Zelený dizajn: Trvalo udržateľný rozvoj bývania

Trvalo udržateľný rozvoj

Volanie po väčšej zodpovednosti za naše správanie na modrej planéte sa zosilňuje. Či už sú hlavným dôvodom klimatické extrémy, alebo zdražovanie surovín a neobnoviteľných zdrojov – zdá sa, že postoj k dianiu okolo nás bude musieť čo najskôr zaujať každý. Oblasť bývania nám kladie podobné otázky pomerne často, naše odpovede sa očakávajú takmer okamžite a ich účinok prinajmenšom na rodinný rozpočet sa dá veľmi jednoducho merať. Na zmenu situácie, prirodzene, zareagovali aj výrobcovia zo všetkých sfér dotýkajúcich sa oblasti bývania. V anglosaskom svete dostali ich snahy pomenovanie „green design movement“, teda „hnutie za zelený dizajn“.
{R1}
Dnes uvádzajú na trh mnoho výrobkov a technológií, ktoré sa k princípom trvalo udržateľného rozvoja a snahám čo najviac obmedziť tzv. ekologickú stopu hlásia. Stretávajú sa s rozličnými reakciami: zatiaľ čo skeptici tvrdia, že ide len o efektnú nálepku, módu, marketingovú stratégiu, ktorá vhodne zareagovala na potreby potomkov kvetinových detí, pragmatici s kalkulačkou v ruke počítajú, či sa im „ekologické“ správanie vyplatí. No a idealisti sa tak správali už dávno predtým, než ich postoj získal marketingové označenie.
 

Zelený život, zelené bývanie

Najčastejšie sa definuje ako životný štýl, ktorý minimalizuje negatívny, a naopak, posilňuje pozitívny vplyv na životné prostredie. Nejde iba o nákup prírodných či recyklovaných výrobkov – dotýka sa širokého spektra ľudského života – samotné bývanie (byty a domy) nevynímajúc. Práve bývanie pritom hrá čoraz dôležitejšiu úlohu.

111287

Zásady zeleného prístupu sa dotýkajú takmer všetkých aspektov bývania či výstavby, napríklad miesta a komunity, použitých materiálov a technológií v závislosti od ich energetickej náročnosti, kvality vzduchu, spotreby vody, osvetlenia a, samozrejme, technológií vykurovania a energetických zdrojov domácnosti. Mnohé veľké spoločnosti sa k týmto princípom verejne hlásia. Už dávno neriešia otázku, či sa stať zeleným, ale skôr ako sa ním stať a hlavne ako rýchlo. Myšlienky zeleného dizajnu sa teda stávajú významným ekonomickým faktorom ovplyvňujúcim správanie jednotlivcov na celospoločenskej úrovni.

Základné princípy zeleného bývania

111281

Čo teda mať na zreteli, pokiaľ sa chceme správať zodpovedne? Aké sú jednoduché nástroje takéhoto správania? Najjednoduchšie je šetriť. Energia, ktorú dokážeme ušetriť, je stokrát výhodnejšia než tá, ktorú vyrobíme – aj z obnoviteľných zdrojov. Z hľadiska dosahu na životné prostredie je práve tento princíp najvýhodnejší, z hľadiska dostupnosti pre zákazníka tak isto. Za to, čo nespotrebujeme, nemusíme platiť.

Ak uvažujete o kúpe zariadenia či stavebného materiálu, mali by ste sa sústrediť na výber netoxických materiálov, ktoré nekladú veľké nároky na energetické zdroje pri ich výrobe, používaní ani pri likvidácii/recyklácii. Práve tu mnohé spoločnosti zostávajú na polceste – nízke náklady na výrobu často nezodpovedajú nákladom na likvidáciu či recykláciu. Nezanedbateľná je energetická výhodnosť produktov: využívanie menej energeticky náročných výrobných procesov a technológií.
 

