Bohémsky život

Ide vlastne o návrat k prirodzenosti človeka, ktorý v dávnych časoch obýval otvorený prírodný priestor. Lofty vracajú do nášho života aspoň čiastočne pôvodné parametre priestoru potrebného na pohyb človeka.

No nie je to spôsob života a bývania vyhovujúci každému, pretože človek od svojich počiatkov už prešiel zložitým a dlhým vývojom a v takom veľkom priestore by sa dnes mohol cítiť osamelo alebo by mu mohol chýbať pocit súkromia. A keďže základnou črtou loftu sú voľne prepojené priestory bez priečok a stien, asi by to nebolo vhodné bývanie ani pre rodinu s deťmi. Tento typ bývania je naozaj určený voľnomyšlienkarom a bohémom, ktorí ním môžu vyjadriť svoj veľkorysý postoj k životu. Často býva práve takýto byt spojený s ateliérom, pretože väčšina výrobných hál má veľké okná a do priestoru sa dostáva veľa prirodzeného svetla potrebného pre prácu umelcov.

Ako to celé vzniklo?

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia v New Yorku, konkrétne vo štvrti Soho, začali hudobníci, spisovatelia, básnici, výtvarníci a herci obývať opustené výrobné haly (najmä z prelomu 19. a 20. storočia), pretože tam nemuseli platiť nájomné. Neskôr aj v ďalších západných metropolách, ako sú Londýn či Berlín, postupne vznikala túžba po originálnom, nekonvenčnom alebo alternatívnom bývaní, ktoré by poskytlo nespútaným umelcom slobodu a voľnosť. Využiť na bývanie staré opustené výrobné priestory (napríklad textilné alebo sklárske továrne či sklady, sýpky alebo mlyny) bol výborný nápad, ktorý si veľmi rýchlo získal svojich nadšencov, a tento spôsob bývania sa doslova stal módnym hitom.

65220	65217
Takto vyzerali lofty vo svojich začiatkoch, keď predstavovali lacnejšie riešenie bývania vo veľkom priestore. Umelci si ho vlastnými nápadmi premieňali na svoj obraz. (Londýn)	A takto vyzerajú dnešné moderné prestavby a rekonštrukcie objektov v londýnskych dokoch. Z pôvodného objektu zostal naozaj len nosný systém. (Londýn)

V priebehu krátkeho času sa však z núdze stala cnosť a dnes je to nesmierne nákladná záležitosť, dostupná len pre najbohatšiu vrstvu obyvateľstva. Výstavba loftov však mala aj iné dôvody. Pôvodné okrajové štvrte, v ktorých sa tieto objekty stavali, pohltila nová výstavba a stali sa súčasťou mestských centier. To nebolo pre majiteľov príliš výhodné, a preto sa začali presúvať do nových okrajových častí miest. Nevyužité a opustené priemyselné objekty predstavovali závažný urbanistický problém, pretože pre priemysel boli mestské centrá príliš drahými lokalitami a nevyhovovali ani z hľadiska dopravy. Vznikla otázka, čo robiť s pozemkami a s priestormi v takýchto lokalitách, aby to bolo výhodné. Lofty boli jedným z vhodných riešení.

Neskôr sa nadšenci a obdivovatelia takéhoto životného štýlu a bývania už neobmedzoval iba na staré továrenské haly a riečne doky, využívať sa začali aj opustené kostoly či podkrovné priestory. Loftové bývanie získalo takú popularitu, že pre nedostatok pôvodných starých objektov sa začalo aj s výstavbou nových obytných domov v podobnom duchu. Toto riešenie však často stroskotá na nedostatku voľných pozemkov v centrách miest a lofty postavené za mestom nie sú pre potenciálnych majiteľov zaujímavé.

Dnes sa prestavbou starých priemyselných objektov zaoberá celý rad architektov, pre ktorých je to obrovská výzva a s nadšením využívajú charizmu a slohovú hodnotu starých priestorov na vznik moderného bývania. A aj preto, že ide o prestížnu záležitosť.

Ako taký loft vyzerá?

Typickými znakmi loftu sú výška a otvorený priestor. Nejde však o klasický mezonetový byt rozdelený priečkami na jednotlivé miestnosti a prepojený schodiskom. Dispozícia bytu vychádza z pôvodnej funkcie priestoru, ktorý je voľne prepojený aj cez tri podlažia. Loft je teda viacúrovňové bývanie v jednom otvorenom priestore, nerozdelenom priečkami. Loftové bývanie popiera všetky zásady prísneho členenia priestoru na jednotlivé funkčné zóny a ich umiestnenia.

Tu nie je podstatné, kde sa nachádza posteľ a kde pracovný stôl alebo celá spoločenská zóna bytu. Dôležitá je voľnosť a pocity samotného majiteľa. K tomu, samozrejme, patria aj pôvodné veľkoryso riešené okná a presvetlenia, ktoré ešte podčiarkujú veľkosť priestoru. Ďalšími typickými znakmi sú hrdo priznané vysoké trámové stropy, neomietané tehlové steny a technické detaily, ktoré často tvoria akcenty alebo aj dominanty interiéru. Pravidlom býva maximálne využitie jednotlivých prvkov industriálneho charakteru.

Aj menšie objekty, v ktorých sa nachádzali sklady alebo menšia výrobná prevádzka, sa môžu premeniť na takzvané rodinné domy loftového typu. Typickejším príkladom loftov sú však niekoľkopodlažné veľké priemyselné objekty, ktoré sa rekonštrukciou premenili na niekoľko viacúrovňových bytov s minimálnou plochou osemdesiat štvorcových metrov.

65207	65206
Veľkolepé priestory a ich atmosféra si  pri ich zariaďovaní doslova pýtajú dizajnérske kúsky. (Ligne Roset)	Detaily tvoria celok, to je stará pravda a platí aj v prípade loftov. (Ligne Roset)
65211	Sedací nábytok nezvyčajných tvarov a z nezvyčajných materiálov sa hodí do nezvyčajných priestorov. (Poro)

Osobitnou kapitolou sú loftové byty v podkrovných priestoroch či už priemyselných objektov, alebo obytných budov, ktoré v dnešných technických časoch prestali slúžiť svojmu účelu (napríklad na sušenie bielizne). V takýchto priestoroch sa s obľubou využívajú veľké strešné zasklenia v podobe transparentných strešných krytín a strešné okná združené do väčšej plochy. Spolu so šikmými plochami striech dodávajú priestoru potrebnú dynamiku.

Loft je exkluzívna záležitosť, pretože predstavuje komfortné bývanie a určitý imidž, ale náklady na obstaranie takéhoto priestoru, na jeho rekonštrukciu a prevádzku určite nie sú malé. A preto sa u nás táto forma bývania zatiaľ nerozvinula. Možno na svoj čas ešte len čaká. Je to však veľká škoda, pretože možností by bolo dosť, a to nielen v hlavnom meste. V susednom Česku sa už pár prvých lastovičiek objavilo.

65216	65214
65219	Aj u nás je možností dosť, preto ponúkame niekoľko príkladov na zamyslenie …