Z činžiaka priamo do drevostavby v nízkoenergetickom štandarde

21.08.2018  |     

Sú domy, ktoré rozprávajú príbeh. Majú svojich hrdinov, svoju zápletku, svoje rozuzlenie. A sú domy, ktoré sú tých príbehov, hrdinov a zápletiek plné. Domy, kde každé poschodie či každý kút záhrady rozpráva trocha inú kapitolu. Ako do kamenného plášťa zahalená drevostavba neďaleko Prahy. Takže: „Kde bolo, tam bolo...“

...boli raz mladí manželia túžiaci vypadnúť zo zovretia bytu v obyčajnom činžiaku. Prechádzali sa po krajine, hľadali miesto s najkrajším výhľadom, pod lesom, ale nie v tieni uniformných domčekov nejakého nepodareného developerskeho projektu. A našli majiteľov veľkej záhrady, ktorí práve rozmýšľali o predaji časti pozemku. 

„Keď sme sa raz prechádzali okolo, všimli si nás spoza plota a pozvali nás na návštevu. A asi sme im boli sympatickí, rovnako ako sa nám pozdávali oni ako naši budúci susedia, pretože za niekoľko týždňov sme už podpisovali zmluvu,“ spomína hostiteľka.
 
 
...bol raz jeden architekt menom David Tichý. A ten mal známych, vlastne kopu známych, ktorí poznali jeho prácu a hľadajúcim manželom architekta odporučili. „Pôvodne sme si robili akýsi tender, v ktorom Davidov návrh zvíťazil,“ dozvedáme sa pri šálke čaju, zatiaľ čo v zasklenej herni deti majiteľov a architekta zvádzajú boj o hračky.
 
Obidvaja investori mali pomerne jasné predstavy a konkrétne zadanie – napríklad chceli, aby hlavným materiálom bolo drevo – a architektovi sa ich predstavy podarilo naplniť prakticky prvou skicou. Niečo na tej generačnej spriaznenosti asi bude.
 
 
...kde bolo, tam bolo jedno kráľovstvo pod lesom, v chránenej krajinnej oblasti, kde navrhovať dom je výzvou a záväzkom zároveň. Na kopci s výhľadom do doliny, z ktorej sa jesenná hmla dvíha pomaly, zatiaľ čo do pracovne na poschodí už nakúka zubaté slnko. Výhodou bolo, že architekti už mali skúsenosti s výstavbou na podobnom území, a takisto fakt, že okolité domy už nejaký ten rôčik stoja a svojím vekom predbehli územný plán a hlavne reguláciu územia.
 
„Najprv sme navrhli plochú strechu, ktorá však po dlhom váhaní pamiatkarov nakoniec neprešla, čo nás pomerne zdržalo,“ opisuje architekt Tichý prípravu stavby. Čo sa zdržalo pri príprave stavby, to sa podarilo dohnať počas výstavby – ako súčinnosť s investorom, tak aj spolupráca so stavebnou firmou bola na české pomery až neuveriteľne idylická. 
 
 
...bol raz jeden nápad. „Jednou z našich podmienok bolo, aby sa dalo suchou nohou obísť okolo celého domu,“ vysvetľuje pani majiteľka. „To sa nám však podarilo iba čiastočne,“ nadväzuje architekt.
 
Tento princíp, žiaľ, padol s plochou strechou, ktorá mala mať pôvodne presahy po celom obvode. Problém sa podarilo vyriešiť zmenou dispozície – v pôdoryse domu vidno terasy, ktoré nadväzujú na rôzne miestnosti a prepájajú interiér s exteriérom. Na terasy potom nadväzujú jednotlivé časti záhrady, rozličné svojím stvárnením i funkciou. 
 
 
Štruktúrovaná záhrada je rozdelená na okrasnú – obytnú časť s prírodným jazierkom vhodným aj na kúpanie a na časť úžitkovú, s drevárňou, ohniskom, ale aj kvitnúcou lúkou, to všetko vo väzbe na les, ktorý kulisu pokoja završuje. Obidve časti záhrady sú prepojené vonkajšou obytnou terasou, ukončenou betónovým múrom, ktorý tu vytvára priestor na vonkajšie posedenie.
 
„Každý kút záhrady má nejakú tému, nejaký príbeh. Vznikli tak obytné priestory rôzneho charakteru pod šírym nebom, s rozličnou atmosférou, plochou aj rôznorodým využitím. Záhrada tvorí prechod medzi kultúrnou krajinou s prírodnými prvkami a samotným obydlím,“ vysvetľuje architekt, zatiaľ čo sa nám pod nohami striedajú drobné okruhliaky na prístupovej ceste s bridlicovou dlažbou zadnej terasy s kozubom, drevenou palubovkou pri bazéne a jesennou trávou na lúke pod lesom.
 
„Zadnú časť záhrady sme úmyselne ponechali ako lúku,“ dodáva investor, „kosíme ju iba dvakrát do roka, klasicky – kosou, chceme totiž, aby mala vyslovene prírodný charakter. Túto prírodnú časť záhrady oživujú čerstvo vysadené stromy.
 
