Drevostavby s prívlastkom pasívne
Z celosvetového hľadiska je zrejmé, kam smerovať – k stavbe energeticky efektívnych a environmentálne vhodných (zelených) domov. Pasívne drevostavby sú jednou z ciest vedúcich k zníženiu spotreby energie, redukovaniu uhlíkovej stopy a, samozrejme, aj k zdravšiemu bývaniu.
{R1}
Pasívne drevostavby sú environmentálne vhodnejšou alternatívou stavebníctva. V porovnaní s murovaným domom je ich realizácia z časového hľadiska výrazne rýchlejšia. Výhodou je takzvaný suchý proces výstavby, keď sa do konštrukcie nezabuduje zbytočná vlhkosť ako pri mokrých procesoch (murovanie). Vďaka menšej hmotnosti je značná aj úspora materiálov pri zakladaní stavby. Vzhľadom na aplikovanie ľahkého skeletu s drevenými I-profilmi s výplňou – tepelnou izoláciou sa výrazne zníži hrúbka obvodovej steny potrebná na dosiahnutie požadovaných parametrov prestupu tepla.
Je vhodné, ak drevostavby majú v stavbe umiestnenú stenu z masívneho materiálu – najlepšie z nepálenej tehly, ktorá je situovaná tak, aby bola zabezpečená jej maximálna akumulácia pri preslnení.
Ak sa drevostavba postaví z prevažne prírodných stavebných materiálov, dokáže nielen zabrániť škodlivému vplyvu na životné prostredie, ale najmä zabezpečiť vytvorenie kvalitnej a zdravej vnútornej klímy. Najvýhodnejším riešením sú difúzne otvorené konštrukcie, ktoré využívajú princíp kondukcie – veľmi dobre vyrovnávajú vlhkosť (zimné vysušovanie objektu) a zabraňujú koncentrácii škodlivých látok v interiéri. Jednou z alternatív vytvorenia čo najzdravšieho vnútorného prostredia je použitie ovčej vlny čo najbližšie k vnútornému povrchu (napríklad do inštalačnej medzery), kým na povrchovú úpravu je zasa vhodná hlinená omietka.
Ovčia vlna je zložená z keratínu, bielkovinového vlákna, ktorého molekuly sú schopné absorbovať škodlivinu v podobe formaldehydu a neutralizovať ju. Dokázali to výskumy výskumného ústavu v nemeckom Aachene. Hlinená omietka perfektne reguluje vzdušnú vlhkosť, vylepšuje aj akumulačnú schopnosť konštrukcie a zvyšuje jej požiarnu odolnosť. Hlinené steny dokážu po celý rok udržiavať konštantnú 50-percentnú vlhkosť vzduchu (±5 %), a tak zaistiť optimálnu a zdravú mikroklímu.
Prečo pasívny dom?
• má podstatne nižšiu potrebu energie na vykurovanie oproti bežnému štandardu – do 15 kWh/m2 za rok, čo predstavuje takmer až 90 % úspor; s tým súvisí aj väčšia nezávislosť od neustáleho rastu cien energie |
Architektúra a princípy
Pre pasívne stavby všeobecne platí:
• ideálna orientácia objektu na danom pozemku – najvhodnejšia je na južnom svahu,
• odstupy medzi objektmi by mali byť minimálne ekvivalentom ich dvojnásobnej výšky (hlavne pri južnej orientácii),
• jednoduchý, kompaktný tvar bez výčnelkov a iných ochladzovacích plôch (zložité tvary zvyšujú spotrebu energie); ideálny tvar je guľa, ale z hľadiska komplikovanej realizácie a nie veľmi vhodnej vnútornej dispozície sa uprednostňuje tvar kocky a kvádra s pultovou alebo oblúkovou strechou,
• používanie kvalitných okien s trojitým zasklením s dobre izolovanými rámami; veľkosť a orientácia okien by mala zohľadňovať predovšetkým príjem pasívnych solárnych ziskov – na oslnenie a osvetlenie bežnej obytnej miestnosti stačí plocha okna k podlahovej ploche v pomere 1 : 6,
• redukciou otváraných častí okenných konštrukcií dokáže ušetriť energiu aj cenu (vďaka riadenému vetraniu netreba otvárať okná, takže napríklad v zime sa možno vyhnúť mrazivému vzduchu či neželanému prievanu)
• dôležité je aj správne dispozičné riešenie v súvislosti so zónovaním a orientáciou objektu (obytné miestnosti na juhu, spálňa na východe, detská izba na juhozápade alebo juhovýchode, kúpeľňa na severe, používať technické miestnosti, garáže ako ochranu severných fasád).
Úloha pozemku a slnka
Nevyhnutným predpokladom efektívneho využitia energie z obnoviteľných zdrojov (napríklad zo slnka) je citlivé umiestnenie stavby na pozemku. Pasívny dom je „živený“ zo slnečných lúčov, ktoré prijíma pasívne cez veľké zasklené plochy. Preto by pred týmito plochami orientovanými skôr južne nemala stáť žiadna prekážka, ktorá by mohla vrhať neželaný tieň.
Čo všetko zohľadňuje správny pasívny solárny návrh? Intenzitu slnečného žiarenia, počet slnečných dní v roku a uhol dopadajúcich slnečných lúčov. Každý pozemok a stavba sú však individuálne. Medzi zimným a letným obdobím je 47-stupňový rozdiel vo výške slnka. V zime treba dosiahnuť maximálne prenikanie slnečných lúčov cez okenné konštrukcie, aby sa znížila potreba tepla na vykurovanie, a v lete strategickým tienením, napríklad presahmi strechy či vonkajšími tieniacimi prvkami, zabrániť neželanému prehrievaniu, pretože klimatizovanie je omnoho energeticky náročnejšie než vykurovanie. Úspora energie na vykurovanie vďaka pasívnym solárnym ziskom môže dosahovať až 40 %.
Mýty a skutočnosť
Tvrdenie: V pasívnom dome sa nemôžu otvárať okná. |