Dôležitý je dôraz na kvalitu a trvanlivosť: oplatí sa investovať do trvanlivejších materiálov a výrobkov, ktoré nevyžadujú častú obnovu alebo nové investície. Nepodliehajte tlaku, ktorý vás núti kupovať nové a nové výrobky s čoraz obmedzenejšou životnosťou. Stačí spomenúť automobily či mobilné telefóny. V oblasti bývania sa módnosť prejavuje viac v čiernej než v bielej technike, respektíve v predmetoch každodennej potreby. Tradičným princípom, ktorý propaguje i hnutie Greenpeace, je zásada znovupoužitia a recyklácie.

Produkty, technológie a systémy by mali byť navrhnuté s ohľadom na ich ďalšie využitie potom, čo prestanú slúžiť pôvodnému účelu. Pomerne náročnejšia na informovanosť zákazníka je podmienka obnoviteľnosti a dostupnosti. Materiály by mali pochádzať z dostupných (i lokálne) obnoviteľných zdrojov, ktoré sa po vyťažení či strate pôvodného účelu dajú opäť využiť. Teda – využívať miestne materiály, podporovať domácich výrobcov. Výrobky alebo ich časti, ktoré pochádzajú zďaleka, našu planétu zaťažujú – už len napríklad zbytočne vynaloženou energiou potrebnou na ich dopravu.
 

Menej známe aspekty

Pomaly sa učíme nakupovať spotrebiče, ktorých energetická trieda sa označuje ako A. Zelené bývanie sa však netýka len produktov, ktoré sa navonok prejavujú ako žrúti energie. Typickými ekoproduktmi sú napríklad stavebné technológie využívajúce obnoviteľné zdroje, napríklad čoraz populárnejšie drevostavby. Aj tu je však podstatné preniknúť hlbšie pod povrch – typické americké rodinné domy ukrývajú vo svojich sendvičových drevených stenách toľko syntetických materiálov (napríklad nátery a izolácie), že ich odbornú likvidáciu musia robiť špeciálne firmy a panely nemožno recyklovať.

111288

Ak chcete postaviť naozaj ekologickú drevostavbu, informujte sa o skladbe panelov i použitých chemikálií, napríklad tých, ktoré chránia stenu proti škodcom. Ak by ste sa chceli správať maximálne ekologicky, museli by ste zohľadniť mnoho aspektov, ktoré bežnému spotrebiteľovi unikajú. Martin Koch zo spoločnosti Kaldewei uvádza ako príklad spôsob balenia produktov: „V Spojených štátoch sa za ekologického dodávateľa považuje i ten, ktorý dokáže zabezpečiť maximálnu úsporu nákladov práve v spôsobe dopravy a balenia.

Predstavte si stavbu dvadsaťposchodovej budovy – bytového domu či hotela –, kam sa každá vaňa či toaleta vozí stavebným výťahom. Pokiaľ ste schopní zabaliť dvadsať kusov vašich výrobkov dohromady tak, že bude stačiť jedna cesta výťahom hore a dolu, vyhrali ste. Rýchlejšia bude aj vykládka, skráti sa čas potrebného zabratia verejného priestranstva na ulici, doprava v okolí sa o čosi rýchlejšie vráti do normálu, takže i splodín sa do ovzdušia dostane menej.“
 

Riešenie na zavolanie

Typickým stavebným prvkom, ktorý získava na popularite najmä pre svoj ekonomický efekt na peňaženku investora, sú tepelné izolácie. Ich účinnosť má pritom globálny charakter. V Európe sa spotreba energií v budovách podieľa na celkových emisiách CO₂ viac ako 40 percentami. Podľa správy spoločnosti Rockwool by pomocou vhodnej izolácie dokázala Európa znížiť emisie skleníkových plynov v stavebníctve približne o 400 miliónov ton. Spoločnosť uvádza, že rovnaký efekt by sa dal dosiahnuť vysádzaním lesov na ploche trikrát väčšej, než je územie Francúzska.

Zástancovia kvalitne izolovaných stavieb (napríklad v nízkoenergetickom a pasívnom štandarde) poukazujú na obvykle prehliadaný fakt, že kvalitná izolácia nielenže znižuje náklady na vykurovanie, ale aj minimalizuje náklady na ochladzovanie priestorov. Pozorované klimatické zmeny pritom naznačujú, že práve tento druhý aspekt v našich končinách v blízkej budúcnosti postupne získa na dôležitosti.
 

