Farebnosť drevín

Okrem základnej zelene listov alebo ihličiek pôsobia dreviny i ďalšími farebnými efektmi. Výrazne farebne pôsobia kvety kvitnúcich drevín, šišky niektorých ihličnanov, dužinaté plody a súplodia listnatých kríkov alebo kôra stromov i kríkov. Niekedy sú inofarebné aj rôzne výrastky na kmeňoch a konároch, ako sú tŕne, lenticely, korkové lišty.

Základná farebnosť dreviny je daná zelenou farbou chlorofylu, ktorý sa nachádza v jej asimilačných orgánoch – listoch. Hrúbka listovej pokožky, voskový povlak na nej či porastenie hustými chĺpkami vytvárajú odtiene zelenej farby, najmä modrasté, sivé alebo belavé. Žlté a červené sfarbenie je spôsobené prítomnosťou ďalších rastlinných farbív v rastlinných orgánoch. Určitý odtieň farby olistenia je charakteristickou vlastnosťou dreviny, ktorú si zachováva spravidla počas celého života. Neopadavé dreviny sú charakteristické stálou farebnosťou počas celého roka, ale opadavé dreviny sú vizuálne významné tým, že okrem stálej farebnosti pôsobia aj sezónne odlišnou farbou na jeseň a na jar.

Stála farebnosť

Stálu farebnosť olistenia si dreviny udržiavajú počas vegetácie najdlhšie. Prirodzenú farebnosť tvorí bohatá škála odtieňov zelenej farby od tmavých po svetlé, ale časom boli vyšľachtené mnohé kultivary ihličnanov i listnatých drevín s inou farbou olistenia, než je zelená. Prirodzená farba olistenia ihličnanov sa pohybuje od svetlozelenej po tmavozelenú až sivastú. Farba kultivarov predovšetkým v odtieňoch žltej a žltozelenej alebo sivej až sivomodrej. Prirodzená farba listnatých drevín sa tiež pohybuje v rôznych odtieňoch zelenej, pri kultivaroch je však pestrejšia, obohatená o odtiene červenej, spôsobenej červenými antokyánovými farbivami, ktoré ihličnany prirodzene neobsahujú.

Farebné kultivary ihličnanov sú pôsobivé množstvom zlato- a žltolistých odtieňov olistenia, označovaných latinskými názvami ´Aurea´, ´Lutea´ či ´Gold´. Bohatá je aj škála odtieňov striebornej s názvami ´Alumii´, ´Argentea´ alebo ´Alba´. Sivé a modrasté farby sa označujú ´Alumii´, ´Glauca´, ´Blue´. Jestvujú však i kultivary panašované, akoby postriekané inofarebnými škvrnkami alebo pásikmi – ´Variegata´, ´Aureo-variegata´– či rôznofarebne lemované, najčastejšie bielou alebo žltou – ´Zebrina´. Pri listnáčoch pristupujú k zlatistým a belavým odtieňom i červené (´Rubra´) a purpurové (´Purpurea´, ´Atropurpurea´) až takmer čierne (´Nigra´). Pri panašovaných kultivaroch bola vyšľachtená, okrem žltej a bielej, aj ružová farba škvŕn (´Roseo-marginata´).

Sezónna farebnosť

Farebné kultivary sú farebne stále počas celého vegetačného obdobia (alebo roka – ihličnany), no existujú i kultivary inofarebné iba pri jarnom rašení alebo jesenným sfarbením. Pri ihličnanoch je zaujímavé najmä inofarebné pučanie mladých výhonkov, ktoré sú spočiatku žlté, prípadne strieborné, a postupom času sa ich farba mení na zelenú ostatného olistenia. Táto farebnosť sa vyskytuje pri kultivare borievky obyčajnej (Juniperus communis ´Depressa Aurea´), tuje západnej (Thuja occidentalis ´Aurescens´), tisa obyčajného (Taxus baccata ´Washingtonii´) alebo kultivarov smreka (Picea abies ´Finedonensis´, ´Albospica´, Picea orientalis ´Aurea´).

