Palác premenený na hotel
Taká prímorská, ba až ostrovná dovolenka pod dalmatínskym nebom, po ktorej od konca zimy túži telo i duša. Niekedy sa letné voľno vydarí. Tak ako pred rokom, keď sme okrem máčania sa v soli stihli prejsť niekoľko miest a mestečiek na ostrovoch Hvar a Korčula. Najprv som okolo neho prešla. Stál tam plece pri pleci so starším susedom, pekne zoradený do šíku s ostatnými kamennými domami, ktorých štítové múry už stáročia zdravili lode plaviace sa do Dubrovníka...
Členité chorvátske pobrežie so 67 obývanými ostrovmi a celou plejádou tých neobývaných vábi suchozemcov k veľkému sťahovaniu už od skorej jari. Tí trpezlivejší a bez školských povinností si radi počkajú na koniec leta. Menej turistov, voľnejšie pláže, pohodlnejšie prechádzky po úzkych uličkách ostrovných mestečiek.{R1}
Kostoly, zvonice, paláce, pevnosti a rybárske domčeky. Vdychujem atmosféru, dotýkam sa výstupkov na rozohriatych kamenných múroch, obdivujem zmes zvyškov antickej architektúry a stredovekej zástavby. Kamene presiaknuté morom a slnkom, mýtmi a polozabudnutými príbehmi. Kameň a kamenárske umenie sú tu tradíciou. Srdcia dalmatínskych miest a mestečiek si zväčša zachovali pôvodný ráz. Skôr tu nájdeme stredoveký dom, ktorý zúfalo čaká na investora ochotného načrieť do svojich úspor, ako súčasný objekt.
Každé podlažie paláca dýcha inou krajinou, exoticky ladeným zariadením. Napriek tomu všetky miestnosti spája spoločná téma stredovekého putovania Hodvábnou cestou… | Stavať novoty a tobôž búrať pôsobí v historickom centre nenáležite, budí pohoršenie. Zbytky kamenných múrov starého rybárskeho skladu na začiatku ulice Dona Pavla boli ešte donedávna neobývané | Koncom 17. storočia rodina Lešićovcov, známa ako miestna aristokracia kontrolujúca obchody so zámorím, získala do svojho vlastníctva majetok |
Obava, že by sa štýlom odtrhol od malebnej zástavby, je hlboko zakorenená nielen v ustanoveniach a paragrafoch pamiatkarov, ale aj v mysli domácich. Stavať novoty, a tobôž búrať, pôsobí v historickom centre nenáležite, budí pohoršenie. Kto má chuť a peniaze, nech si stavia v dostatočnej vzdialenosti od historických domov a z dohľadu turistického ruchu. Nepatrí sa rušiť pokoj stredovekej architektúry. Alebo všetko môže byť aj inak?!
Ako ostatné apartmány vznikli pod vplyvom architektúry a štýlu ďalekých krajín, tak apartmán Korčula ostal verný benátskemu renesančnému palácovému štýlu, v ktorom zariadili svojho času Lešićovci celý komplex. Dizajnér si však neodpustil ani nábytok, ktorý viac zodpovedá rokoku
Okolnosti
Starí Gréci jej hovorili Korkyra Melaine. Súčasníci Korčula. Tak stredodalmatínskemu ostrovu z väčšej časti svojej plochy (276 km2) pokrytému borovicovými lesmi, ako aj mestečku na severovýchodnom cípe, ktorý svojou polohou ukazuje na susedný polostrov Pelješac. Malý, generáciami zabývaný polostrov priťahuje návštevníkov historickým a kultúrnym dedičstvom. Mestu Korčula dominuje Katedrála sv. Marka. Akoby nestačili úzke uličky, ktoré sa v tvare rybej kosti zbiehajú kamennými chodníkmi a schodmi ku katedrále na vŕšku a na seba natlačené jedno – až päťpodlažné domy – ešte aj malé námestíčka prekvapujú kostolíkmi primknutými k meštianskym domom alebo torzami antickej architektúry. Kto sem príde hoci len na dve-tri hodiny výletnou loďou, nevynechá návštevu rodného domu cestovateľa Marka Póla. Podľa miestnych prameňov sa tu narodil v 13. storočí za čias Benátskej republiky. K stavbám zoskupeným medzi ulicami Depolo a Dona Pavla patrí niekoľko ďalších kamenných domov a Palác Lešić Dimitri z 18. storočia.
Na prízemí paláca sa zachránili najstaršie trámy a kamenná dlážka, ktoré pochádzajú ešte z& čias pred prestavbou komplexu na rezidenciu Lešićovcov
Premena
Biskupský palác aj starý rybársky sklad na začiatku ulice Dona Pavla boli ešte donedávna neobývané. Keď sa stali majetkom anglickej rodiny Unsworthovcov, podstúpili palác, sklad a päť susedných kameníc niekoľkoročnú rekonštrukciu a modernizáciu, až kým sa nezmenili na architektonicky výnimočný súbor domov, ktorý síce poskytuje služby luxusného päťhviezdičkového hotela, ale pre obdivovateľov architektúry a dizajnu je predovšetkým ukážkou chvályhodného spôsobu, ako neublížiť historicko-architektonickým hodnotám pamiatkovo chránených budov a súčasne vytvoriť moderný priestor s charizmou. Tú do interiérov vniesla invencia thajského dizajnéra Attayuta Piravinicha. Vytvoril pre ne príbeh na motívy cestovateľskej trasy, ktorou sa vydal Marco Polo počas výpravy do Číny.
