Doba vaňová (1. časť)
V dejinách ľudstva sa odjakživa striedali obdobia viac alebo menej kladného vzťahu k vode a hygiene vôbec. Napríklad baroko bolo známe svojou voňavkovou pseudohygienou s škrabadlami do vlasov. Anglickú kráľovnú vtedy považovali za veľmi čistotnú, pretože sa umývala raz za mesiac „bez ohľadu na to, či to potrebovala, alebo nie“. Dnes žijeme v období opačného extrému. Prehnaná čistota nám spôsobuje kožné problémy, znižuje našu odolnosť proti chorobám, a lekári začínajú upozorňovať na to, že mydlo treba používať s mierou. Avšak proti čistej vode nikto nič nenamieta. Voda ostáva darkyňou a nositeľkou života. Priam hmatateľne to človek pocíti, keď sa po namáhavom dni ponorí do vane.
Každý z nás zrejme túži po inej kúpeľni, avšak podstatným znakom hádam každej kúpeľne snov je vaňa snov. Vaňa sa dnes (aj vďaka kladnému vzťahu dnešných homo sapiens k vode) stala širokým pojmom a hojnosť tvarov, materiálov, veľkostí a dokonca funkcií vaní svedčí o tom, že žijeme v dobe kúpania. A práve vaňa býva tým základným kameňom, od ktorého sa väčšinou odvíja aj ostatné zariadenie kúpeľne alebo dokonca jej veľkosť.
Pri rekonštrukcii sme väčšinou obmedzení štyrmi stenami, a veľkosť a tvar vane sa im jednoducho musia (a, našťastie, aj môžu) prispôsobiť. Tu by som chcela spomenúť niekoľko tipov pre malé kúpeľne. Aj do kúpeľne, ktorá nepatrí medzi tie najväčšie, sa zmestia vaňa aj sprchovací kút, ak ide o tzv. dvojičky. Bývajú tvarované tak, aby do seba zapadali – vaňa je pri nohách trochu zúžená, čím sa získa miesto pre tvarovo prispôsobený sprchový kút. Ak sa nechcete vzdať ani pôžitku zo sprchovania, ani relaxačného kúpeľa, ale aj vaňa, aj sprchovací box sa vám ani pri najlepšej vôli do kúpeľne nezmestia, váš problém môžu vyriešiť „dva v jednom“. Samozrejme, nehovorím o šampóne, ale o vani s integrovaným sprchovým boxom alebo aspoň s jedným koncom uspôsobeným na pohodlné státie a opatreným sprchovou zástenou. A keď som už spomenula vaňu zúženú pri nohách… je to veľmi dobrý spôsob, ako v malej kúpeľni ušetriť miesto – napríklad na otváranie dverí alebo na umývadlo.
Rada by som tiež uviedla na pravú mieru jednu fámu: kedysi som čítala, že rohová vaňa je vhodná do malej kúpeľne, pretože šetrí miesto. Nie je to pravda. Toto tvrdenie ma zaujalo a overila som si ho na vlastnej kúpeľni. Samozrejme, nie v reáli, ale na papieri. Ako som kreslila, tak som kreslila, ale ak som do tej našej panelákovej kúpeľne vteperila rohovú vaňu rovnakej dĺžky, ako bola tá stará plechová, ostalo tam menej miesta než pôvodne. (Samozrejme, nemyslím dĺžku jednej strany, tá je, prirodzene, menšia – to vyplýva zo základných vlastností trojuholníka, ale dĺžku, do ktorej sa môže natiahnuť kúpajúci.) Vyskúšala som to aj na iných pôdorysoch typických malých kúpeľní, a výsledok bol stále rovnaký. Prišla som nakoniec k záveru, ktorý, ak by som uvažovala logicky, by mi bol jasný hneď – rohová vaňa miesto nešetrí. Centimetre štvorcové nepustia. Dá sa to ľahko spočítať, a ak neveríte matematike, môžete si to nakresliť na štvorčekový papier. Do malej kúpeľne sa zmestí rohová vaňa vhodná len na sedenie.
Pri novostavbe idú úvahy o vani a kúpeľni ruka v ruke. Od vane, ako najväčšieho zariaďovacieho prvku, sa totiž odvíja všetko ostatné – koľko miesta bude potrebovať vaňa, koľko ho bude treba na všetko ostatné, čo v kúpeľni chcete mať (sprchový box alebo kút, umývadlo či umývadlá, prípadne práčku alebo aj záchod s bidetom) a koľko miesta teda budete musieť v novom dome vyčleniť pre kúpeľňu. A potom znova: aká veľká môže byť kúpeľňa a aká vaňa sa do nej zmestí… Nezabudnite, že niektoré vane neznesú umiestnenie pri stene a ako každý solitér potrebujú odstup a dostatok „vzduchu“. Sem patria napríklad všetky „dámy“ s pekne tvarovanými nohami, ktoré by sa cítili neprimerane v miestnosti menšej než priemerná paneláková obývačka.
