Nový dom v starých múroch búra predstavy o tom, čo možno urobiť s rozpadávajúcimi stavbami

Stavieb, ktoré po dlhých rokoch existencie stratili funkciu a význam, je na vidieku množstvo. Pomaly sa rozpadajú, zarastajú burinou, a keď majú smolu, niekto ich zbúra a na ich mieste postaví viac či menej vydarenú novostavbu. Pri iných sa majiteľ lopotí s rekonštrukciou, aby zachoval pokiaľ možno čo najpôvodnejší výraz domu, čo sa často nie úplne podarí.

Bez kompromisov, originálne a s vtipom pristúpili k niekoľko storočí starému domu neďaleko moravských Svitav architekti Jan a Barbora Horovci a Jan Veisser zo znojemského štúdia ORA. Povedali si, že nie je nutné búrať, ani sa nechať zväzovať rekonštrukciou. Namiesto toho do obalu usadlosti, z ktorej ostali len obvodové múry a strecha, vložili nový dom.

Dom vzhľadom roky púta pozornosť. Zdroj: BoysPlayNice

Pôvodnú usadlosť zo 17. storočia za bývalého režimu necitlivo prebudovali na sýpku, neskôr dlhé roky chátrala. Architektov, ktorých súčasní majitelia oslovili s vypracovaním projektu na revitalizáciu, však stavba úplne očarila. Od počiatku sa snažili nájsť riešenie, ktoré budove najviac prospeje.

„Spoločne s majiteľmi sme si kládli otázku, či sa máme kam vrátiť. Pri akejkoľvek snahe o tradičnú opravu by sme o tento charakter ruiny prišli. Relatívne skoro sme preto zavrhli špekulatívnu rekonštrukciu do pôvodného stavu aj akékoľvek ďalšie imitácie, ktoré by zničili atmosféru stavby. Navrhli sme zafixovať existujúci stav romantickej ruiny a vstúpiť do domu novým spôsobom,“ popisujú autori.

Výhľad do okolia tu pôsobivo lemujú masívne staré múry.

Výška stavby sa vrátila na pôvodné dve poschodia a členenie fasády sa prispôsobilo novému využitiu – architekti do nej podľa potreby a bez zbytočného sentimentu zasahovali a navrhovali nové otvory. Vnútro kompletne vyprázdnili, aby tu mohol vzniknúť nový priestor, ktorý by spĺňal všetky požiadavky na moderné bývanie a energetické štandardy.

Hlavná obytná miestnosť je presklená. Zdroj: BoysPlayNice

„Projekt je naším manifestom, ako možno naložiť so starými domami. Nie je nevyhnutné prísť o autenticitu veku, nie je nevyhnutné demolovať, ale ani rekonštruovať dogmaticky pamiatkarsky. Zároveň sa i v takomto prípade dá stavať ekonomicky, s použitím súčasných materiálov a dosiahnuť požadované parametre,“ dopĺňajú architekti, ktorí stavbu v minulosti skúšanú necitlivými zásahmi nazvali „znásilneným domom“.

Kuchyňa so zaujímavo riešeným ostrovčekom čiastočne zasahuje do priestoru pod jedným z výbežkov poschodia. Okrúhly dubový stôl je situovaný pri veľkom okne, ktoré sa dá odsunúť a spojiť tak interiér so záhradou. Keď to počasie dovoľuje, od okrúhleho stola v hale sa možno presunúť k masívnemu dubovému stolu vonku, a byť tak k okolitej krajine ešte bližšie. Zdroj: BoysPlayNice

Návrh jej revitalizácie bol pre nich rozhodne výzvou, no smer, ktorým sa vydať, našli veľmi rýchlo. „Je to jeden z projektov, keď sme išli na ‚prvú dobrú‘. Koncept bol jasný veľmi skoro a rýchlo sme našli zhodu s majiteľmi,“ hovorí architekt Jan Hora.

Šlo doslova o znásilnený dom, bývalú usadlosť, ktorá bola v minulom režime prestavaná na sýpku. Boli vyrabované jeho vnútornosti a preorganizované na iný účel. I takto osekaný dom však nestratil nič zo svojej veľkoleposti. Spôsob, akým sa týči k nebu, ako je situovaný a ako jeho surová hmota odoláva času, sa ukázal byť jeho najvyššou kvalitou.

Unikátnosť celého projektu spočíva v tom, že konštrukcia oboch budov existuje nezávisle od seba, no napriek tomu fungujú ako dobre zohratí partneri, ktorí spoločne bavia prípadné publikum. Pôvodná konštrukcia tak mohla ostať v podobe ruiny a tu i tam nakukovať do nového interiéru, ktorý sa za odplatu uplatňuje smerom von, aby bolo jasné, že vnútri sa deje niečo zaujímavé a príjemné. Nový dom je postavený z tepelne izolujúcich tvaroviek a obe konštrukcie oddeľuje vetraná medzera. Zdravé drevené konštrukčné prvky sú recyklované v trámových stropoch a výmenách krovu a starý tehlový plášť, ktorý prežil veky, naďalej chráni novú vstavbu pred nepriazňou počasia.

Tento projekt je naším manifestom, ako možno naložiť so starými domami. Nie je nevyhnutné prísť o autenticitu veku, nie je nevyhnutné demolovať, ale ani rekonštruovať dogmaticky pamiatkarsky.

Poďme teda nazrieť do domu, ktorý slúži na rekreáciu nielen svojim majiteľom, ale aj na prenájom. Veľkorysá obytná hala siaha cez dve poschodia a spája kuchyňu, jedáleň a obývačku do jedného vzdušného svetlého priestoru. Dve schodiská vedú z haly na poschodie do izieb s vlastnými kúpeľňami.

Kuchynský ostrov je vydarenou kombináciou prírodného dreva a príjemného odtieňa modrej – výrazné geometrické členenie a upokojujúca modrá sa dopĺňajú a pútajú pozornosť. Spotrebiče sú vstavané v drevenej stene, ktorá zjednocuje úložné priestory aj dvere do komory či k toalete. Zdroj: BoysPlayNice

Interiér charakterizujú biele omietky, keramická dlažba, jaseňové drevo a smrekové dosky, teda materiály, ktoré by sme vo vidieckej stavbe očakávali, pretože sem tradične patria, no zároveň sú použité moderným spôsobom. V podobnom duchu ako dom rešpektujúci vlastnú históriu bola riešená aj záhrada, ktorá sa stala prirodzenou súčasťou krajiny. Neexistujú tu žiadne fyzické hranice, pozemok vymedzujú len fragmenty suchých múrikov a cortenová brána. Záhrada dokonale rešpektuje svoje okolie, z ktorého si požičala ovocný sad i lúku s hlohmi.

Profil

NEHNUTEĽNOSŤ

Novostavba vnútri starého tehlového plášťa so zastavanou plochou
250 m² v Zadnom Arnoštove na západnej Morave.

AUTORI

MgA. Barbora Horová, Ing. arch. Jan Hora a Ing. arch. Jan Veisser spolupracujú vo vlastnom štúdiu ORA. Jeho názov vnímajú ako skratku Originálna regionálna architektúra, pretože ich hlavnou témou je malomesto a jeho kontext. o-r-a.cz

Text: Martina Paulová, redakčne upravila Erika Kuhnová

Foto: BoysPlayNice

Zdroj: Časopis Môj dom