Byt s príchuťou čokolády: Schodoposteľ do obývačkospálne: 2. časť
Prvú časť prechádzky po jednoizbovom byte sme absolvovali minule – i keď je bytík ako dlaň (a možno práve preto), nedalo sa povedať ani o kuchyni, ani o kúpeľni, že by boli nezaujímavé. Teraz je na rade to, čo robí byt bytom – izba. Podobne ako celý byt nie je veľká rozlohou, ale rozhodne nie je chudobná na nápady. A čo je najdôležitejšie, človek sa v nej cíti veľmi príjemne. Dizajnérka Jasna Opavská si aj tentoraz dala záležať, ani tentoraz však nezáležalo len na nej.
Jasna mala tentoraz šťastie na osvieteného investora, ako takýchto ľudí volajú architekti. Interiér rekonštruovaného bytu zverila jeho majiteľka do Jasniných rúk nielen na začiatku, ale čo bolo najdôležitejšie, aj neskôr jej ani na chvíľu neprestala dôverovať.
O dôvere
104071
„Vieš, prečo sa ti tento byt tak páči?“ prekvapila ma Jasna otázkou. (Väčšinou totiž kladiem otázky ja a Jasna túto deľbu úloh rešpektuje.) „Pretože som tu nemusela robiť kompromisy. Samozrejme, mám na mysli dizajn a štýl. Technické kompromisy nepočítam, tým sa občas nedá vyhnúť.“ Tak táto pesnička mi nie je neznáma.
Rovnaký problém totiž trápi asi všetkých architektov – investor trvá na svojom a nedá si poradiť, stavba domu alebo interiér bytu nedopadnú tak, ako by mali, a nakoniec sú obaja nespokojní a každý presvedčený o vine toho druhého. Samozrejme, interiér nemusí robiť architekt. Mnohí ľudia to dobre zvládnu aj sami.
Ak sa však niekto rozhodne zveriť svoj interiér do rúk architekta alebo dizajnéra, mal by ho nechať dielo nielen začať, ale aj dokončiť. Pri stavbe domu, ako aj pri zariaďovaní interiéru sú totiž rovnako dôležité dialóg i dôvera. „Moja skúsenosť je, že čím je niekto väčší profesionál vo svojom odbore, či je to ekonóm, právnik, alebo čokoľvek iné, tým väčšiu slobodu mi dáva.
Zrejme vedia svoje. A keď ma nechajú pracovať, vznikajú najkrajšie interiéry,“ vysvetľuje Jasna. „Úplne voľnú ruku nemôžem mať, pretože ja tu bývať nebudem. Interiér sa vždy musí prispôsobiť klientovi. Keď sa však na začiatku dohodneme, všetko začne smerovať k dohovorenému cieľu. Vždy mám nejaký zámer, istú konečnú predstavu, ku ktorej sa snažím veci postupne doviesť.
104077
Problém je, že počas realizácie to občas vyzerá čudne, ako nedošitá košeľa – s jedným rukávom, bez goliera… Vtedy sa ľudia niekedy zľaknú, začnú mi do práce veľmi zasahovať a je zle. Keď sa niečo v polovici zvrtne úplne iným smerom, zvyčajne je z toho nakoniec paškvil. Tu sa napríklad bola majiteľka pozrieť na obývačku, keď v nej nebolo nič, len konštrukcia schodopostele. Iba také veľké čudo. Bez matraca, bez postele pod ňou, žiadne látky, vpravo nebolo nič na vyváženie… Vyzeralo to naozaj podivne. Našťastie sa nezľakla,“ smeje sa Jasna. „Ja totiž počas celej realizácie viem, kam interiér smeruje a ako má všetko dopadnúť.
Samozrejme, voľná ruka neznamená, že klient do vzhľadu interiéru vôbec nezasahuje. V priebehu realizácie sú vždy konzultácie – vždy dávam zákazníkom na výber z niekoľkých možností, ale stále je to v jednom štýle, postupuje to jedným smerom.“ Štyri úlohy pre „schodoposteľ“ Aby sme sa však vrátili ku konkrétnej podobe tohto interiéru. Zadanie bolo jasné – bude tu bývať mladý pár, časom by mohli byť aj traja.
