Recept na huby
Ak sa na stenách našich domovov objavia nevábne škvrny, mali by sme zalarmovať našu pozornosť a čo najskôr začať boj s nepríjemným votrelcom, ktorému sa hovorí pleseň. Niekedy ide o beh na dlhé trate a uplynie veľa času, kým sa nám podarí nad ňou zvíťaziť.
229005
Plesne patria k najrozšírenejším formám života na našej planéte. Ich výtrusy (spóry) majú neuveriteľnú schopnosť prežiť aj v mimoriadne extrémnych podmienkach. Podstatu plesní tvoria mikroskopické vláknité huby. Z vláknitého podhubia (mycelium) vyrastajú rozmnožovacie orgány. Z tých sa uvoľňujú spóry a klíči z nich vlákno. Vlákno sa v prípade priaznivých podmienok rýchlo rozrastá; plesne sa tak nekontrolovane množia a škodia ľudskému zdraviu. U alergikov vyvolávajú ochorenia dýchacích ciest, najčastejšie alergickú nádchu alebo astmu. Okrem toho plesne uvoľňujú do ovzdušia ketóny, aldehydy, estery a ďalšie látky, ktoré môžu spôsobiť bolesti hlavy, dráždiť oči a poškodiť sliznicu dýchacích ciest. Alergicky môže zareagovať aj pokožka. Vdychovanie prchavých látok a spór ohrozuje tehotné ženy a vývin ľudského plodu. Vďaka pigmentom a podľa druhu plesne vyrastá z podhubia zamatový povrch v rôznych odtieňoch bielej, žltej, zelenej, modrej, červenej, sivej alebo čiernej farby. Napríklad zelené a čierne sfarbenie je charakteristické pre rod Penicillium a Aspergillus, červené pre Merulius.
V trvalo vlhkom prostredí sa vytvoria podmienky, v ktorých sa plesne utešene rozrastajú – tak na chladných miestach s teplotou až –10 °C, ako aj na teplých alebo horúcich miestach s teplotou až +60 °C. K rastu nepotrebujú svetlo ani kyslík. Skromne sa stravujú a sú nenáročné na životné podmienky. Na obživu im stačí prach, šupinky kože a vlasov, zvyšky čistiacich prostriedkov, tapety, lepidlá, disperzné farby, maliarske hlinky, textílie, drevo a, samozrejme, potraviny. Najlepšia ochranou je taká prevencia, ktorá vopred eliminuje výskyt plesní.
|
Preventívne opatrenia na zníženie rizika výskytu plesní v obytných priestoroch: • Byt dostatočne vetrajte a vykurujte. Prúdenie vzduchu bráni plesniam vo vývoji. • Správne a primerane regulujte teplotu v interiéri – napríklad pomocou izbových termostatov (poraďte sa so špecialistom na vykurovanie a reguláciu tepla). • Kontrolujte vnútornú vlhkosť v domácnosti pomocou vlhkomeru a zabráňte šíreniu vlhkosti v objekte. (Pri zvýšenej vlhkosti vznikajú ideálne podmienky na množenie roztočov a rast plesní, naopak príliš nízka vlhkosť vysušuje sliznice dýchacích ciest.) • Do kúpeľní a kuchýň si nechajte nainštalovať odsávače pary. Pri varení pravidelne používajte digestor. (Veľa kúpeľní má odvetrávacie mriežky zanesené prachom, a pritom je nevyhnutné, aby sa niekoľkokrát ročne demontovali a vyčistili). • Miestnosti bez okien a vstavané skrine zabezpečte vetracím systémom. • Používajte preventívne protiplesňové konzervačné prípravky podľa druhu ošetrovaného povrchu (iné sú určené na farby a laky, iné na drevo a murivo). • Kým nevyriešite problémy s vlhkom a prípadne aj so vzniknutou plesňou, nepúšťajte sa do tapetovania; na vlhkom murive pod tapetami sa plesňam mimoriadne darí. • Ak nemusíte, nesušte bielizeň v byte. • Pravidelne dezinfikujte chladničku i mrazničku. • Kúpeľňu pravidelne dezinfikujte pomocou prostriedkov proti plesniam. • Často vynášajte odpadkový kôš a potraviny napadnuté plesňami okamžite vyneste z domu. • Používajte kvalitný vysávač s filtrami s vysokou účinnosťou. • Nábytok a podlahy čistite vlhkou utierkou tak, aby ste nevírili prach. • Neumiestňujte nábytok celkom natesno k stenám, zachovajte medzeru aspoň 5 až 10 cm. Nábytok môžete postaviť na podložky, ktoré umožňujú cirkuláciu vzduchu. • Zbytočne neprelievajte izbové rastliny vodou. Pleseň sa objaví v podobe bieleho povlaku na povrchu zeminy i na kvetináčoch. • Chov rybičiek tiež prispieva k zvýšeniu vlhkosti vzduchu. • V interiéri to netreba preháňať s množstvom textílií – závesov, záclon, kobercov a podobne – zachycuje sa nich prach. |
Krok prvý
Odhaľte príčinu vzniku plesne a zbavte sa prebytočnej vlhkosti. To je polovica úspechu v boji s plesňou. Aké sú však príčiny ich vzniku? Prospieva im vzlínanie vlhkosti, zatekanie zo strechy a kondenzácia pár na vnútorných povrchoch vášho domova.
