Ak sa rozhodnete pre drevenú chatu

Stavba drevenej chaty by mala vychádzať z viacerých funkčných požiadaviek, z ktorých najdôležitejšie sú architektonicko-estetické, stavebnofyzikálne, statické požiadavky a požiadavky na životnosť stavby. Inak povedané, aj drevená chata by mala byť navrhnutá v rámci kompozičných princípov architektúry, mala by vytvárať jednotu v súlade s okolitým prostredím i okolitou zástavbou, mala by spoľahlivo prenášať všetky zaťaženia, mala by chrániť užívateľa pred poveternostnými vplyvmi a odolávať degradácii pod vplyvom počasia, drevokazným hubám a hmyzu.

Vhodná architektúra a konštrukcia drevenej chaty v súvislosti s okolitým prostredím vytvárajú vynikajúce relaxačné podmienky pre všetky generácie. Môžu sa navrhnúť aj s vonkajším kozubom a posedením. Mimoriadne pôsobivé sú rôzne zrubové konštrukcie s priznanými tesárskymi spojmi, resp. aj iné konštrukcie s rozmanitými možnosťami drevených vonkajších a vnútorných obkladov.

Konštrukcia

Konštrukcia drevených chát pozostáva spravidla zo smrekového dreva. Spodná časť je citlivá na znehodnotenie zemnou vlhkosťou, pretože zakladanie drevenej chaty je jednoduché na nízkych základových pätkách alebo základovej doske na štrkovom podsype. Preto je najlepšie vyrobiť spodnú časť objektu z trvanlivejších drevín, ako sú agát a dub, borovica či smrekovec. Pri smrekovom dreve je potrebná účinná tlaková impregnácia ochrannými látkami. Samotný základ sa realizuje prostredníctvom železobetónovej platne, betónových pätiek alebo pásov z betónu prekladaného kamenivom.

Ekonomické, ale z hľadiska ekológie nevhodné riešenie je použiť železničné podvaly. V každom prípade je ako podklad potrebná zhutnená vrstva drveného kameniva s funkciou roznášacej a drenážnej vrstvy. Ak sa požaduje suterén (najčastejšie na uskladnenie záhradných plodín), spodná stavba sa realizuje na silikátovej báze – najvhodnejšie z odebňovacích betónových tvárnic vyliatych betónom. Okolo objektu je dobré urobiť štrkový obsyp, aby pri ňom nerástla vysoká tráva alebo kríky a aby dažďová voda odstrekovala na spodnú časť čo najnižšie. Steny drevenej konštrukcie možno vybudovať pomocou rámového, panelového a zrubového konštrukčného systému.

Rámová konštrukcia

Základom je drevený rám, ktorý je konštrukčne prispôsobený hlavne s ohľadom na jeho statickú funkciu a tuhosť opláštenia. Stĺpiky, základové prahy a vrchné hranoly rámu sú z profilov s rozmermi asi 50/50 mm, prípadne sa použijú profily pôvodného amerického systému známeho pod názvom two-by-four (2/4 palca, t. j. asi 50/100 mm). Ak zo statického hľadiska profil nevyhovuje, vytvárajú sa potrebné profily združovaním alebo vytvorením stĺpikov s členeným alebo zloženým prierezom. Základné spojovacie prostriedky sú klince. Plášť stien je z veľkoplošných materiálov (dosky OSB, preglejka a pod.). Priestorovú stabilitu a tuhosť zaisťuje práve tento plášť, prípadne sa vystužujú diagonálnymi hranolmi. Prahové hranoly je potrebné ukotviť o základovú dosku oceľovými spojovacími prostriedkami. Priestor medzi hranolmi je vyplnený tepelnozvukovou izoláciou.

