na zmenu telesných rozmerov dieťaťa. V tomto veku treba veľmi dbať na zvýšenú bezpečnosť, ktorú dosiahneme vhodným tvarom nábytku (oblé rohy, mäkké časti, stabilné prvky a pod.), ale aj dobrým ukotvením nábytku proti prevráteniu. Knižnica sa pri detských hrách môže veľmi ľahko zmeniť na nebezpečný rebrík.

V šiestich rokoch sa dieťa začína osamostatňovať a čiastočne preberá zodpovednosť za organizáciu svojho priestoru. Ak možno nábytok ešte aj v tomto období rozmerovo prispôsobovať rastu dieťaťa, stačí k pracovnému stolu doplniť kontajner, pridať nábytok s úložným priestorom, dobrú pracovnú stoličku (otočnú na kolieskach) a lampu, pretože dieťa venuje práci za stolom čoraz viac času. Zvyčajne treba vymeniť aj postieľku za lôžko, ktoré svojimi rozmermi vyhovuje dospelému človeku.

Zariadenie izby staršieho školáka má zväčša „vážnejší“ dizajn ako typický detský nábytok. Pri riešení izby školopovinného dieťaťa sa už uplatňujú aj priestorovo komplikovanejšie riešenia. Vzhľadom na zvyšovanie počtu záujmových činností vzrastajú aj nároky na množstvo úložných priestorov. Detskú izbu možno už v tomto období doplniť samostatným počítačovým stolíkom (niekedy stačí len k pôvodnému stolu primontovať výsuvnú dosku na klávesnicu) a posilňuje sa aj spoločenská funkcia izby. Ako podpora spoločenského života pribúdajú rôzne formy sedenia a vlastná audiovizuálna technika.

V období dospievania potrebuje dieťa najmä pocit súkromia a sebarealizácie. Jeho predstavy o používaní detskej izby sú často v úplnom protiklade s názormi rodičov. Dieťa už potrebuje nábytok rozmerovo dimenzovaný pre dospelého človeka. Posledné zariadenie detskej izby ostáva v byte aj neskôr, keď dieťa opustí spoločnú domácnosť a osamostatní sa a detská izba sa zmení na hosťovskú izbu. V ostatnom čase mladí ľudia často zotrvávajú v detskej izbe až do pokročilej dospelosti, čo na jednej strane podmieňuje ekonomická situácia mladých ľudí, ale v nemalej miere aj obavy zo straty pohodlia.