Vzlínanie vlhkosti
229008
Ak obývate rodinný dom, pleseň sa môže vytvoriť v dôsledku vzlínania vody zo základových konštrukcií alebo v prípade objektu polozapusteného do terénu môže navĺhať stena opretá do svahu. Na vine je nedostatočná alebo nesprávne uložená hydroizolácia proti zemnej vlhkosti. Výber vhodného spôsobu odstránenia vlhkosti treba konzultovať s odborníkom a stavebnou firmou, ktorá sa špecializuje na odstraňovanie vlhkosti z budov. V prípade miernejších príznakov aplikujte sanačnú omietku, ktorá funguje na princípe odparovania vlhkosti z muriva, pričom bráni aj prenikaniu vody do stien. Ak to nepomôže, jedným z riešení bude odkop zeminy po obvode domu a doplnenie novej zvislej hydroizolácie drenážou. Namiesto drenáže možno vytvoriť anglický dvorček, a tak nadobro odstrániť z blízkosti konštrukcie vlhkú zeminu.
229006
Podrezanie muriva špeciálnou pílou je iný spôsob, ako si posvietiť na vzlínanie vody – vytvorí sa horizontálna bariéra proti vzlínaniu; po celej dĺžke vyrezanej štrbiny v murive sa nasunie hydroizolácia alebo sa do tejto medzery zarazia oceľové antikorové plechy. Infúzna clona zas zabráni šíreniu vlhkosti vďaka otvorom, ktoré sa do muriva navŕtajú a vyplnia chemickým prípravkom so schopnosťou odpudzovať vodu. Elektroosmóza síce nie je pre laika bežne zrozumiteľná, no je to sanačná metóda, ktorá nevyžaduje mechanický zákrok, iba vyššie finančné náklady (okolo 4 tisíc euro, 120 tisíc Sk). Môžete ju vyskúšať – funguje: do chodby domu umiestnite špeciálny zdroj, ktorý vysiela do muriva kladné rádiové vlny (podobné ako rozhlasový prijímač) a vytvára tak pole, ktoré vodu odpudzuje a zatláča späť do pôdy. K najnovším sanačným metódam patria krystalizačné stierky, ktoré po nanesení na konštrukciu vytvoria hydroizolačný plát.
Zateká cez strechu
Deravá strecha, zanesené odkvapy alebo prasknuté inštalačné rozvody – to sú cesty, ktorými sa tlačí voda do domu. Murivo vlhne a pleseň rastie. Skontrolujte teda stav strechy a jej oplechovanie a potom sa pustite do boja s plesňou.
{R1}
Kondenzácia pár v dome
229004
Najčastejšou príčinou kondenzácie pár v obytnom interiéri a vzniku plesní sú nedostatočne vetrané priestory. Veľký boom výmeny starých drevených okien za nové plastové bez odvetrávania spôsobil v nejednom rodinnom dome či byte zmenu vlhkosti. Unáhlená výmena okien zastavila prirodzenú infiltráciu vzduchu netesnosťami pôvodných okien, a ak sa k tomu pridalo aj dodatočné zaizolovanie muriva tepelnou izoláciou a domáci si nezabezpečili vetranie alebo sa oň pravidelne nestarali, zvyčajne sa za krátky čas objavila na stenách pleseň (v typických miestach vzniku tepelných mostov). Situácia bola o to horšia, ak majitelia chceli šetriť a kúpili okná bez vetracej štrbiny, ktorá zabezpečuje mikrocirkuláciu.
