Ako dať tehlám druhú šancu: Kvôli narušenej statike museli dom rozobrať a z pôvodného muriva postavili nový

V zdedenom majetku v centre Vajnôr si mladá rodina chcela vytvoriť pokojné víkendové sídlo. S týmto zadaním sa obrátili na architekta Martina Skočeka. Pozdĺžny dom tiahnuci sa pozemkom mali pôvodne v pláne rekonštruovať. Z pohľadu tradičnej vidieckej zástavby mal dom svoju hodnotu, no pre narušenú statiku sa muselo pristúpiť k radikálnemu, no ohľaduplnému riešeniu. Dom sa rozobral a z pôvodného muriva sa vystaval na identickom mieste nanovo.

Zdroj: Matej Hakár

Za týmto počinom netreba hľadať prvotnú snahu nechať sa uniesť trendovou vlnou pálenej tehly ani potrebu ušetriť. Išlo o celkom prozaicko-pragmatický dôvod: Prečo nedať kvalitnému a poctivému stavebnému materiálu, ktorý by inak skončil na stavebnej skládke, druhú šancu? Dnes však netreba spochybňovať ani fakt, že tehla sa napokon stala zásadným mienkotvorným prostriedkom v interiéri.

Dispozičný rytmus

Dispozične sa dom držal radenia jednotlivých funkčných zón podľa tradičnej schémy hospodárskej budovy a aj sám architekt sa odvoláva na pitvor. Išlo o centrálny priestor pri hlavnom vstupe, akúsi komunikačnú spojnicu, ktorou sa vchádzalo do ostatných izieb, prípadne na povalu.

Zdroj: Matej Hakár

Aj Skočekov koncept funguje na podobnom princípe – jeho pitvor je však podstatne štedrejší. Funkciou, ale aj objemom. Veľkoryso sa otvoril nielen vertikálnym, ale aj horizontálnym smerom. V dome absentuje strop, interiér je otvorený po štít strechy a vďaka veľkoformátovým zaskleniam veľmi aktívne komunikuje so záhradou. Výnimkou je kúpeľňa s bazilikovým osvetlením prostredníctvom svetlíkov a dve spálne orientované do ulice, do ktorých architekt navrhol štvorcové rastrované okná korešpondujúce s uličnou zástavbou.

Zdroj: Matej Hakár

Viac si o „Dome V“ vo Vajnoroch môžete prečítať na webe domztehly.sk.