Trocha korenia prosím!
Čierne korenie pochádza z Indie a Jávy. Jeho bobuľovité plody sú zelené, keď kvitnú. Dozrievaním sa postupne menia najprv na červené a potom na hnedé. Je pravdepodobne najznámejším korením v histórii a najrozšírenejším vo svetových kuchyniach.
Vďaka rôznym stupňom zrelosti nám poskytuje rôzne druhy korenia: čierne korenie sú vlastne vysušené červené bobule v polovičnom štádiu zrelosti. Aj celkom nezrelé bobule – zelené – sa sušia a nakladajú do octu alebo slaného nálevu. Sú menej výrazné ako čierne korenie. Biele korenie sa získava z úplne zrelých bobúľ, ktoré sa lúskajú. Takzvané sivé korenie je zmesou čierneho a bieleho korenia.
53417
Dominik Vlaheko
Už Alexander Veľký priniesol a rozšíril korenie v Grécku a starovekí Rimania ho používali na ochutenie jedál, konzervovanie mäsa a na prekrytie silnej chuti zveriny. V období stredoveku bolo čierne korenie vzácne a drahé, pretože sa používalo ako platidlo, clo, výkupné alebo na zaplatenie daní. V roku 1770 sa korenie rozšírilo po celom svete.
Bobule čierneho korenia obsahujú piperín, látku, ktorá mu dáva typickú štipľavú chuť, a mnoho minerálnych solí a esenciálnych olejov. Tie stimulujú chuť do jedla a podporujú trávenie. Naopak, nadmerné množstvo korenia môže tráviaci trakt podráždiť!
53407 |
53403 |
53404 |
53413 |
Po zomletí sa väčšina užitočných vlastností korenia rýchlo stráca. Po niekoľkých hodinách sa znateľne zníži vôňa a výrazná chuť bobúľ, po niekoľkých dňoch sa môžu neutralizovať látky podporujúce trávenie. Preto len čerstvo zomleté korenie nám môže poskytnúť všetko svoje bohatstvo. Najvhodnejšia nádoba mlynčeka na uskladnenie korenia je z dreva. Zachová sa tak originálna chuť a vôňa bobúľ a korenie bude chránené pred slnečným svetlom a vlhkom.
