Galéria (13)

Skrz-naskrz z rovnakého dreva! Napriek tomu tento jednoduchý dom vôbec nenudí

17. 06. 2016

Stavba z pohľadových drevených panelov má s podmanivou horskou krajinou v okolí veľmi intenzívny vzťah. Nejde pritom len o pohľad zvonka, ale aj o pocit v jej vnútri.

Do výpočtu európskych krajín, ktoré sú známe silnou tradíciou stavania z dreva, patrí nepochybne aj Švajčiarsko. Priznanie švajčiarskeho architekta Pascala Flammera, že pri projekte domu prezývaného Stöckli mal po prvý raz do činenia s drevostavbou, znie preto takmer neuveriteľne. V skutočnosti je neuveriteľný a pôsobivý aj spôsob, akým dokázal architekt pri stavbe využiť danosti a prednosti pomerne nového materiálu – masívnych drevených panelov z krížom lepeného dreva.{R1}

Tradičné drevo je v dome využité súčasným spôsobom a má podiel aj na pôsobivosti originálne koncipovaných vnútorných priestorov.
IOANA MARINESCU

Prečítajte si tiež:

Za tri mesiace mali prízemnú nízkoenergetickú drevostavbu hotovú

Silný vzťah k okoliu vyjadruje stavba už na prvý pohľad svojou jednoduchou formou a prírodným stavebným materiálom.
IOANA MARINESCU

Skrz-naskrz z dreva

Dom, ktorý postavili v kantóne Balsthal podľa návrhu architekta Pascala Flammera, zaujme na prvý pohľad úspornou jednoduchosťou: obdĺžnikový pôdorys, sedlová strecha, skladaná strešná krytina. Na druhý pohľad, a najmä po nahliadnutí do interiéru, sa návštevníkovi odhalí jeho neobyčajnosť v podobe pôsobivého vnútorného priestoru. Vycibrené detaily, aké sa nevidia každý deň, podčiarkujú bravúrnosť neokázalej, prostej architektúry a celistvý koncept stvárnenia interiéru umocňuje čaro všadeprítomného dreva, ktoré je zároveň základným konštrukčným materiálom – v tom tkvie princíp a kúzlo jednoduchej prirodzenosti krížom lepených drevených panelov.

Aj keď má Pascal Flammer za sebou celý rad realizácií ocenených v prestížnych architektonických súťažiach, dom Stöckli bol z určitého hľadiska jeho premiérou – drevostavbami sa totiž švajčiarsky architekt doposiaľ nikdy nezapodieval. Nápad vytvoriť dom, ktorého plášť by bol drevený a rovnaký druh dreva by hral prím aj v interiéri, bol spontánny: „Myšlienka sa mi jednoducho zrodila v hlave,“ tvrdí architekt.

Predstava majiteľa bola jasná – chcel jednoduchý, dobre využiteľný drevodom, ktorý by sa zmestil do obmedzeného rozpočtu. Bol pritom otvorený inovatívnym nápadom a riešeniam. Sloboda pri navrhovaní, pri ktorom architekt zároveň rešpektoval základné požiadavky majiteľa, viedla k výsledku, ktorý rozhodne chytí za srdce.
IOANA MARINESCU

Dom v krajine. Vonkajší vzhľad domu vychádza z jednoduchého tvaroslovia tradičných poľnohospodárskych usadlostí v okolí. Optimálnu odpoveď na otázky konštrukcie, ekonomickosti aj vzhľadu ponúkol moderný stavebný materiál – panely z krížom vrstveného dreva (CLT).
IOANA MARINESCU

Nenáhodné hry

Dom Stöckli je síce čiastočne podpivničený, jeho väčšia časť však stojí na betónovej základovej doske zapustenej pod úroveň terénu. Hĺbka zapustenia nie je náhodná – architekt ju stanovil presne tak, aby po terénnych úpravách tvorili pracovná doska v kuchyni aj nábytok zabudovaný pozdĺž okien jednu rovinu so záhradou. „Miestnosť sa takto stáva jediným kontinuálnym priestorom, navyše – vďaka optickej komunikácii s okolím – veľmi veľkorysým,“ dodáva architekt.

