Teplo v chalupe

{R1}Vykurovacia sústava pozostáva zo zdroja tepla, z potrubného rozvodu s armatúrami, z riadiaceho systému s prvkami merania i regulácie a z konečných článkov, ktorými sú radiátory. Každá zložka tohto systému plní svoju presne stanovenú funkciu, a to s jediným cieľom, dosiahnuť rovnovážny teplotný stav v interiéri. Pri rekonštrukcii kúrenia sa odporúča vychádzať z diagnostikovania skutkového stavu chalupy. Je vhodné nechať si vypracovať analýzu spotreby a následne projekt presne na mieru.

Lokálne a ústredné vykurovanie

Podľa spôsobu vykurovania rozoznávame lokálne a ústredné vykurovacie systémy. Lokálne sú na príklad kachle (na tuhé palivo), gamatky (na plynné palivo), infračervené žiariče, elektrické telesá a iné. Tieto telesá sa uplatnia v prípadoch, ak potrebujete vykúriť jednu miestnosť (napríklad v prístavbe). Ústredné vykurovanie je systém, ktorý zásobuje teplom celý dom, chalupu alebo chatu. Takéto vykurovanie môže byť teplovodné alebo nízkoteplotné. Teplovodná vykurovacia sústava (s klasickými vykurovacími telesami – radiátormi) má teplotný spád 90/70 °C, čo je teplota média. Nízkoteplotná vykurovacia sústava zahŕňa podlahové alebo stenové sálavé plochy s rôznym teplotným spádom. Podlahové plochy majú teplotný spád 45/30 °C a stenové plochy 60/40 °C.
 

Podlahové vykurovanie

Považuje sa za moderný a progresívny typ sálavého vykurovania, ktoré sa dostáva aj na naše chaty a chalupy. Starším zariadením so sálavým vykurovaním sú kachle. Elektrický podlahový vykurovací systém tvoria elektricky vykurované rohože s vysokoteplotnou vodivosťou, ktoré dokážu vykúriť miestnosť za 30 až 40 minút po zapnutí. Rohože sú umiestnené pod podlahou vo forme sieťok s káblami. Ich alternatívou môžu byť aj samostatné vykurovacie káble, ktoré je však nutné zabudovať hlbšie. Elektrický systém je regulovaný analógovými alebo digitálnymi termostatmi. Teplovodný podlahový vykurovací systém tvoria plastové rúrky, cez ktoré sa vedie horúca voda. Inštalujú sa na nosnú rohož, kde sa pripevnia na oceľovú sieť. Na podkladový betón sa obvykle kladie tepelno-akustická izolácia a hydroizolačná fólia, na ktorú sa ukladajú vykurovacie rúrky. Na záver sa nanáša betónová mazanina a podlaha. Výhodou podlahového vykurovania sú nízke náklady na prevádzku a údržbu, ako aj fakt, že vytvárajú klímu vhodnejšiu pre alergikov a astmatikov. Istou nevýhodou sú vyššie investičné náklady, ktoré však majú pri 20 až 25 % ušetrenej energie rýchlu návratnosť.

Rozvody vykurovacej sústavy

Bezprostredný vplyv na spotrebu tepla majú aj vykurovacie rozvody. Správna izolácia významne ovplyvňuje znižovanie tepelných strát pri transporte teplonosnej látky. Stanovenie hrúbky zateplenia potrubia je úloha pre projektanta. Rovnako určenie počtu vrstiev izolačného materiálu, nakoľko tento parameter sa posudzuje v každom prostredí individuálne. Samotná montáž izolácií je vhodná len v suchom stave. Ak sa zateplenie realizuje na staršie rozvody, musia byť odmastené, zbavené hrdze a všetkých nečistôt. Často používaným izolantom sú minerálnovláknité materiály, ktoré sú opláštené kovom alebo plastom a pripevnené antikorovými páskami. Plášť zvyčajne tvorí pozinkovaný alebo hliníkový plech, prípadne plastové fólie, ktoré musia umožňovať pohyb potrubia. Dôležitá je i tesnosť a umiestnenie spojov, aby v stykoch nevznikli tepelné mosty. Ak realizujete výmenu kotla, je to ideálny priestor aj na kontrolu, skvalitnenie či modernizáciu vykurovacích rozvodov.

Radiátory

Ak majú konečné články vykurovacej sústavy slúžiť účelne, je nutný ich odborný návrh so správnym nadimenzovaním, rozmermi, umiestnením a počtom radiátorov. Dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú voľbu vykurovacích telies, sú aj rozmery miestností a hrúbka obvodových stien, ako aj počet a veľkosť okien v miestnostiach, v ktorých sa nachádzajú. Rozmery samotných radiátorov, teda ich dĺžka, výška a hĺbka, sa vypočítava v závislosti od požadovaného výkonu. Vykurovacie telesá sú článkové, panelové, rúrkové a konvektory. Môžu byť teplovzdušné, teplovodné, elektrické, plynové a na tuhé palivo (kozuby). Radiátory sa vyrábajú v mnohých tvarových a farebných variantoch. Po každej vykurovacej sezóne je potrebné vykurovacie telesá pravidelne odvzdušniť. Zavzdušnené radiátory majú narušenú cirkuláciu vody, čo spôsobuje ich vnútorné hrdzavenie a následné praskanie. Samotná realizácia odvzdušnenia je možná iba pri vypnutom vykurovacom čerpadle, aby sa systém nezaplnil vzduchom. Hrdza je najväčším nepriateľom radiátorov a najčastejším dôvodom ich havárií. Ďalšími častými dôvodmi porúch sú aj netesnosti na spojoch a zvaroch.
 

Servis

Aby vykurovacia sústava pracovala efektívne, je dôležitá jej pravidelná údržba. Pri novom kotle je užívateľ povinný zrealizovať prvú servisnú prehliadku už po roku od jeho zakúpenia. Bežnú údržbu kotla treba urobiť minimálne jedenkrát ročne. Prioritné je vyčistenie kotla, pretože voda, ktorá doň vchádza, vytvára vodný kameň. Ten bráni prirodzenému prestupu tepla a znižuje účinnosť kotla. Rovnako dôležité je odstránenie vodného kameňa z guľových kohútov a ich premazanie. Súčasťou servisnej kontroly je aj čistenie horákov, nadstavenie zapaľovania a kontrola všetkých ovládacích a zabezpečovacích prvkov kotla. Vykonávajú sa skúšky tesnosti rozvodov vody a plynu, ktoré sú nutné najmä z bezpečnostného hľadiska. Dodržiavanie technologických postupov a pokynov odborníkov pri pravidelnej údržbe vykurovacej sústavy zabezpečí jej hospodárnosť a optimálnu životnosť.