129500	129499
Rámová konštrukcia s tepelnou izoláciou

Panelová konštrukcia

Základom panelovej konštrukcie je drevený rám, ktorý je odvodený z rámovej konštrukcie. Zvyčajne je nahrubo opláštený vhodnými veľkoplošnými materiálmi. Panely umožňujú rýchlu montáž a pre tento typ stavby je najvhodnejšia ich kompletácia (vyplnenie izoláciou a povrchové úpravy) priamo na stavbe. V obidvoch prípadoch – pri rámovej i panelovej konštrukcii – treba pri vonkajšej povrchovej úprave zohľadniť ochranu proti poveternostným vplyvom a estetické požiadavky. Vhodný je obklad z masívneho dreva alebo vodovzdornej preglejky. Odvetraná vzduchová medzera zlepšuje vzhľadom na vlhkosť a objemové zmeny dreva funkciu vonkajšieho obkladu. V prípade trvalejšieho obývania chaty musí stena vytvárať dostatočnú tepelnú ochranu prostredníctvom vysokoúčinnej tepelnej izolácie, najvhodnejšie z minerálnej alebo sklenej vaty a musí byť chránená proti nadmernej infiltrácii vzduchu (paronepriepustnou fóliou na interiérovej strane alebo paropriepustnou fóliou na vonkajšej strane či vytmelenými stykmi vnútorných oplášťujúcich platní).

Tradičné zrubové konštrukcie z masívu

Tradičné zrubové konštrukcie sú vyhotovené zo zrubových obvodových a priečkových stien. Konštrukčné prvky tradičných zrubov sú z kmeňov stromov opracované remeselným spôsobom. Zrubová konštrukcia sa spája a priestorovo stužuje tesárskymi spojmi. Vodorovné škáry medzi zrubovými prvkami sa utesňujú rôznymi tesniacimi materiálmi. Hrúbka zrubu (obvodových a priečkových stien) sa pohybuje v rozmedzí 15 až 30 cm, čo spĺňa aj tepelnoizolačné požiadavky na objekt. Na tradičné zrubové konštrukcie sa najčastejšie používa čerstvé drevo, ktoré vplyvom zosychania v priečnom smere zmenšuje svoj objem. V praxi to znamená, že po ustálení vlhkosti môže klesnúť výška steny až do hodnoty 50 mm na jeden meter. Tomu treba prispôsobiť osadenie okien, dverí a ďalších rozdielne zosychajúcich prvkov.

Novodobé zrubové konštrukcie z masívu a lepeného dreva

Konštrukcia novodobých zrubov pozostáva zo stavebných prvkov z masívneho alebo lepeného dreva (lepených blokov). Základným konštrukčným prvkom novodobých zrubových konštrukcií z masívu je strojovo profilované drevo. Masívny zrubový prvok môže byť z jedného kusa (okrúhle profily a pod.) alebo nadpojený rôznymi typmi spojov. Zrubové prvky pritom môžu mať maximálnu vlhkosť čerstvo zoťatého stromu, môžu byť čiastočne presušené (prirodzene, umelo) alebo môžu byť úplne vysušené pre klimatickú oblasť, v ktorej budú použité na výstavbu objektu.

Tesnenie vodorovných škár zrubových konštrukcií z masívu sa rieši pomocou rozličných typov profilov masívneho prvku, alebo sa dopĺňa tesnením. Zrubové konštrukcie z lepeného dreva sú technicky najmodernejšie konštrukcie. Zrubové lepené prvky sú vyrobené zlepením z viacerých častí. Lepenie sa praktizuje na hrúbku, výšku a dĺžku prvku. Zrubové lepené prvky majú rozmanité dimenzie a tvar priečneho profilu. Priečny profil môže mať štvorcový, obdĺžnikový alebo okrúhly tvar (lepené guliače, ktoré sa tvarovo z vonkajších strán zhodujú s prirodzenou guľatosťou kmeňov). Výroba lepených zrubových prvkov je náročnejšia a sú teda drahšie ako zrubové prvky z masívu. Majú však svoje prednosti, napríklad dostupnosť kvalitného dreva, rozmerovú stabilitu prvku, zrub bez trhlín na exteriérovej aj interiérovej strane.

