V Číne sú oblasti, kde ľudia stále žijú v jaskyniach, vraví Pavel Dvořák. Meter štvorcový stojí v Šanghaji aj 8 000 eur
Keď sa povie Čína, mnohým z nás napadne nekonečná civilizácia, vonné tyčinky, rušné metropoly či tradičné čajové obrady. No len málokto si vie predstaviť, ako vyzerá čínsky domov nielen v architektúre, ale aj v každodennom fungovaní. Spisovateľ, dokumentarista a sprievodca Pavel Dvořák žije v krajine s päťtisícročnou kultúrou už viac ako pätnásť rokov. Čo si na nej zamiloval najviac?
Ako vyzerá bežný čínsky domov? V čom sa líši od slovenského?
Na to sa nedá úplne jednoducho odpovedať, pretože Čína je obrovská. Je väčšia ako Európska únia a sú tu obrovské rozdiely. Domovy alebo stavby na severe, východe a západe sú úplne iné. Napríklad na severe sú dokonca oblasti, kde asi 40 miliónov ľudí stále žije v jaskyniach, ich domovy sú jaskynné obydlia. Všetky budovy v tejto oblasti sú vybudované do skalných stien. Sú tam prašné oblasti s prašnými planinami, púšte, skaly, málo zelene. Je to taká umierajúca krajina s veľmi drsným podnebím, horúcimi letami a tvrdými zimami. Podnebie je až nepriateľské.
Na juhu, kde som žil, sú domčeky s dvormi, no tie sú uzavreté dovnútra a majú vysoké steny. Nie je to taký dvor ako u nás, že si sused zo susedom vidia do záhrady, jednotlivé domy sú viac satelitné. Sú tu oblasti, kde je vidiek naozaj krásny a uhladený a všetko je tam pekné, nové. Napríklad tam, kde sme bývali, si ľudia na domy veľmi potrpeli. Mali dokonca tradíciu, že každý čínsky nový rok ich nanovo maľujú, a to aj rôznymi ornamentmi a vyobrazeniami. No všetko je veľmi decentné.
Nájdeme v čínskych dedinách aj oblasti podobné Slovensku?
Vidiek sa podobá tomu nášmu asi najviac v strednej Číne, napríklad v okolí S‘-čchuan. Dediny sú svojou rozlohou zhruba podobné našim. Rozdiel je však v hustote obyvateľstva, ktorá je tam oveľa vyššia.
Oproti juhu je to však oveľa chaotickejší, divokejší vidiek. Prispieva k tomu aj podnebie. Ľudia väčšinu času trávia mimo domu, pretože v domoch býva strašne teplo. Sedávajú v čajovniach a reštauráciách, doma často nemajú ani kuchyne, pretože si tam skoro vôbec nevaria. Mávajú maximálne iba nejakú platničku, no aj tá býva von pred domom. Keď v noci spia, majú všetko otvorené. Je tam strašná vlhkosť, no zase sa tam veľmi darí vegetácii, ktorá samotnú architektúru dosť ničí. Stále sa rozrastá, je tam pre to veľa plesní a všetko je zelené.
A čo mestá ako Šanghaj?
V oblasti okolo Šanghaja je rodinných domčekov veľmi málo. Väčšina vidieka má už svoje sídliska. Síce pri výhľade z okna vidím pár rodinných domčekov, no skoro všetky majú 4 -5 poschodí. Sú to viac-menej také paneláčiky. Nemajú žiadne záhrady a väčšinou sú situované vedľa polí, pretože je tu naozaj nedostatok miesta. V tejto časti Číny žijú dve tretiny celého obyvateľstva. Je tu sústredená väčšina poľnohospodárstva, ale aj väčšina priemyslu a infraštruktúry. Všetko je tu strašne nahusto. Dvorčeky, záhrady sú v tejto oblasti luxus. Ale sú tam polia. Život v byte je však podobný tomu slovenskému.
Je možné čínsky byt niečím špecifikovať, napríklad nejakým prvkom, ktorý v ňom nesmie chýbať?
Najväčšie rozdiely nie sú ani tak v tom samotnom byte, ako v sídlisku
Jednotlivé compoundy potom vytvárajú celú štvrť, ktorá je jedným veľkým sídliskom. V rámci compoundu je každá bytovka rovnaká, ale jednotlivé compoundy sa môžu líšiť. Niektoré môžu mať paneláky vyššie, iné sú vizuálne krajšie alebo obyčajnejšie. A líšia sa taktiež cenovo. V našom sídlisku je takýchto compoundov 5 alebo 6, každý má nejakých 5 -10 panelákov. V ich okolí sú obchody, reštaurácie, máme tu aj kino, plaváreň či hotel.
Na ďalšej strane sa dočítate, aké sú v Číne ceny za predaj nehnuteľností a aké zákony ovplyvňujú vlastníctvo bývania.