Vilka s trstinovou strechou uprostred pastvín a polí
Vilka na okraji Zoetermeeru, pomerne veľkého mesta v západnom Holandsku, pôsobí nezvyklo len na tých, ktorí nepoznajú krajinu. Stavanie trstinových striech tu patrí k tradícii, ktorú nikdy neprerušili. Záujem o ne rastie a v posledných rokoch tŕstie údajne používajú na každej tretej novej streche.
{R1}
Použitie stebiel tejto vodnej rastliny nielen na strešný, ale aj obvodový plášť nie je celkom bežné, ale ani úplne ojedinelé, a to nielen tu, v Holandsku, ale aj v Dánsku, Írsku, južnom Anglicku a severnom Nemecku. Severania sa nepozastavujú ani nad pokusmi spojiť prastarú technológiu so súčasným tvaroslovím.
Bod v šírom poli
V štvrti Oosterheem prevažujú nové, tvarovo jednoduché neveľké domy s fasádou z neomietaných tehál a valbovou strechou pokrytou pálenými škridlami. V susedstve je len niekoľko tradičnejšie poňatých viliek s typickou holandskou rozložitou trstinovou strechou s manzardovými oknami. Tento dom sa však v najbližšom okolí vyníma nielen strechou, ale aj štýlom. Navyše, stojí v krátkej uličke ako posledný v skupine troch domov, len od západu nadväzuje na zástavbu pri ceste do Leidenu. Z ostatných strán je ho dobre vidieť uprostred pastvín a polí – len niekoľko desiatok metrov od neho je tabuľa, ktorá označuje koniec mesta. Takéto umiestnenie vo voľnej, vetristej krajine je pre trstinový plášť ideálne – rýchlejšie vysychá.
Viac fotiek nájdete v galérii
Moderna s mäkkým obrysom
Dom, dokončený asi pred pol rokom, je vlastne bežnou tehlovou stavbou, čiastočne podpivničený, s podlahovým vykurovaním na prízemí. Strecha je bez odkvapových žľabov, zamokreniu okolia však bránia plochy vysypané drveným kameňom. Sivý odtieň drviny zapadá do úzkej farebnej škály, navrhnutej v interiéri aj exteriéri, ktorá siaha od bielej cez sivú a okrovú po hnedú. Obklad zo zviazaných snopov zvláštne zmäkčuje línie jednoducho tvarovaného domu aj vysokých rytmických výrezov, v ktorých sú zapustené združené okná (z niektorých uhlov okná vôbec nevidieť). Podobne „zmäkčuje“ interiér čínsky nábytok v spálni rodičov, neoslohový príborník v kuchyni a kolekcia váz v tvare barokových architektonických detailov v obývačke. Napriek hojnému použitiu skla a veľkým dláždeným plochám tak dom ani vnútri nepôsobí neosobne.
Prírodná klimatizácia
Výrazné geometrické prvky na oboch štítových stenách, okolo vstupu i okolo terasy, potláčajú nostalgickú atmosféru, ktorú zvyčajne navodzujú stavby s trstinovou strechou. Mladý architekt Arjen Reas z neďalekého Rotterdamu postavil nanajvýš súčasný, priestranný a pohodlný dom. Má otvorený pôdorys na prízemí, kde je priestorovo spojená kuchyňa, jedáleň a obývačka, a čiastočne otvorený na poschodí – rodičovská spálňa prepojená s kúpeľňou a šatníkom zaberá viac ako polovicu plochy poschodia, no aj tak tu zvýšilo dosť miesta na ďalšie tri spálne.
Stará technológia dodala domu nevšedné vlastnosti. Trstinové strechy nielen tepelne izolujú, ale predovšetkým zabraňujú rýchlemu striedaniu teplôt. V domoch je tak v zime teplejšie a v lete chladnejšie. Vďačia za to steblám rozdeleným kolienkami – je v nich uzavretý vzduch, ktorý je výborným tepelným izolantom.
Životnosť strechy závisí od jej sklonu: dvadsaťpäťstupňová strecha má životnosť 15, päťdesiatstupňová minimálne 45 rokov (táto má sklon 36 stupňov). Výhodou je, že obklad sa dá dopĺňať bez odstránenia pôvodnej vrstvy a že stav strechy treba kontrolovať len raz za päť – uvádza sa aj raz za sedem, či dokonca desať rokov. Pri tejto kontrole obklady „prečesávajú“, čím zároveň osviežia ich farbu. Obklad, ktorý je silno zhutnený, nie je napriek laickým obavám ľahko horľavý, no na druhej strane je zaujímavé, že v Holandsku sa za tento typ strechy platí vyššie poistné a poisťovňa vysiela každoročne odborníka, ktorý kontroluje jej stav.
Mágia vody
Dom má členitý pôdorys a zvonka sa nevyhýba symetrii. Neprekvapí teda, že krytá terasa za domom je predĺžená podobnou plochou z vápencových dlaždíc, aká je pri vstupe k dispozícii hosťom na parkovanie. Terén za ňou prudko klesá k jednému z kanálov, ktorými je popretkávané okolie. (Neďaleko východného okraja parcely sa stáča ďalší kanál, ktorého brehy sú husto porastené tŕstím, a preteká ďalej rovnobežne s domom.) Holanďania sa dlhé stáročia zaoberajú vodou, využívajú ju, bránia sa pred ňou a zároveň ich priťahuje. Aj mnohé tunajšie domy sú postavené tesne pri kanáloch. Ak architekt navrhol na brehu drevenú plošinu, ktorá siaha až nad kanál, zdá sa, že nemal v úmysle len predĺžiť záhradu o niekoľko štvorcových metrov, ale predovšetkým umožniť majiteľom blízky kontakt s vodou.
Zodpovedná redaktorka: Erika Kuhnová