Útulný domov v jemných farbách
Pocit domácej pohody, poľudštený funkcionalizmus, svetlo i súkromie, hrany obrúsené mäkkou farebnou škálou. Za oknami juhozápadnej fasády novej bytovky sa vypučilo prímestie do mierneho pahorka. Ten si dosiaľ v lone veľkomesta ustrážil svoju zeleň. Premeny roka, najmä zo zimy do jari a hupkom z leta do jesene, robia z výhľadu na lesný chrbát trvalé kultúrne podujatie. Kultúra, ale obývacia, farbistá odtieňmi i povahou materiálov, sa len nedávno nasťahovala spolu s trojčlennou rodinkou do nevysokej bytovky.
{R1}
Metro a električka, ruch veľkomesta a pozvoľné usínanie rytmu dňa. Vystupovať – Modřany. Vltavské nábrežie, koľajnice, dvojprúdovka, sídlisková zástavba lenivo vrastená do členitého terénu. Bytovky ešte voňajú novotou. Ich obyvatelia majú šťastie na výhľady do neďalekej hôrky a na radotínsko-chuchelskú panorámu aj na Zbraslav. Do obchodov majú na skok, do centra ich zavezie električka a tých rozmaznaných vlastné autiaky. Klára a Aleš chceli bývať s odstupom od mestského ruchu, a pritom zostať v Prahe. Voľný čas radi trávia potulkami prírodou, na bicykloch, na dýchateľnom vzduchu. Modřany s prímestským rázom boli pre nich po viacmesačnom hľadaní správnou voľbou. Uvažovali aj o rodinnom dome, ale ako ľudia celkom vyťažení v práci si povedali, že byt si nebude vyžadovať toľko pozornosti a financií ako stavba a údržba rodinnej vilky. Do malého bytu sa im nežiadalo.
V čase, keď sa ešte len rozhliadali po stavbármi nedotknutom pozemku a ich budúca bytovka sa rysovala iba na papieri, väčšie byty boli už zarezervované. Za týchto okolností sa zrodil nápad na prepojenie dvoch menších bytových jednotiek do jedného obytného priestoru. Situácia bola o to vážnejšia, o čo viac sa o príchod na svet hlásil ešte nenarodený potomok. Zo spájania bytov a nového členenia interiéru si dvojica veľký hlavybôľ nerobila. Budúcu domácnosť, rovnako ako tú súčasnú, môže predsa pre nich premyslieť a zariadiť pani architektka Eva Eichlerová. Byt, v ktorom dosiaľ bývali, fungoval nad ich očakávanie. Páčil sa aj kamarátom a rodine, tak prečo nenavrhnúť ich dvornej architektke ďalšiu spoluprácu?
Biely sprievod a optimistická farebnosť
Neveľká predsieň, tri-štyri kroky a vľavo sa otvorí chodba. Biele lesklé panely zoradené na stene navigujú návštevníkov smerom do obývacieho priestoru. Otvorený priestor si tu zariadili funkčným nábytkom, triezve skrinky s posuvnými dvierkami, zoskupenia nábytku, ktoré nenútene delia priestor na jednotlivé funkčné zóny. Moderné a účelné – a predsa sa nevytratil pocit domácej pohody. Niet pochýb, že tento priestor k usporiadanému bývaniu priviedla ruka profesionála. Tam, kde nie je dostatok svetla, ustupuje farebnosť bielym alebo aspoň svetlým plochám a leskom. Obývacej a jedálenskej časti sa však cez štyri zasklené plochy obrátené na dve svetové strany dostáva dostatok svetla. To mäkko dosadá na pohovky, prežiari steny a odrazí sa od sklenených plôch nábytku. K sviežej farebnosti sa pridružili aj organicky tvarované svietidlá z polyuretánu, na stenách sa zabývali obrazy z Afriky, ktoré vytvorili ugandskí ľudoví umelci. V podobnej farebnosti sa nesie aj dielo slovenského výtvarníka Rada Repického, brata Klárinej kolegyne z práce.
Zo starého bytu si priviezli zelenú pohovku, ku ktorej do ich novej väčšej obývačky prikúpili novú z rovnakej modelovej série, len s bielym čalúnením. Za domom, kam majú výhľad z obývačky, rastie borina. Trochu zelene a prírodných farieb sa im žiadalo aj v interiéri. Začalo sa to podlahou. Priemyselná mozaika z dubového dreva bola dobrým základom pre moderný interiér. Pozadie pre farebný nábytok tvorí elegentný, ale neutrálny odtieň maľovky. Ten im poradila Eva Eichlerová: „Farebnú škálu si vybrali sami u nás v ateliéri – žiarivú žltú a zelenú. Sivohnedá, žltá, zelená a odtiene drevených povrchov tvoria spolu akurát dosť farieb. Splnila sa tak investorom požiadavka na farebnosť.“ Namiesto pôvodných bielych dverí si dali zhotoviť nové z jaseňa. Keď sa všetci uzhodli na farebnosti a materiáloch, pustila sa architektka do plánovania dispozície, rozkreslenia úložných priestorov a rozmiestnenia nábytku podľa funkčných zón.