Opadavé dreviny sú charakteristické pestrým jesenným sfarbením listov pred jeho opadnutím. Z opadavých ihličnatých sa dožlta sfarbujú ihličky smrekovca a listy ginka, tisovec má pred opadaním oranžovú až červenú farbu. Jesenné sfarbenie listov listnatých opadavých drevín sa líši podľa druhu, pričom prechádza od zlatej cez bronzovú až po šarlátovú a hnedú. Pred zimou sú nápadne červeno sfarbené japonské javory, muchovníky, bršleny, okrasné jablone, sumachy, niektoré svíby a driene, niektoré tavoľníky a zemolezy, popínavé paviniče. Oranžovú farbu jesenných listov majú hamamely, kolkvícia, mnohé čerešne, niektoré ruže, väčšina jarabín. Dožlta a dohneda sa sfarbuje väčšina ostatných drevín.

Farba kvetov a plodov

Zaujímavé, najmä kvitnúce dreviny priťahovali šľachtiteľov azda najviac. Nápadne kvitnúca ruža je najstarším šľachteným rodom, ale aj všetky ostatné kvitnúce dreviny majú mnoho medzidruhových krížencov a veľký počet kultivarov zameraných na veľkosť kvetu, jeho farbu, prípadne vôňu a dĺžku i opakovanie kvitnutia. Niektoré dreviny kvitnú veľmi skoro, pred pučaním listov, väčšina však až po ich rozvinutí. Kvitnúce dreviny pôsobia kvetom mesiac alebo dva, keď je celý ker alebo strom obsypaný kvetmi spravidla inej než zelenej farby.

Nápadne kvitnúcimi stromami sú druhy rodu Prunus – čerešne, višne, čremchy, japonské sakury –, ale aj okrasné jablone, hlohy, katalpa i agát. Z listnatých kríkov sú pri kvitnutí nápadné magnólie, orgován, zlatovka včasným nástupom kvetu, vajgela, kolkvícia, budleja, tamarišky, tavoľníky atď. Zo vždyzelených kríkov kvitnú najnápadnejšie rododendrony a vavrínovec, vresy a vresovce vytvárajú kvitnúci koberec. Z popínavých lián vyniká dlhými fialovými strapcami kvetov vistéria. Škála farieb kvetov je veľmi široká od odtieňov bielej cez žltú a oranžovú po červenú a bordovú, od ružovej cez fialovú po modrú. Menej nápadné sú žltozelené odtiene. Z jedného druhu môže byť vyšľachtených i niekoľko kultivarov s inou farbou kvetu.

Farba plodov je nápadný znak, ktorý sa objavuje v jesennom období, keď už iné prejavy života drevín nepôsobia. Plody sú niekedy nápadnejšie než kvety, zvlášť pri veľkom množstve alebo nápadnej farbe. Najvýraznejšie sú červené plody jarabín a jabloní, skalníkov, bršlenov, hlohov i hlohyne, ale aj väčšiny ruží a zemolezov. Biele plody má imelovník, modré až čierne vždyzelené dráče, väčšina okrasných čerešní, zob vtáčí i brečtan.

Farba kôry

Niektoré dreviny sú nápadné farbou kôry, ktorá pri ihličnanoch pôsobí na kmeni, pri listnáčoch vynikne najmä v bezlistom stave. Nápadnú bielu farbu kôry má breza (Betula), červenú svíb biely a krvavý (Swida alba, Swida sanguinea), javor dlaňovitolistý a japonský (Acer palmatum, Acer japonicum), sviežozelenú farbu má kôra jazmínu (Jasminum nudiflorum), kérie (Kerria), štedreca (Laburnum), bršlena (Euonymus). Žltú kôru má kultivar svíba (Swida stolonifera ´Flaviramea´).

Použitie farebných kultivarov

Vyšľachtené kultivary s iným než zeleným olistením sú takisto ako tvarové kultivary nápadné svojou zvláštnosťou, preto sú vhodné ako solitéry alebo jednotlivo do skupín iných drevín. Pri farebných kombináciách ihličín v skupinách treba k sebe priraďovať chladné farby a nemiešať ich s teplými. Žlté a zlaté kultivary sa hodia do skupín so svetlozelenými a sviežozelenými odtieňmi olistenia, sivé a sivomodré v kombináciách s tmavozelenými. V prípade listnáčov môže zasa predsadba príliš svetlej dreviny ako solitéru pred tmavým pozadím pôsobiť príliš kontrastne. Opatrne a s citom treba používať červenolisté kultivary.