229019
Najohrozenejšie z hľadiska vzniku plesní sú kúty miestností, preklady nad oknami alebo miesta, kde sa stužujúce vence stretávajú so stropom. Ak je povrchová teplota konštrukcie nižšia ako teplota rosného bodu, vodné pary obsiahnuté vo vzduchu sa vyzrážajú na chladnom povrchu: para kondenzuje na vnútornej strane stien a vytvára podmienky na vznik plesní. Plesne sa môžu objaviť aj v prípade, že sa zmení účel, na ktorý sa miestnosť používala. Napríklad z bývalej pracovne vznikne kuchyňa, kúpeľňa alebo nebodaj z obývačky sauna bez toho, aby sa majitelia postarali o primerané odvetranie priestoru. Plesne sa vyskytujú viac v zimnom období, keď sa rozdiel teplôt medzi interiérom a exteriérom zväčšuje a obytné priestory sa vetrajú oveľa menej. Relatívna vlhkosť by sa mala pohybovať od 40 do 50 %. Vlhkosť rapídne narastá počas varenia, prania, sušenia bielizne a sprchovania. Štvorčlenná rodina vydýchne do interiéru za jeden deň 2 až 4 litre vody. Plesne sa rady usadia za skriňami, drevenými neodvetranými obkladmi, pod tapetou a všade tam, vzduch málo alebo vôbec necirkuluje.
|
Niekoľko užitočných rád – V prvej fáze boja neodstraňujte pleseň pred aplikáciou postreku: nevyškrabávajte, neumývajte, nevysávajte a ani inak mechanicky sa jej nepokúšajte zbaviť – výtrusy by sa mohli rozniesť na ďalšie miesta. – Keď prší, nevetrajte! Vlhký vzduch praje plesniam. – Sú odborníci, ktorí radia, aby ste plesne tepelne šokovali. Priestor uzavrite, vykúrte na maximum a rýchlo vyvetrajte. Po piatich dňoch zopakujte. – V novostavbe rátajte počas prvého roka so zvýšenou vlhkosťou; oplatí sa viac kúriť, aby konštrukcie vyschli. – Nezatepľujte interiér z vnútornej strany múrov; výsledkom môže byť pleseň, ktorá sa objaví medzi stenou a izoláciou. |
Plesne na odchode
229013
Až po odstránení príčiny vzniku plesní má význam púšťať sa do nápravy škôd. Na škody, ktoré pleseň napáchala, možno použiť prípravky z troch skupín. Do prvej patria prostriedky s fungicidnými účinkami niektorých chemických prvkov a zlúčenín, ktoré majú schopnosť ničiť parazitné huby a plesne. K nim patria Savo, Fungispray na báze chlóru alebo bezchlórové prípravky, napríklad Fungispray Super. Pôsobia okamžite, ale bez dlhodobého účinku. V druhej skupine sa ocitli prípravky vyvinuté na báze kovov s toxickým účinkom proti plesniam a mikroorganizmom. Pôsobia hneď po aplikácii a dlhodobo, tak ako napríklad Biostop s obsahom striebra. Prípravky tretej skupiny obsahujú kompozíciu mikroorganizmov, ktoré výrobcovia izolovali z prírodných substrátov. Fungujú na princípe mezidruhového parazitizmu, pôsobia do hĺbky a ničia aj plesňové podhubie (napríklad Bio Repel). Kúpite ich v drogériách a hobby obchodoch. Nezabudnite sa riadiť návodom na použitie, ktorý obyčajne radí postihnuté miesto postriekať, prípravok nechať pôsobiť predpísaný čas, nechať ho zaschnúť alebo vo fáze, keď je stena ešte mokrá, kefou alebo handrou namočenou v tom istom prípravku pleseň z povrchu mechanicky odstrániť. Povrch musí byť mokrý z bezpečnostných dôvodov. Plesňové spóry sa nebudú rozprašovať a vy nebudete zbytočne vdychovať ich mikročastice. Postup môžete viackrát opakovať podľa intenzity, s akou sa pleseň zažrala do stien. Ak prípravky zlyhajú a pleseň sa znovu objaví, neostáva nič iné, ako osekať omietku až za napadnutý okraj, murivo nechať preschnúť a potom nanovo omietnuť vápennou sanačnou omietkou s protiplesňovými prísadami. Ak sa ani po takomto zásahu plesne nezbavíte, ide o stavebnú poruchu (napríklad nedostatočné zateplenie časti konštrukcie). Pomôže len odborný posudok a špecializovaná firma.