Dispozičné manévre
Aj keď sa javí, že spojenie dvoch bytov je hračka a na takom veľkom priestore už nie je čo pokaziť, architekti vedia svoje – najprv si preveria a premerajú pôvodný stav inkriminovaných bytov, zistia umiestnenie nosných a nenosných prvkov, rozhodnú, kam bez problémov s napojením na existujúce zvislé rozvody najvhodnejšie umiestniť kúpeľne a kuchyňu, logicky a s ohľadom na polohu bytu rozdelia jeho priestor na dennú a nočnú časť. Potom spočítajú súčasných i budúcich členov domácnosti, pýtajú sa na ich životný štýl, odborne odhadnú objem a charakter majetočku, ktorý si chce každý jedinec skladovať vo svojej domácnosti. Keď je všetko hotové, sezónne veci sa majú kam premiestňovať a vecičky dennej potreby sú vždy naporúdzi. Takéto údaje si Eva Eichlerová zhromaždí a premyslí. Vznikne projekt usporiadania skríň a skriniek, zväčša s posuvnými dverami, ktoré sa v interiéroch tvária elegantne nenápadne, niekedy, ako v tomto byte, dômyselne rozdelia priestor. Hra na priečky im svedčí. Výsledok je taký, že Evu za jej interiérové výmysly klienti chvália.
Napríklad biela chodbová stena so skrytým úložným priestorom má dva a pol modulu, ktorý možno otvárať. Na jej posuvy štýlovo nadväzuje aj riešenie zasklených dverí do najsúkromnejšej časti bytu s dvoma kúpeľňami, toaletou a ďalšími troma miestnosťami. Podľa projektu a v podobnom duchu ako spoločenská časť bytu vrátane veľkorysej úložnej priečkoskrine sa neskôr budú zariaďovať aj pracovňa a detská izba. „Byt pre našu rodinu mal byť moderný, funkčný, ale nie celkom v minimalistickom poňatí. Pocitovo sme chceli pre náš domov teplejší priestor. Myslím, že kombinácie premysleného kubusového nábytku na mieru a zeleno-žlto-oranžovej farebnosti, ktorú dopĺňajú sivohnedé odtiene stien a koberca, vyhovujú našej predstave,“ potvrdila pri šálke kávy Klára. „Mali sme skúsenosť s prácou našej architektky. Vedeli sme teda, aké sú približne ceny, spoľahli sme sa na jej interpretáciu a zosúladenie našich požiadaviek.“ Doliala nám minerálku, zobrala na ruky malého a priznala: „V starom byte sme si sami vybrali dvere. Páčili sa nám v predajni, ale keď sme ich osadili v byte, ukázalo sa, že náš výber bol od veci. Štýlovo sa vymkli z už zariadeného interiéru. Oni tí architekti predsa len vidia celok skôr, ako sa veci nanosia do bytu.“
Autori architektonického návrhu: EA architekti – Ing. arch. Eva Eichlerová, Ing. arch. Zdeněk Eichler, Ing. arch. Věra Petrovská www.eichlerarchitekt.com, www.ea-architekti.cz Atypické zariadenie interiéru: Stoline Křtiny Osvetlenie: ATEH Brno Typový mobiliár: DAK interiéry Brno, Ligne Roset Činnosť ateliéru |
Opýtali sme sa architektky Evy Eichlerovej
Do akej miery sa odlišuje koncept interiéru tohto bytu od bývania, ktoré ste tejto rodine zariaďovali v predchádzajúcom byte? Ako sa zmenili ich požiadavky?
Pôvodný byt veľkosti 2 + kk bol zariadený pre mladú dvojicu bez detí, o deťoch vtedy nepremýšľali. Použili sme teda viac skla, pieskované zrkadlá na dverách skríň a bielu farbu v lesku na nábytku. Potom prišlo rozhodnutie, že dozrel čas na dieťa a aj na väčší byt. Radila som im, že dom sa tiež dá zaobstarať za rovnaké peniaze ako veľký byt. Nejaký čas ešte hľadali, ale napokon zvíťazila potreba ostať žiť v meste v novostavbe s kvalitným zázemím.
Aký ste mali pocit z lokality a priestoru bytu, keď ste ho prvýkrát videli? Do akej miery vás tento dojem ovplyvnil pri návrhu?
