Dažďová voda ako šetrná alternatíva

{R1}

Pôsobením chladu vyparená voda kondenzuje a padá na zem vo forme dažďa. Pôvodne čistá – destilovaná voda prechodom cez atmosféru priberie jemné prachové častice a aerosoly. Nasýti sa vzdušným CO₂, čím získa mierne kyslý charakter. Viete ale, že dažďovú vodu možno využiť aj inak? Čo tak na kúrenie v rodinných domoch ? Prečo nie, veď ide aj o úsporu vašich financií. V ostatných desaťročiach sa v západnej Európe rozšírilo využívanie dažďovej vody. Doposiaľ známe dennodenné využitie vody v rodinnom dome dopĺňa aj táto možnosť. A to nielen vtedy, ak zlyhá dodávka pitnej vody. V strednej Európe dopadne ročne na 100 m² strechy v priemere 55 m³ dažďovej vody. Teoreticky by tak strecha veľkosti 160 m² pokryla pri takom množstve vody celoročnú spotrebu pitnej vody štvorčlennej rodiny. Dažďová voda je, samozrejme, iba úžitkovou vodou. Zaujímavosťou však je, že sa ňou dá nahradiť až 60 percent spotrebovanej vody v Európe.

Vo viacerých európskych krajinách existuje niekoľko desiatok tisíc zariadení na zachytávanie dažďovej vody pri rodinných domoch. Majitelia týchto zariadení dažďovú vodu každodenne používajú na pranie, splachovanie WC, umývanie či polievanie rastlín. Priemyselne vyrábané dažďové systémy zaisťujú, že dažďová voda sa najprv kvalitne prefiltruje, následne je v podzemných zásobníkoch kvalitne uskladnená a nakoniec je spoľahlivo dodaná na miesto spotreby. Nezanedbateľným je aj pocit nezávislosti na dodávke pitnej vody – v prípade spomínaného výpadku totiž dažďový systém zabezpečí aspoň funkčnosť WC a možnosť prania.

60305

Nielen pitná voda môže byť kvalitná

Desaťročia skúseností ukázali, že o kvalitu dažďovej vody netreba mať obavy. Minimálne množstvo organických živín, ktoré obsahuje prefiltrovaná dažďová voda, sa rýchlo rozloží pomocou mikroflóry žijúcej na vnútornom povrchu zásobníka. Na základe chemických rozborov sa zase zistilo, že čerstvá dažďová voda má často lepšie chemické zloženie ako miestna pramenitá voda. Jej vysokú kvalitu zabezpečuje uloženie zásobníkov v hĺbke 1 až 2,5 m pod povrchom zeme bez prístupu slnečného svetla a pri teplote zeme 9 až 12 °C. Zásobníky sa zhotovujú v takom objeme, aby vedeli zadržať asi trojtýždňovú zásobu úžitkovej vody. To zodpovedá 1 m³ objemu zásobníka na každého člena domácnosti. Teda v prípade, že ide o štvorčlennú rodinu, je potrebný zásobník s objemom 4 m³. Ak ide naviac o rodinu, ktorá vlastní aj veľkú záhradu, objem zásobníka sa zväčšuje, a potom každých 25 m² strechy môže zásobovať asi 1m³ zásobníka. Dažďovou vodou možno aj kúriť, a to na princípe tepelného čerpadla.

Vlastnosti dažďovej vody

Mäkká dažďová voda je vlastne minimálne znečistená destilovaná voda, a preto má mnoho vynikajúcich vlastností, vďaka ktorým je na viaceré účely vhodnejšia ako tvrdá pitná voda. Keďže má veľmi dobré rozpúšťacie účinky, je výborná na pranie a čistenie. Je vhodná aj na umývanie okien, karosérií áut a podlahovín – vďaka tomu, že neobsahuje minerálne látky, po vysušení nezanecháva biele stopy. Nezanáša trysky záhradných rozprašovačov a kvôli jej mäkkosti sa netvorí ani sivý vodný kameň. Ďalšou výhodou dažďovej vody je, že neobsahuje chlór. Je teda dobrá aj na polievanie kvetov, zeleniny či trávnika.

