Byt, ktorý sa ustavične vyvíja
Sídlisko. Džungľa panelákov. Stovky bytov, stovky rodín, stovky životov. Mnohí z nás takto bývajú. A mnohí sú radi, že aspoň „takto” bývajú. Ale sú aj takí, ktorí sa snažia zmeniť aspoň to, čo je v ich silách, a za zatvorenými dverami bytu vytvoriť priestor, ktorý im poskytne únik z vonkajšieho sveta, a zároveň miesto, kde sa cítia naozaj dobre. Takí sú aj mladí ľudia, ktorí žijú v tomto byte.
Aj keď ide o sídliskový byt, nie je úplne najhorší: pôvodne ho tvorili tri pomerne priestranné izby, celkom príjemná kuchyňa a dva balkóny. Avšak poznáte to – vojdete do bytu, a hneď naľavo dvoje dverí – WC, kúpeľňa, vpravo zase dvere do jednej izby, a oproti vám dvoje dverí do ďalších dvoch izieb. Samé dvere! Mierne povedané, trocha čudné. To bola asi hlavná príčina, prečo sa majitelia bytu rozhodli pre prestavbu.
Otvorený obytný priestorPriestranný, vzdušný a najmä otvorený obytný priestor! To bol hlavný motív celej rekonštrukcie. Majitelia bytu chceli, aby sa po vstupe do bytu ocitol človek priamo v obytnom priestore – v obytnej kuchyni s halou – jedálňou, kde si každý nájde svoj kút a svoje miesto. A ešte si predstavovali oddelené spálne a nejakú tú pracovňu. A ešte o niečo väčšiu, presvetlenú kúpeľňu.
Celá prestavba sa „točila” okolo bytového jadra. Hľadanie, ako na to, bolo dosť zdĺhavé – ako hovorí majiteľ:„S krivkami treba opatrne“.
Hlavné vertikálne rozvody sietí zostali tam, kde boli. Na svojom pôvodnom mieste zostalo tiež WC. Zrušila sa špajza a kuchynská linka. Nahradila ich kúpeľňa v tvare L, ktorá sa „zvrtla” okolo osi. Za obeť padol aj kuchynský balkón. Zospodu a z bokov sa zateplil, odstránil sa okenný parapet a zasklilo sa celé čelo balkóna. Na takto vytvorený priestor sa vysunula kuchynská linka – „ako keby von, do exteriéru”, vysvetľuje majiteľ bytu. Tým sa zabezpečil dostatok denného svetla na kuchynskej pracovnej ploche, ale aj v celej obytnej hale, a domáca pani má takto priamy kontakt s deťmi, ktoré sa môžu vonku pod oknami hrať.
Veľa dobrých nápadovPracovnú časť kuchyne a vchod do kúpeľne od ostatného priestoru opticky oddeľuje pódium. Pod jeho zvýšeným stupňom sú zároveň ukryté horizontálne rozvody – voda, elektrina, plyn. Umývadlo v kúpeľni a drez v kuchyni sú pre spád zvýšené o ďalší stupeň.
Vstupnú časť bytu, WC a kúpeľňu oddeľuje od haly kombinovaná stena zo sadrokartónu a polykarbonátu. Ten zabezpečuje presvetlenie kúpeľne a vstupnej časti bytu. Aby sa zjemnila strohá línia haly, stena je vymodelovaná do tvaru vlny. Hala je priamo prepojená s obývacou izbou dvoma dvernými otvormi. Jeden je na kuchynskej a druhý na vstupnej strane. V tejto vstupnej časti sú dvere aj do detskej izby a do pracovne, ktorú od spálne oddeľuje posuvná stena opäť z polykarbonátu. Kompaktnosť celého obytného priestoru zvýrazňuje jednotná laminátová podlaha.