Prečítajte si tiež:

Nízkoenergetický dom, ktorý vyvracia mýty o drevostavbách

Na poschodí sú dva typy okien: vysoké, ktoré zaberajú celú šírku štítových stien a otvárajú ďaleké výhľady cez lúky, a v susednej stene kruhové. Každé z okien prislúcha dvom susedným miestnostiam a môže (alebo nemusí) byť rozdelené posuvnými dverami.
IOANA MARINESCU

Masívne panely z krížom vrstveného dreva sú použité ako konštrukčný prvok, súčasť sendvičového plášťa a zároveň ako finálna povrchová vrstva v interiéri, čo znamenalo zjednodušenie a úsporu času aj materiálu. Umožnila to voľba CLT panelov NOVATOP, ktoré sú špecifické vyhotovením v interiérovej pohľadovej kvalite. Pre niekoho môže byť dostatočne neobvyklé už to, že sa obklopí namiesto bielych stien drevom, Pascal Flammer však išiel ešte ďalej: použil rovnaký drevený plošný materiál aj na výrobu vstavaného nábytku, kuchynskej linky, dverí a políc. A úprava povrchu?

Iba niekoľkonásobné napustenie prírodným olejom s bielym pigmentom. „V minulosti sa to robilo práve takto,“ vysvetľuje architekt. „Olejované drevo vyzerá pekne a zachováva si svoj prirodzený vzhľad. Žiadne problémy pri používaní dosiaľ neboli.“

Moderné a zmysluplné. Celé prízemie tvorí jediný otvorený priestor, ktorý slúži ako obývačka, jedáleň, kuchyňa, herňa aj pracovňa. Zasklené plochy na všetkých štyroch stranách podporujú dojem vzdušnosti a drevo, ktoré architekt využil nielen na stenách, stropoch a podlahách domu, ale aj na výrobu vstavaného nábytku, zasa umocňuje dojem pokojnej jednoliatosti. Výhľad do okolia tak pôsobí ešte intenzívnejšie.
IOANA MARINESCU

Točité schodisko, ktoré spája všetky tri podlažia, príjemne narúša pravouhlosť objektu.

Stojíte na lúke. Prízemie je zahĺbené o 75 cm tak, že pracovná doska kuchynskej linky aj vrch vstavaných skriniek, ktoré lemujú miestnosť, sú v úrovni okolitého terénu. Človek tak má pocit, akoby bol v otvorenej krajine, hoci v skutočnosti stojí uprostred miestnosti.
IOANA MARINESCU A ARCHÍV NOVATOP

Dom, ktorý nenudí

Výrazné výplne fasádnych otvorov – s výnimkou otváracích častí – nie sú zaťažené žiadnymi rámami. Možno aj preto vyzerajú byť väčšie, než v skutočnosti sú. Žiadna zo sklenených tabúľ nemá viac než 8 m² a dĺžka žiadnej nepresiahla 6 m, takže aj manipulácia s výplňami bola pomerne ľahká.

Pravouhlosť objektu narušujú dva kruhové okenné otvory umiestnené v dlhších stenách, proti ktorým sa nezvyčajne otvárajú posuvné dvere medzi dvomi susediacimi miestnosťami. Na kruhový tvar okien nadväzuje aj točité schodisko, ktoré spája všetky tri podlažia. Nie je to nepraktické, pýtame sa Pascala? „Čo to znamená praktické? Myslím, že preceňovanie ‚praktickosti‘, ktoré sa votrelo do našej civilizácie, je skutočnou príčinou toho, prečo je väčšina novovznikajúcich domov nudná, šedivá a jednoducho škaredá,“ uzatvára.

Každé z troch podlaží domu má iný vzťah k okoliu: z poschodia vidíte krajinu v diaľke a vnímate ju ako premenlivý obraz. Na prízemí ste vďaka jeho premyslenému zahĺbeniu v priam fyzickom kontakte s okolím a v priestoroch pod terénom nemáte s okolím žiaden kontakt – mohli by ste byť vlastne kdekoľvek na svete.
IOANA MARINESCU A ARCHÍV NOVATOP

Skrz-naskrz z rovnakého dreva! Napriek tomu tento jednoduchý dom vôbec nenudí

1785735
IOANA MARINESCU

Prečítajte si tiež:

Unikátny drevodom v tvare lietajúceho taniera

Prínosom tohto projektu je nájdenie harmonickej rovnováhy medzi izoláciou a otváraním, vďaka ktorej sa zvýraznil vzťah bývania a krajiny.

Pôdorys prízemia
Pascal Flammer, dipl. Arch. ETH/SIA

Pôdorys poschodia
Pascal Flammer, dipl. Arch. ETH/SIA

Čo poschodie, to originál. Úplne otvorené prízemie je hlavným multifunkčným denným priestorom domu. Poschodie je rozdelené na štyri rovnocenné miestnosti navzájom prepojené posuvnými dverami. Do susednej sa tak dostanete bez toho, aby ste museli prejsť chodbou.