60304

60303

Dažďová voda na rozdiel od pitnej neobsahuje agresívny chlór a nevyvoláva osmózu. Osmóza je chemicko-fyzikálny jav, ktorý možno znázorniť na príklade paradajky. Ak na ňu položíme kryštáliky soli, po čase sa na jej povrchu objavia kvapky vody. Tie sa na povrch paradajky dostali tzv. osmotickým tlakom. Inak povedané, zmenšili sa rozdiely v koncentrácii soli nad a pod blanou paradajky. Ak polejeme trávnik tvrdou vodou a tá sa v letnej horúčave odparí, na listoch ostane usadený biely prášok – kryštáliky vápenatých a horečnatých solí. Tie po odparení vody začnú na povrch osmoticky vyťahovať bunkovú vodu z listov trávy. Listy sa začnú vysušovať a tráva napriek závlahe žltne. Tento jav je výraznejší pri teplejšom počasí a súvisí aj s vyšším stupňom tvrdosti vody. Napríklad v Bratislave, kde má voda tvrdosť 14 nemeckých stupňov, obsahuje 1m³ vody až 140 g solí. V Piešťanoch je to viac ako dvojnásobok. Kvôli eliminácii javu osmózy sa čas potrebný na závlahu predlžuje. Používateľ pri tom platí zároveň s vodou aj stočné – poplatok za odvod vody do kanalizácie. A tak opäť platí naviac za niečo, čo pri polievaní záhrady vôbec nevyužíva.

Pranie a zavlažovanie

60307

Vedeli ste, že pri polievaní dažďovou vodou sa rastliny zároveň hnoja dusíkom? Vzdušný dusík sa rozpustí v kvapkách dažďovej vody pri prechode cez atmosféru. Polievaním na listy sa dodáva dusíkaté hnojivo v jeho najprirodzenejšej forme, čo môže rastlinám jedine prospieť – ako vonkajším, tak aj izbovým. Využitie dažďovej vody sa však týmto nekončí. Azda najväčší finančný efekt po kúrení a chladení pomocou dažďovej vody má už spomínané pranie. V súvislosti s ním neboli zaznamenané nijaké komplikácie, ktoré by zhoršovali zdravotný stav. V dažďovej vode je teda spojená nezávadnosť, kvalita a úspora prania, pričom len na pracích práškoch môžete ušetriť okolo 2500 až 4000 korún ročne. Keďže sa dažďová voda vyznačuje takmer nulovou tvrdosťou, nemusíte používať prípravky na zmäkčenie tvrdej pitnej vody ani látky pôsobiace proti vzniku vodného kameňa na elektrických špirálach práčky. Dažďová voda má slabo kyslú reakciu od absorbovaného CO₂, a má tak pri praní aj prirodzenú odmasťovaciu schopnosť. Za desať rokov sa dá usporiť až niekoľko metrákov pracích práškov a významne odbremeniť vodné toky a domové čističky od fosfátov a iných, pre prírodu cudzích látok. Aj konečné prepieranie v dažďovej vode je oveľa účinnejšie ako prepieranie v tvrdej pitnej vode. Dažďová voda vyplaví z tkanín aj posledné zvyšky pracieho prášku, ktoré by mohli vyvolať prípadnú alergickú reakciu na detskej pokožke. Prádlo po uschnutí nie je tvrdé, zvyčajne už nie je potrebná ani aviváž a jeho životnosť sa predlžuje. V prípade, že máte strechu z asfaltovej lepenky, dažďovú vodu by ste na pranie nemali používať. Voda zo strechy totiž vymýva asfalt, ktorý sfarbuje vodu i prádlo do žlta. Takisto nie je vhodná hrdzavejúca strecha zo železa.

60308

Kvapka vody na záver

S používaním dažďových systémov, ktoré sú vyrobené z recyklovateľných a ekologicky neškodných materiálov, môžete ušetriť od 6000 do 27000 korún. Už v rámci prípravy projektu stavby je dôležité upozorniť projektanta na budúce využívanie dažďovej vody. Okrem určenia miesta uloženia zásobníkov treba dopredu určiť rozvod pitnej a úžitkovej vody. Investícia do dažďového systému by preto mala byť jedným z prvých krokov začínajúceho stavebníka. Alternatíva využívania a nahradenia dažďovej vody za pitnú sa pre nejedného z nás môže stať rozumným a šetrným riešením.