Lokalita sa nám zapáčila. Mali sme pocit, akoby sme sa ocitli v malom meste s malým námestím, kde sú v blízkosti domov služby, škola a škôlka. Bytovka svojou neokázalosťou zapadá do okolia, jej architekti kládli dôraz na účelnú jednoduchosť. Ide o súdobú, aj keď nie hviezdnu architektúru, ale s pozitívom slušného pomeru ceny a kvality. Bytový dom sme spočiatku poznali len z projektov. Zmeny dispozícií bytov, na ktoré si nárokovali klienti, sa projektovali v prípravnej fáze, teda keď sa projektoval sám dom. K zmenám sme sa, našťastie, dostali včas. S klientmi sme sa dohodli na spojení dvoch menších bytov a novom prerozdelení veľkého bytu na spoločenskú a súkromnú – nočnú zónu. Súhlasili s oddelením zón šatňou. Vznikla tak dvojitá šatňová chodba. Umiestnenie spoločenskej zóny s obývačkou, jedálňou a kuchyňou určil výhľad na les za domom a na horizont zalesnených kopcov nad Vltavou, pričom za oknami tu slniečko cestuje od rána do večera. Od jedálenského stola môžu pozorovať západ slnka. Samozrejme, že sme museli vyriešiť v lete nevyhnutné tienenie vnútornými roletami.
Aké materiály a prečo sa použili?
Vybrali sme kontrast dreva s hladkými lakovanými a sklenenými plochami. Byt sme zariaďovali s ohľadom na skutočnosť, že tu bude bývať rodina s deťmi. Hľadala sa miera, ako uplatniť moderný minimalistický dizajn v spojení s priateľskými drevenými plochami. Svoju úlohu zohrala aj záľuba domácich v cestovaní. Interiér by mal časom vytvoriť priestor, do ktorého si z ďalekých ciest privezú doplnky: obrazy, masky, sošky. Čoskoro po dokončení bytu prišlo dieťa. Cestovanie sa na čas odkladá, byt slúži rodičom a ich bábätku.
Nie je pre rodinu s malým dieťaťom problém umiestnenie detskej izby na opačnom konci bytu, ako je kuchyňa – myslím tým otázku bezpečnosti?
Oddelenie spoločenskej a oddychovej zóny prináša výhodu – rodina sa vzájomne neruší. Spoliehali sme na to, že spojenie kuchyne, jedálne a obývacej izby poskytne dostatok priestoru na pobyt rodičov s deťmi počas dňa. Izby sú kajuty na odpočinok, nechýbajú dve kúpeľne a WC. Okrem toho celková dispozícia neumožňovala prepojiť obývačku s izbami. Uprostred bytu sa nachádza inštalačná šachta, na ňu sú napojené kúpeľne.
Nebáli ste sa, že interiér bude príliš zahltený drevom? Kde je tá správna miera použitia dreva, aby miestnosti nepôsobili ťažkopádne?
Ak si vyberám drevo, tak najradšej masív, v najhoršom prípade to bude dyha. Drevo je tu použité v pomerne rustikálnej podobe. Na stoloch, kde sa ho ľudia najviac dotýkajú, je napustené olejom. Dreva sa nebojím, mám ho rada, napokon podobne ako moji klienti. Rada masív kombinujem s inými materiálmi. Priemyselnú mozaiku na podlahe dodal staviteľ. Tá už je sama osebe dosť výrazná. Nábytok sme dali vyhotoviť z brestu a dvere, ktoré neboli z tvrdeného skla, sú z jaseňového dreva. Tieto dreviny spolu ladia. Navyše, majitelia sa chceli vyhnúť výberom výraznejších, ale pokojných farieb sterilite.
Biela šatníková stena je elegantná, funkčná.
Skriňová stena sama osebe tvorí priečku bez múrov, predel medzi chodbou v oddychovej zóne a chodbou pri vstupe do bytu. Je z oboch strán prístupná. Zo strany vstupnej chodby sa do skriňovej steny ukladajú kabáty, plášte, topánky a športové potreby. Kto prejde cez posuvné dvere smerom k spálni, ten môže z opačnej strany tejto steny otvoriť skrinky, do ktorých sa ukladá osobné šatstvo. Dimenzovaniu úložných priestorov sa pri návrhu interiérov venujem asi najviac. Pátram po zvykoch rodiny, zisťujem, ako si vešajú nohavice, sukne, koľko oblečenia ktorý člen vlastní, ako si ho najradšej ukladá. Je to intímna záležitosť, ale iba v prípade, že ukladanie a vešanie funguje, sú užívatelia schopní bez problémov udržať v byte poriadok. Tiež dbám na to, aby každý mal svoje vlastné úložné priestory, len svoje kráľovstvo, ktoré sa nemieša so záležitosťami ostatných. Netreba už pri návrhu zabúdať na ukladanie a triedenie špinavej a čistej bielizne, uloženie čistiacich prostriedkov atď. V tomto byte je na to určená samostatná miestnosť, zariadená podobne starostlivo ako kuchyňa.
Prvý pocit návštevníka – toto je prírodnodomácky funkcionalizmus!
Chcela som im vytvoriť priestor, ktorý si budú môcť dopĺňať po svojom. Malo to byť moderné, nie príliš sterilné, nadčasové, a najmä priestor ich nemal obmedzovať. Pri tom všetkom sa od návrhu očakávalo, že okrem detskej izby musí pri zariadení prevažovať funkčnosť. Majitelia si sami citlivo a s vkusom vybrali stoličky, obrazy, materiál na vnútorné rolety. Nepochybili.