Šesť apartmánov znamená šesť dotykov s tradičnou architektúrou a zariadením palácov v krajinách, ktoré patria do histórie objavovania nových svetov. Interiér paláca a naň nadväzujúcich domov sa nesnažil o napodobenie zámorských predlôh alebo ich kopírovanie; dizajnér skôr pracoval s motívmi dekorácii, farebnými akcentmi, náznakmi, niekoľkými kusmi nábytku, ktoré navodia typickú atmosféru miesta a času. Nechcel, aby interiér stredovekých domov zaťažovala história, ponechal mu ľahkosť spojenú s dobovými prvkami.
Rezidencia India. Dve spálne a dve vane priamo v nich, 115 m2 na prízemí a v chládku palácových stien spolu s obývačkou a kuchyňou zdobenými ornamentami Indie, ale len s mierou stráviteľnou Európanmi
Priestory zariaďoval najmä nábytkovými kusmi a doplnkami z vlastnej dielne v Thajsku alebo doviezol nábytok od významných dizajnérskych, najmä talianskych značiek, ktoré zaujímavo kontrastujú s duchom miesta. Architekti Zora Salopek Baletić, Bojan Baletić, Roberto Vdović a Egon Lokošek vo svojom návrhu dbali na zachovanie pôvodných konštrukcií a architektonických prvkov. Tie využili v prospech atraktivity a nového dispozičného riešenia. Tam, kde to priestor a využitie interiéru dovolili, nechali obnažené pôvodné povrchy, vyzdvihli zvláštnosti objavené pri archeologickom výskume objektov paláca a domov, ktoré vzájomne prepojili premostením alebo novými dvernými otvormi. K väčšine apartmánov patria zrekonštruované alebo dodatočne vybudované balkóny či terasy, niektoré s výhľadom na more, iné na stredoveké záhrady alebo Katedrálu sv. Marka.
Rezidencia India. Dve spálne a dve vane priamo v nich, 115 m2 na prízemí a v chládku palácových stien spolu s obývačkou a kuchyňou zdobenými ornamentami Indie, ale len s mierou stráviteľnou Európanmi | Tam, kde to priestor a využitie interiéru dovolili, nechali obnažené pôvodné povrchy alebo vyzdvihli zvláštnosti objavené pri archeologickom výskume |
Kto sa podieľal na záchrane Paláca Lešić Dimitri Tím záhrebských architektov, autorov architektonického návrhu: Zora Salopek Baletić, Bojan Baletić, Roberto Vdović, Egon Lokošek Interiérový dizajn: Attayut Piravinich, významný thajský dizajnér, ktorý absolvoval štúdium v Thajsku a v Paríži Dodávateľ stavby: Dom Izgradnja, Dragan Coro, Dubrovnik Historický prieskum: Igor Fisković Prieskum obnovy: Klaudia Pezzi Archaeologické práce: Vesna Zmaić Ochrana pamiatok a vedúca tímu konzervátorov: Zvjezdana Tolja Viac na: www.lesic-dimitri.com |
Palác Lešić Dimitri vznikol postupnou prestavbou a zlučovaním jedno – a dvojposchodových objektov, ktoré sa o seba opierali chrbtami. Už pred tristo rokmi na pôvodné objekty z 15. a 16. storočia nadstavili tri nové podlažia. Starí stavitelia, našťastie, nenarušili jemné tkanivo, ktorým bola mestská zástavba prepojená
Z histórie paláca Pod dekoratívnosť stavby paláca sa podpísali prestavby z 18. storočia. Za napoleonských čias rezidencia upadala. Neskôr tu zriadili školu a ešte neskôr sa jeho priestor rozdelil na niekoľko bytov, až sa stal neobývateľným. Nevhodné zásahy a čas ničili drevené konštrukcie, trámy, stropy a podlahy… Niektoré domy prišli o strechu a postupne ich útroby zarástli vegetáciou alebo si z nich miestni urobili záhrady. K záchrane paláca sa odhodlala rodina Unsworthovcov, keď v roku 2000 kúpila celú nehnuteľnosť. Od roku 2008 sa komplex trpezlivo a ohľaduplne rekonštruoval a pripravoval na úlohu luxusného hotela, prvého svojho druhu na ostrove. Striedali sa tu architekti, skúsení remeselníci, pamiatkari a archeológovia, až napokon v júni 2009 otvorili palác záujemcom o nadštandardné ubytovanie. V hlavnej budove zariadili na každom poschodí apartmán a v susedných sa postupne dostavuje reštaurácia, bar a priestory na relaxačné služby. K nim sa, rovnako ako voľakedy, prechádza cez úzke mostíky, ktoré spojili palác ponad uličku dona Pavla s domami na druhej strane. Štruktúra kamenného muriva a kamenárske umenie starých majstrov je stále prítomné vo všetkých interiéroch komplexu. Moderná architektúra nevtieravo a s rešpektom nielen urobila obývateľnými staré múry, ale aj zdôraznila ich štruktúru a pôvod. Niektoré stropy, dlážky, okná, dvere, trámy a niky sú pôvodné, iné, čo nie sú celkom pôvodné, zrekonštruovali, prípadne vytvorili podľa pôvodných predlôh nové. Na prízemí paláca sa zachránili najstaršie trámy a kamenná dlážka, ktoré pochádzajú ešte z čias pred prestavbou komplexu na rezidenciu Lešićovcov. Zrekonštruované konzoly nesú drevené trámové stropy vo vyšších podlažiach. |
ZDROJ: časopis môj dom JAGA GROUP, s.r.o.