Pri stvárnení čelnej steny vane dnes dochádza k striedaniu módnych vĺn. Po tom, čo umakartové jadrá zdegradovali slovo predný panel na urážku, nastal ošiaľ obkladania. Pomaly sa však aj táto móda ľuďom prejedla, a opäť hľadajú niečo nové, a tak (ako už mnohokrát predtým) siahajú po tom, čo tu už bolo – po predných paneloch. Samozrejme, v modernejšej podobe. Nakoniec, moderné predné panely dokážu byť pekné a zaujímavé, a najmä, sú veľmi praktické – hlavne pri opravách a údržbe. A pre masážnu vaňu je krycí panel určite tým najvhodnejším riešením.
Nie je vaňa ako vaňa
Vaní najrôznejších rozmerov a tvarov je na našom trhu dostatok, a tak určite nebude problém vybrať si. Rozmer a tvar však nie sú všetko. Dôležitý je aj materiál, z ktorého je vaňa vyrobená. Od neho závisia všetky podstatné vlastnosti vane, a jeho kvalita ovplyvní napríklad to, ako dlho bude vyzerať vaňa ako nová, udrží si svoj lesk a nepoškvrnený povrch (podmienkou je, samozrejme, správna údržba a šetrné zaobchádzanie). Pokiaľ ide o materiál vane, máte na výber v podstate dve možnosti – smaltovaný plech alebo plast (samozrejme, ak vylúčime niektoré extravagantné výstrelky, ako sú napríklad drevené vane).Prednosti kovu – pevnosť a odolnosť, pozná asi každý školák (pri vani je dôležitá najmä hrúbka plechu). Odolnosť povrchu vane má na svedomí smalt. Je to materiál na báze skla, vyrobený z prírodných minerálnych surovín. Popri ekologických prednostiach má aj mnoho ďalších dobrých vlastností – patrí k najtvrdším materiálom vôbec, čiže kvalitná smaltovaná vaňa môže pri správnej údržbe a dobrom zaobchádzaní vyzerať aj po mnohých rokoch naozaj úplne rovnako, ako keď bola nová. Pri náhodnom poškodení sa dá opraviť pomocou špeciálnych opravných lakov. Smalt je tiež hygienický, pretože je neporézny, a neporéznosť mu dáva aj dlhodobú farebnú stálosť. Pri vytváraní harmonickej kúpeľne je výhodou aj podobnosť smaltu s glazúrou – povrchom keramických sanitárnych predmetov. Ani pri smaltovaných vaniach nie ste pri výbere odkázaní len na klasickú bielu, a môžete si priplatiť aj za špeciálnu povrchovú úpravu (napr. Email Plus), ktorá, podobne ako je to pri sanitárnej keramike, odpudzuje vodu z povrchu. Voda tak po smalte nesteká, ale kotúľa sa do odtoku ako korálky, a so sebou odnáša aj všetky nečistoty a minerály, ktoré by sa mohli inak na povrchu usádzať. Táto povrchová úprava výrazne zjednodušuje údržbu.
Smalt by mal byť teoreticky rovnako odolný ako sklo, avšak, a to vie každá gazdinka, ani smalt nie je ako smalt. Niektoré hrnce sú aj po sto rokoch takmer rovnaké, ako keď ich prababička kupovala, a niektoré socialistické drezy vyzerali už po pár použitiach, ako keby mali najlepšie roky dávno za sebou. A tak sa ani tu neoplatí šetriť a treba si vyberať najmä podľa kvality výrobku, nie len podľa ceny. Pevnosť a húževnatosť kovu sa v prípade vaní ukazujú ako výhoda aj nevýhoda zároveň – pri finálnom výrobku sú tieto vlastnosti výhodou, avšak pri výrobe nevýhodou. Technologická náročnosť je totiž dôvodom obmedzeného sortimentu plechových vaní.
Zložitejšie tvary nájdete len v ponuke veľkých firiem, ktoré pôsobia na trhu dosť širokom na to, aby sa zaplatili všetky zložité a nákladné formy, prípravky, lisy a čojaviem čo ešte. Pri porovnávaní plechových a plastových vaní sa často používa ako argument v prospech plastových to, že plechové vane sú studené a plastové teplé. Kov môže byť na dotyk studený, pretože dobre vedie teplo. Naproti tomu plast je izolant, teplo z tela neodvádza, a preto sa nám zdá na dotyk teplý. Na rozdiel od plastu však oceľ akumuluje teplo z vody, a tak sa nám raz-dva prestane zdať studená. Svoju teplotu si potom pomerne dlho udrží a pomáha udržať aj teplotu vody. Okrem toho sa laboratórnym meraním preukázalos, že až 88 % tepla z vody uniká hladinou, a tak má vodivosť alebo nevodivosť vane na teplotu vody v nej len malý vplyv.