Falošné zrubové konštrukcie

Falošné zrubové konštrukcie rozličným spôsobom a v rôznej miere imitujú pravé zruby. Hlavným dôvodom ich realizácie je estetické hľadisko – pozitívne pôsobenie dreva a zrubovej konštrukcie na človeka. Falošná zrubová konštrukcia pozostáva z dvoch základných častí: exteriérovej falošnej zrubovej konštrukcie imitujúcej pravý zrub a zo staticky nosnej, najčastejšie rámovej konštrukcie.

Konštrukcia stropu a strechy

Stropy drevených chát tvoria drevené trámy – stropnice, ktoré sa kladú vo vzdialenosti asi 1 m a s dimenziou v závislosti od rozponu a využitia podkrovia 40 až 80 mm (šírka)/100 až 200 mm (výška). Konštrukcia zastrešenia môže byť zo zbíjaných priehradových väzníkov, hambálkov alebo väznicového krovu. Ekonomické priehradové väzníky sa zbíjajú z viacerých vrstiev nehobľovaných dosák so štandardnou hrúbkou 24 mm pomocou stavebných klincov. Spodný a vrchný pás býva zosilnený minimálne dvoma vrstvami, diagonály na tento účel spravidla postačujú z jednej vrstvy. Spodný pás môže nahradiť stropnú konštrukciu.

Nevýhodou priehradových väzníkov je nízka využiteľnosť podkrovia. Hambálková konštrukcia pozostáva z dvojice krokiev obdobnej dimenzie ako stropnice a z dvojice fošní – hambálkov –, ktoré tvoria tuhý rám tvaru A. Hambálky môžu nahradiť stropnice. Spoj krokiev sa stužuje v mieste hrebeňa doskovými príložkami. Väznicový krov pozostáva z krokiev, ktoré sú osadené na pomúrnici a vodorovnom nosnom prvku – väznici. Pre rozpon krovu do 9 m postačuje jedna vrcholová väznica. Tá musí byť podopretá stĺpikmi vo vzdialenosti maximálne 4,5 m. Krov sa stužuje zavetrovacími pásikmi. Trojuholníkové väzby krovov, hambálkov alebo väzníkov sa kladú vo vzdialenosti maximálne 1,2 m – optimálne 1 m – tak, aby nedochádzalo k nadmernej deformácii latovania alebo dosiek pod krytinou. Podľa typu krytiny sa nabíjajú laty s rozmermi 30/50 mm alebo záklop z dosák s hrúbkou 20 až 24 mm. Vysokú životnosť drevených prvkov krovu zabezpečí spoľahlivé odvetranie podkrovného priestoru.

Životnosť a ochrana drevených chát

Znehodnocujucimi činiteľmi (vplyvmi) pre drevené záhradné objekty sú pôsobenie zemnej a vzdušnej vlhkosti, dážď, sneh, ľad, námraza, slnečné žiarenie, rozdiel teplôt počas dňa a ročných období, prach, rastliny, plesne, drevokazné huby a hmyz, mechanické poškodzovanie pri užívaní (náterov, prvkov, nosnosti, detailov a konštrukcie a pod.). Povrchová úprava na drevenej časti, vystavenej vplyvu poveternosti, by sa mala skladať z 3 až 4 vrstiev, pričom prvá je impregnačná vrstva proti pôsobeniu húb a hmyzu a ďalšie vrstvy by mali obsahovať zložky proti vplyvu slnečného, najmä UV žiarenia.

Celý systém náteru má byť čiastočne paropriepustný, chrániaci proti vlhkosti a dažďu, pružný a, prirodzene, odbúrateľný, aby sa konštrukcia po ľahkom očistení od prachu dala opäť priamo natierať. Pri starších lakových náteroch je potrebné zvyčajne ich mechanicky odstrániť dlátom alebo škrabacími plochými nožmi na rukovätiach a až potom aplikovať modernú ochranu dreva. Pri zhnitých častiach objektu (najmä spodných a strešných) je potrebné vymeniť základové hranoly alebo obkladové a lemovacie dosky. Pri obnovovanom nátere netreba zabudnúť na prvú impregnačnú ochrannú vrstvu.