 
...kde sa vzala, tu sa vzala, bola jedna krištáľovočistá studnička. Kúpacie jazierko s prirodzenou filtráciou, so zapusteným bazénom, ktorého steny tvorí len fólia, a nebyť dreveného okraja a schodíkov, ktoré jediné sa dajú rozoznať pod hladinou, človek by uveril, že jazierko má iba okrasnú funkciu. Nie, bazén skutočne nemusí žiariť iba blankytne modrou chlórovanou hladinou, aby lákal. Toto jazierko je magnetom ešte aj na jeseň – už nie na kúpanie, ale určite na posedenie a meditáciu. Dokáže to aj váš bazén z katalógu?
 
 
...bol raz jeden dom. S drevenou kostrou, ako mali historické lietadlá alebo tie úžasne elegantné autá z tridsiatych rokov minulého storočia. Pohľad do konštrukčnej kuchyne ateliéru prezrádza, že nosný systém domu je navrhnutý z drevených doskových konštrukcií, s nosnými obvodovými stenami a strednými nosnými priečkami, miestami doplnenými oceľovými nosníkmi.
 
Hlavným konštrukčným prvkom stenových dielcov je skelet z drevených hranolov 140 × 40 mm. Každý dielec je opláštený drevitými doskami a priestor medzi nimi vypĺňa konopná tepelná izolácia. Vnútorný povrch steny je z drevovláknitých dosiek Fermacell. V medzere dištančného roštu je vedená inštalácia, čo je elegantný spôsob, ako sa vyhnúť zasekávaniu káblov, ktoré poznáme z murovaných konštrukcií.
 

...žil raz kráľ s kráľovnou. Mali tri dcéry. Vlastne v tomto prípade zatiaľ iba jednu dcéru a jedného syna, ale aj babičky, deduškov i prababičku. V tomto dome sa preto pamätalo na samostatnú jednotku, funkčne oddelenú garsónku, pre ktorú sa našlo miesto na vysunutom prízemí s kamennou kožou. A na prípadného tretieho potomka sa myslelo v členení vrchného poschodia: „Izby sa dajú jednoducho oddeliť a spojiť,“ predvádza majiteľka.

Tretiu detskú izbu zatiaľ využívame ako pracovňu, hosťovskú izbu alebo izolačku, ak je niekto z nás chorý,“ usmieva sa a vysvetľuje, že ďalekohľad na pracovnom stole v izbe s najlepším výhľadom slúži výlučne na sledovanie krajiny. Keďže architekt umiestnil do chodby veľa úložných priestorov, môžu byť detské izby relatívne malé, kde je najmä miesto na posteľ a prípadný pracovný stôl, keď deti vyrastú. Každá z izieb vrátane spálne rodičov má malú galériu – síce s trocha strmým prístupom, avšak takú, ktorá ponúka obyvateľom dokonalé súkromie.

„Očakávame, že dcéra sa už za rok odsťahuje aj s posteľou pod strechu a spodná časť izby sa uvoľní práve pre pracovný stôl či knižnicu,“ načrtáva plány domáca pani. Manžel zasa preferoval vaňu s výhľadom do lesa a architekt mu aj s touto požiadavkou vyhovel. Staň sa!

...a zvonec nakoniec. Pri listovaní v obrázkovej knihe jednej podarenej drevostavby síce nie sme ani v polovici, ale slnko už zapadá a v kozube v obývačke sa pomaly rozhorieva oheň. Je čas ísť a dať priestor aj ďalším príbehom, ktoré už ale nie sú určené našim zvedavým ušiam. Kde bolo, tam bolo, zatvárame knižku v polovici, pretože jej hlavnú časť ešte treba dopísať. Že je inšpirácie skutočne veľa, o tom niet pochýb.
 

Dom je postavený v nízkoenergetickom štandarde. Jeho technologickým srdcom je miestnosť s tepelným čerpadlom zem – voda, a zemné kolektory, ktoré sa rozprestierajú pod celou prístupovou cestou. Vykurovanie je kombinované – podlahové na prízemí a radiátory na poschodí: „Chcel som mať možnosť rýchlejšej regulácie teploty v spálňach,“ hovorí investor.

 

Dom je vybavený rekuperáciou a solárnym panelom na ohrev vody. Splašková voda sa odvádza do čističky a znova sa využíva na zavlažovanie záhrady. Využitie našla aj dažďová voda – používa sa na splachovanie. Pri otázke o návratnosti celého systému sa však majiteľ iba zľahka pousmeje: „Chceli sme byť hlavne nezávislí na sieťach. Viac-menej je celá technológia skôr záležitosťou vnútorného presvedčenia než ekonomického prepočtu.“ Vôbec, ale vôbec sa tomu nečudujeme...

TEXT: Matej Šišolák FOTO: Filip Šlapal


Zdroj: časopis Môj dom JAGA GROUP

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Minimalistický dom, ktorý v prudkom svahu levituje nad krajinou

Najnovšie knihy a časopisy


Urob si sám 11/2018 v predaji


Časopis pre domácich majstrov




Predplatné

E-shop

Najnovšie príspevky