Do takého domu pozvú hostí bez problémov! Napriek obmedzeniam vytvorili architekti pre rodinu perfektné bývanie

Mesto Litomyšl v Pardubickom kraji je známe pre svoj renesančný zámok, zapísaný v UNESCO, historické centrum i ako rodisko Bedřicha Smetanu. No hoci nie je veľké, stále sa rozrastá o nové ulice a rodinné domy.

Na jednom z pozemkov vyrástla aj poschodová vila, ktorá je domovom mladej rodiny. Postaviť ho podľa predstáv klientov sa ujali architekti Alexandra Hoffmannová a Jakub Hoffmann z hurá studio. Hlavnou snahou bolo navrhnúť bývanie, ktoré by domácim poskytovalo dostatok súkromia, no zároveň krásne výhľady na centrum mesta a okolie.

Nižšie podlažie, vyššie stropy

Dom stojí na svahovitom teréne, čo sa odrazilo aj na viacerých úrovniach prízemia. Hlavný obytný priestor znížili architekti oproti zvyšku domu o pár schodov. Vďaka tomu sú stropy z pohľadového betónu vyššie a priestor pôsobí veľkorysejšie.

Dominantnou farbou je čierna, ktorá sa prelína celým interiérom prízemia. Nájdete ju na veľkých plochách, ako je kuchynská linka či knižnica, aj na zámočníckych detailoch či vypínačoch. Kontrastuje s ňou svetlá dubová podlaha, ktorá celý interiér uzemňuje svojou ušľachtilosťou a schopnosťou pekne starnúť.

Ostrovček na drink a preteky

Prízemie domu tvorí otvorený spoločenský priestor, ktorý prepája kuchyňu, jedáleň a obývaciu časť. Tu sa zároveň odohráva veľká časť života rodiny. Kuchyňa elegantnom čiernom dizajne s bielou pracovnou doskou z technického kameňa je ideálnym miestom na uvítací drink. Zaoblené rohy kuchynského ostrova zas vytvárajú perfektnú jazdnú dráhu pre detské odrážadlá. Obedy sa podávajú na vedľajšom masívnom dubovom stole, ktorý pojme rodinu i viacero hostí.

Oddeliť, ale nie úplne

Ak domáci hľadajú komornú atmosféru, môžu využiť lounge sedenie pri kuchyni. Malý salónik s kreslom i drevenou lavičkou pod oknom je ideálny pre ranné kávy či večerné drinky s výhľadom na zámok.

„Veľkou témou bolo oddelenie intímnejšej obývacej časti od živej časti obytného priestoru, opisujú architekti, podľa ktorých si časť mala stále zachovať kontakt s okolím.

„Navrhli sme policovú stenu, ktorá pojme knižnicu aj veľkú zbierku umeleckých predmetov a skla, ktoré je veľkou láskou majiteľov. Každá polica je iná – rovné sú na knihy, oblúkové a šikmé niky na vázy, sochy či izbové rastliny.“

Časť pre rodičov, časť pre deti

Poschodie je určené na spánok, hranie aj prácu. Miestnosti sú rozložené okolo centrálnej schodiskovej haly s dominantným svietidlom, ktorej súčasťou je aj druhý salónik.

Priestor je rozdelený na časť pre rodičov a pre deti. Deti majú vlastné detské izby aj kúpeľňu s vaňou, vsadenú medzi dve vstupné šatne. Spálňu rodičov navrhli architekti ako master suite. „Vstupuje sa do nej cez šatník a vlastná kúpeľňa je priamo súčasťou spálne, oddelená len polopriesvitnou zaoblenou stenou z matných luxfer,“ dopĺňajú.

K rodičovskej strane poschodia prislúcha aj pánska pracovňa s policou zo stolom z tmavého dreva, leňoškou a kreslom v koňakovej farbe.

Na poschodí na rozdiel od prízemia už toľko čiernej nenájdeme. V súkromných priestoroch prevládajú skôr teplejšie farby, ako teplo sivé marmoleum na podlahách, výrazný ružový veľkoformátový obklad, béžová stierka a luxfery v kúpeľni.