104072
A pretože byt má jedinú izbu, tá by mala pre dvoch mladých ľudí slúžiť ako obývačka i spálňa. Mali by sa tu dať usporadúvať posedenia pre priateľov, občas niekto z kamarátov aj prespí. „Byt má len jednu izbu, takže bolo potrebné vytvoriť v nej dve zóny, spaciu a obývačkovú. Našťastie je miestnosť dobre presvetlená a dostatočne vysoká, tak som to chcela využiť. Okrem toho sa aj žiadalo dostať nábytok trochu vyššie – ak by zariadenie bolo len v spodnej časti vysokého priestoru, izba by vyzerala nevyvážene.
Takže som si vymyslela schodoposteľ, multifunkčný prvok, praktický i dekoratívny zároveň. A dostala hneď štyri úlohy: oddeľuje dennú a nočnú časť, pričom okolo postele vytvára intímnejší, znížený a uzavretý priestor, ktorý je na spanie príjemnejší a prirodzenejší než otvorená veľká miestnosť; zároveň je to posteľ na poschodí a tiež skriňa s policami.
A nakoniec ešte schody, ktoré vedú na vyvýšenú plochu. Priestor na poschodí by mal slúžiť len na príležitostné spanie, za normálnych okolností je to skôr čitáreň alebo ,trucovňa‘. Taký intímny kútik, do ktorého sa môže človek utiahnuť, keď chce mať pokoj a pohodlie. Práve schodoposteľ dáva podľa mňa tejto izbe šmrnc. Je to niečo iné, než bežne uvidíte.“
104075
104075
O farebných predsudkoch„Ľudia majú strach z tmavých farieb, a väčšinou na to nie je dôvod. Napríklad čokoládová, ktorá je typická pre tento byt, je podľa mňa nádherná,“ vracia sa Jasna k téme farebnosti. „Len čo nie je v návrhu buk alebo smrek, už riešim otázku, či to nebude tmavé. Samozrejme, že tmavé farby budú tmavé, ale tmavé neznamená nepríjemné alebo zlé. To je taký predsudok, s ktorým veľmi často bojujem. Tu som, našťastie, bojovať nemusela.“
V interiéri môžu byť tmavé farby veľmi pekné a elegantné – samozrejme, ak sa použijú na správnom mieste, s mierou a citom. Tmavé farby sú dokonca momentálne v trende a tmavý nábytok, koberce, doplnky aj steny sú už niekoľko rokov bohato zastúpené na všetkých medzinárodných salónoch nábytku a dizajnérskych výstavách. „Vo vhodnom priestore, dostatočne priestrannom a dobre osvetlenom, sa môžu použiť tmavé farby a nebude z nich ani zlý pocit, ani nebude v miestnosti tma, ani nebudú spôsobovať klaustrofóbiu.
Keď sa v tejto obývačke začalo maľovať hnedou, všetci – od majstrov až po susedov – sa vyplašili, ‚či to nebude tmavé‘. Podľa mňa tejto izbe tmavé a studené farby pristanú. Vytvárajú tu príjemnú, trochu zádumčivú atmosféru a vďaka nim vyzerá izba veľmi elegantne. Byt má veľa okien a nádhernú svetelnosť, takže tu som si farebne mohla dovoliť naozaj čokoľvek.
104068
Druhý predsudok je, že strop musí byť biely. Neviem, prečo si to všetci myslia. Keď biely strop nemá niekde farebnú odpoveď, keď nie sú v interiéri iné biele prvky, biely nábytok alebo doplnky, potom nemá dôvod byť biely. Môže byť pokojne farebný a nespadne vám na hlavu,“ pokračuje Jasna a z teoretickej roviny sa opäť vracia do konkrétnej obývačky.
„Napríklad tu by biely strop pôsobil hrozne. Nemal by logiku a vyzeral by čudne, rušivo.“ Nízka miestnosť môže byť dôvodom na voľbu svetlej farby a jemného farebného odtieňa stropu, svetlá farba však neznamená biela. Ak je miestnosť veľmi vysoká, je dokonca lepšie, ak je strop tmavý – interiér potom pôsobí útulnejšie. Ako pri väčšine vecí, ani pri stropoch neexistuje jediné pravidlo platné pre všetky prípady.
Drevená galéria (schodoposteľ): Euro Business Interier, www.ebi.sk |