Veci, ktoré nás obklopujú
Hlavne tie vytvárajú celkový obraz miesta, kde žijeme a chceme sa cítiť príjemne. Nábytok a doplnky, ktorými je zariadený tento byt, túto domácku atmosféru a príjemnú pohodu určite dotvárajú. Majitelia pri zariaďovaní nemali nijaký vyhranený štýl. Obklopili sa vecami, ktoré sa im páčia. A keď niečo nové pribudne, či už nový kus nábytku alebo len nejaká milá „zbytočnosť“, vždy bez ťažkostí a predsudkov zapadnú do celkovej kompozície.
Obytnej hale – jedálni dominuje starožitný stôl v kubistickom štýle so štyrmi stoličkami z tmavého dreva s koženou výplňou. Príjemnú chvíľku na oddych poskytuje kresielko z bazáru s pásikavým farebným poťahom. Oranžová farba zvlnenej steny zo sadrokartónu vytvára v miestnosti útulnú atmosféru, ale zároveň jej dodáva dynamiku a energiu. Kuchyňu, okrem pódia, oddeľuje od haly nízka presklená skrinka.
Obývacej izbe naopak dominuje moderná sedačka v tvare L v šedej farebnosti a nízky tmavohnedý drevený stolík s kovovými nohami. Dopĺňajú ich červená biedermayerovská fotelka, naturálna drevená knižnica, ktorú tvoria staré okresané brvná a drevené police prehýbajúce sa pod množstvom kníh, ale aj moderná šedá skrinka na hi-fi vežu. A, samozrejme, aká by to bola „obývačka” bez obrazov a všetkých tých milých „zbytočností”.
Naozaj svojské izby
Spálňa je zase celkom „iná káva”. Tmavočervená stena a šedá plyšová posteľ s tylovým baldachýnom z nej robia romantickú izbu, ktorá má v sebe niečo bizarné až dekadentné. Ako ju charakterizuje majiteľ: „Je to rituálna spálňa”.
Detskú izbu obývajú dve princezné. Menšia – škôlkarka má menšiu drevenú postieľku a malý drevený stolík. Väčšia je už školáčka, a tak potrebuje písací stôl a väčšiu postieľku. Nechýba ani polica na knihy, hračky a skriňa – viete si predstaviť, koľko šiat potrebujú dve princezné! To všetko dopĺňajú farebný koberec, vzorkované závesy, veselá lampa a rôzne maličkosti, ktoré patria malým obyvateľkám. Z izby sa dá vyjsť na balkón, ktorý je nafarbený na zeleno, a tak máte pocit, akoby ste vyšli do záhrady. V súčasnosti pokrýva stenu nevýrazná tapeta. To sa však už o týždeň môže zmeniť. Lebo tak, ako v detskej izbe, aj v celom byte steny často menia svoju farbu a máločo zostane dlho na pôvodnom mieste.
Napredujúci bytTo je prívlastok, ktorý najlepšie vystihuje charakter tohto bytu. Veď zmenila sa už nielen farba stien a rozmiestnenie nábytku, ale aj funkcia jednotlivých izieb. Putovanie obytných miestností bolo naozaj zaujímavé. Tak napríklad: detská izba bola najprv obývačkou, spálňa zase nejaký čas detskou izbou a potom opäť ateliérom. Dnešná obývačka bola spálňou, ale aj ateliérom. Byt sa postupne vyvíjal, kým dospel k dnešnému usporiadaniu, ktoré, ako vidieť, zatiaľ vyhovuje najlepšie.
Neklamným znakom toho je, že sa tu cítia dobre nielen jeho obyvatelia, ale aj ich priatelia a známi.
Aj keď sa títo mladí ľudia s umeleckou dušou rozhodne nemienia zmieriť sa s myšlienkou života prežitého na sídlisku a považujú tento byt stále len za provizórium, podarilo sa im vytvoriť príjemné miesto na bývanie, ktoré môžete označiť akokoľvek, avšak rozhodne nie ako nudné.
Pôvodný stav | Upravený stav |