111284	111285
Obrázok získaný termovíziou porovnáva tepelné straty zateplenej a nezateplenej fasády. (Rockwool)

Paradoxy ekoprístupu

Výsledok dodržiavania uvedených princípov sa dnes už dá v mnohých prípadoch exaktne vyčísliť. Zelený prístup sa teda javí ako ekonomický prístup. Ekológia a ekonomika si zjavne neodporujú. Dokonca splývajú v akúsi všeobecne akceptovateľnú ekologiku. Stačí zaostriť pohľad na známe energetické štítky bielej techniky. Na druhej strane – skeptici upozorňujú, že v mnohých prípadoch priplácame za úspornosť toľko, až sa návratnosť spotrebiča triedy A+ neúmerne predlžuje.

Úvaha je podobná ako v prípade investície do auta s naftovým pohonom – pri súčasných, takmer vyrovnaných cenách benzínu aj nafty (mnohokrát je cena historicky lacnejšej nafty dokonca už vyššia) musíte ročne najazdiť niekoľkonásobne viac kilometrov, aby sa o desaťtisíce vyššia investícia do dieselového pohonu vyplatila. Preto orientácia na A+ či A++ pri spotrebičoch zostáva v každom prípade ekologickou nálepkou, ale už menej s faktorom ekonomickej výhodnosti. Zmenšovať ekologickú stopu, paradoxne, môžeme, aj keď akceptujeme neekologické materiály.
 

111283

Typickým príkladom je tzv. úsporná žiarovka. Klasickej žiarovke vyčítame jej dvojitý efekt, t. j. že síce svieti, ale aj oveľa viac zohrieva. Úsporná – mnohonásobne drahšia – žiarovka si dokáže s dodanou elektrickou energiou poradiť efektívnejšie a najmä účelnejšie, vo výsledku teda viac svieti, než hreje. Lenže na rozdiel od klasickej žiarovky, ktorá obsahuje sklo, kov a volfrámový drôt, v úsporných žiarovkách sa nachádzajú aj nebezpečné látky, pre ktoré sa z „vypálenej“ úspornej žiarovky stáva nebezpečný odpad určený do špeciálne označeného smetia či na zberné miesto.

Rovnako paradoxne vyznieva ekologický aspekt investície do výmeny okien za kvalitnejšie, ale plastové. Úspora nákladov na vykurovanie je zrejmá, ekologický dosah diskutabilný. Zateplenie pomocou polystyrénu (systémom EPS) už na prvý pohľad nevyzerá ekologicky, efekt – zníženie nákladov na vykurovanie či ochladzovanie – je však podobný ako pri použití ekologickej minerálnej vlny, slamy či papiera.

Problém je v dôslednosti. Žiaľ, jednoduchá rovnica porovnávajúca efektívnosť vplyvu takéhoto systému na spomínanú ekologickú stopu neexistuje. Premenné, s ktorými by sme museli kalkulovať, až priveľmi závisia od lokálnych podmienok a špecifík. Zostáva len apelovať na iracionálne, pocitové hodnoty, navyše s výsledkom známym vo veľmi vzdialenej budúcnosti.

111282

Zelená móda?

Odborníci tvrdia, že celé zelené hnutie dostane zelenú, resp. bude fungovať aj po uplynutí faktoru módnosti iba v prípade, že ekohodnota bude tvoriť pridanú hodnotu produktu. Martin Koch z Kaldewei dodáva: „Materiál, s ktorým pracujeme, je už desiatky rokov rovnaký. Nezmenili sme technológiu, materiály, zdroje, idey, ako pracovať. Len sme sa pripojili k hnutiu, pričom gro nášho snaženia sa nemení.

Takže my predávame náš produkt s tridsaťročnou garanciou za slušnú cenu. Zelená nálepka je len pridaná hodnota. Ak produkt nebude kvalitný, zostane len okrajovou záležitosťou a celé zelené hnutie sa minie účinkom.“ Napriek určitej skepse vyjadrenej počtárskou matematikou a typickej spotrebiteľskej nedôvere k akýmkoľvek módnym trendom prevláda názor, že ekologické správanie má vždy zmysel. A začať s podobným správaním nikdy nie je neskoro.