A teraz k plastovým vaniam. Iste nikoho neprekvapí fakt, že nie je plastová vaňa ako plastová vaňa, ale rada by som toto tvrdenie vysvetlila podrobnejšie. Základom všetkých plastových vaní je akrylát alebo, ak chcete, sanitárny akryl. Tento plast je hygienický, lesklý, farebne stály, príjemný na dotyk a neporézny (ak je to kvalitný akrylát). Nevýhodou čistého akrylátu je jeho nízka pevnosť, a preto sa pri výrobe vaní používa vo forme kompozitu – teda doplnený o spevňujúci materiál, podobne ako keď sa napríklad do betónu pridá železná výstuž. Akrylát sa najčastejšie stužuje sklenými vláknami alebo sklenou tkaninou. Iná možnosť je pridanie kamenného prášku (napríklad z mramoru či bieleho vápenca) – vtedy však už výrobok máva iný názov – napríklad Quaryl, čo je polyakrylát s umelým mramorom, alebo Marano, čo je akrylát s prímesou mramoru a vápenného pieskovca, a pod. Zmes akrylátu a kamenného prášku sa vlastnosťami (nie vzhľadom) asi najviac podobá Corianu a vane z tohto materiálu sa považujú za špičku medzi plastovými vaňami, čo, samozrejme, odráža aj ich cena.
Ostatné akrylátové vane sa líšia technológiou výroby, a teda aj zložením steny vane. Asi najmenej kvalitné vane sa vyrábajú technológiou laminovania niekoľkých vrstiev sklotkaniny na negatívne kopyto (podobne ako kanoe alebo keď sa opravuje trabant, ibaže namiesto živice sa používa iný typ polyméru – akrylát). Pri vytváraní vrchnej vrstvy tu môžu nastať nepresnosti, ktoré bývajú príčinou odlupovania materiálu pri striedavom tepelnom namáhaní vane. Pri takejto ručnej výrobe môže byť povrch vane tiež menej odolný proti vrypom. Kvalitu vrchnej vrstvy zaručujú akrylátové dosky od popredných výrobcov, ktoré sa používajú pri inom spôsobe výroby plastových vaní. Z akrylátových dosiek sa po nahriatí podtlakom lisujú do foriem vane (ale aj umývadlá a sprchové vaničky), ktoré sú po vytvarovaní stužené nástrekom zmesi skleneného vlákna a akrylátu zo spodnej strany vane (čiže vznikne 2-vrstvová konštrukcia). Vaňa sa v spodnej časti ešte môže vystužiť pevnou doskou, ktorá slúži na montáž nožičiek. V tomto prípade asi najviac záleží na hrúbke a kvalite akrylátovej dosky. Pritenká doska sa pri tvárnení najmä v rohoch môže stenčiť na kritickú úroveň.
Kvalitný akrylát je dostatočne odolný proti oteru pri bežnom používaní, avšak nesprávnym ošetrovaním alebo pádom ťažšieho predmetu sa môže poškodiť. Ak mechanické poškodenie zasahuje len do vrchnej vrstvy, dá sa ľahko odstrániť – miesto treba prebrúsiť jemným brúsnym papierom a vyleštiť leštiacim prípravkom a handričkou. Aj ak je akrylátová vrstva poškodená v celej hrúbke, dá sa opraviť, ale zverte ju radšej odborníkom. V tomto prípade sa musí použiť reparačný tmel, a je problematické zaručiť rovnakú farbu tmela, ako má opravovaný výrobok. Preto radšej zaobchádzajte s vaňou podľa odporúčaní výrobcu.
Plastovú vaňu nikdy nečistite prípravkami, ktoré obsahujú pevné čiastočky. Akrylát sa čistí bežnými tekutými čistiacimi prostriedkami, prípadne prostriedkami na odstránenie vápenatých usadenín. Vždy si však pozorne prečítajte návod a použitie, aby ste zistili, či je prípravok vhodný na tento materiál.
Pre plastové aj kovové vane sú rovnako dôležité madlá, ktoré pomôžu pri vstávaní z vane nielen tým skôr narodeným, ako aj zdrsnený povrch na dne vane, ktorý zníži riziko pošmyknutia (treba trochu viac hľadať, ale dá sa nájsť nielen pri smaltovaných, ale aj pri plastových vaniach).