Viete ako správne spolunažívať so psom či mačkou?
Bývanie so psom alebo s mačkou sa stalo synonymom mestského životného štýlu takmer polovice Európanov. Ani si to neuvedomujeme, ale počet obyvateľov miest týmto spôsobom za posledné roky výrazne stúpol. To, že naši zverenci majú štyri nohy, sú príjemne chlpatí a nemajú status človeka, nič nemení na fakte, že nielenže obývajú s nami byty a domy, ale dokonca ich považujú za svoj majetok. Preto je potrebné zamyslieť sa nad tým, ako sme na takéto spolužitie pripravení a aké podmienky sme schopní svojmu domácemu miláčikovi pripraviť. Aj o tom sme sa porozprávali so zvieracou lekárkou MVDr. Katkou Pekárovou z bratislavskej ambulancie na Poliankach.
Ako sa zmenila vaša klientela za tie roky, čo sa staráte o štvornohých pacientov? Myslím tým rovnako ľudí, ako aj ich chlpatých spolubývajúcich.
Klientela sa v zásade nemení, i keď v posledných rokoch mám o niečo viac mačacích pacientov než v minulosti, čo, myslím si, vyplýva z toho, že ľudia túžia mať zvieratko, ale nemajú čas s ním chodiť tri a viackrát denne na prechádzku, a preto si zvolia namiesto psíka mačičku.
Myslíte si, že zviera patrí do bytu alebo do domu?
Myslím si, že ak má psík šancu bývať v rodinnom dome; žiť v záhrade a navyše chodiť so svojim pánom na prechádzky von, mimo záhrady, má veľké šťastie. Psík môže byť takmer rovnako šťastný, aj keď žije v byte a majiteľ si nájde dostatok času na to, aby s ním chodil na prechádzky a venoval sa mu.
Ako naučiť psíka či mačičku móresom? Teda ako uchrániť nábytok a koberce pred zvieracími výpravami za dobrodružstvom?
Ťažko. Môžeme sa snažiť dôslednou výchovou, ale keď je temperamentné zvieratko samo doma, veľa toho nenavychovávame. Totiž, čo nenájde, to nezničí: topánky, ktoré nenájde, nám nezožerie a odpadkový kôš, na ktorý nedočiahne, nerozvláči po byte.
Domáceho miláčika chce všelikto a nakoniec je prekvapený, že ciká a všeličo iné, a navyše aj porozvláča jedlo… a nakoniec sa niektorí nezodpovední majitelia zbavia zvieratka pre vlastnú nepripravenosť postarať sa o jeho potreby. Ako teda na malého štvornohého kamaráta, aby sa správal, ako sa patrí?
Majiteľ malého zvieratka by mal byť pripravený na pohromy každého druhu. Predísť im tiež nie je jednoduché. Dá sa predpokladať, že šteniatko alebo mačiatko zlikviduje tým menšie percento majetku, čím viac času mu venujeme – zvieratko unavené prechádzkou alebo hrou má totiž oveľa menšiu guráž demolovať ako zvieratko znudené. Mláďatko zväčša vykonáva potrebu, keď sa zobudí alebo napapá. Preto je dobré, keď s ním ideme n prechádzku hneď po spánku a kŕmení, v prípade mačičky ju prenesieme na miesto určené na tieto činnosti).
V známej pesničke Jara Nohavicu sa spieva: „… pelech má u kredence, vysoké je inteligence…“. Kam teda s pelechom?
Zvieratko by malo mať pokojné miesto s rozhľadom na dianie okolo seba – to znamená, že pelech „u kredence“ je väčšinou ideálny. Podľa mňa to musí byť miesto, ktoré by sme pokojne so psom aj menili.
Čo si myslíte, ktoré zo špeciálnych kusov nábytku vyrobených pre psy a mačky najviac potešia chlpáčov?
V prípade, že nejde o zvieratko spiace pod perinou v posteli majiteľa, bude sa pravdepodobne tešiť z bežne predávaného látkového ležiaka alebo prúteného košíka. Ak ide o psíka žijúceho vonku, výborným materiálom na stavbu jeho obydlia je drevo. Psí príbytok by mal byť v závetrí a v suchu. Všetky obydlia by sme mali pravidelne udržiavať v čistote. Vyhnime sa tomu, aby pre bydlisko nášho miláčika platilo príslovie „je to tu ako v psej búde“.
Dlhá srsť alebo krátka srsť? A ako sa jej najľahšie zbaviť?
Ak si nekúpite naháča, nejaké tie chlpy pravdepodobne budú. Sú však plemená, ktoré pĺznu viac, iné zas menej. Veľa sa dá docieliť pravidelnou starostlivosťou o srsť. Česanie, trimovanie, strihanie zbaví psíka nepotrebnej srsti vtedy, keď chceme my – samozrejme, že byt aj tak nebude úplne bez srsti.
Rastliny a náš domáci zverinec – môžu spolu existovať v jednom priestore tak, aby si neubližovali? Myslím tým aj jedovaté rastliny, prípadne návykové rastliny (vraj rozmarín a kocúr sa nedajú od seba oddeliť)…
Netuším, ako je to s rozmarínom a kocúrmi, ale myslím si, že návykové byliny sú rovnako návykové aj pre zvieratá. Toxické rastliny (najmä difenbachia, oleander, kroton, prýštec ohnivý, brečtan, antúrium…) sú nebezpečné aj pre zvieratá. Každý psík – hlavne mladý – je ako malé dieťa: ak nie je pod dozorom, môže obhrýzť (okrem iného) aj rastlinu, ktorá je pre neho nebezpečná. Nebezpečné druhy izbových rastlín by nemali byť umiestnené v bytoch s deťmi a domácimi zvieratami. Ak ste majiteľmi mačiek, kaktusy s dlhými a tuhými tŕňmi nie sú vhodné ani na parapetoch.
Ako je to s rozdielmi teplôt? Vonku je tridsať stupňov a doma chládoček alebo naopak – za dverami mráz a doma sa kúri…
Chladná podlaha v byte počas horúceho leta môže zvieratkám spôsobiť zápal močových ciest, tráviace ťažkosti či problémy s chrbticou a bedrovými kĺbmi. Záleží na plemene psíka.
Máte nejaké dobré rady pre majiteľov spoločenských zvieratiek, ktoré vám ležia na srdci, a neopýtala som sa na ne? Sem s nimi…
Mnoho zdravotných ťažkostí a zbytočných výdavkov za veterinárnu starostlivosť si ušetríme, ak sa budeme snažiť vyhnúť nadváhe svojich štvornohých miláčikov. Doprajme im viac pohybu a menšie dávky krmiva. Nakoniec, to isté osoží aj nám.
Ďakujem za odpovede.
{R1}