Ako budeme stavať v roku 2021? (časť 2.) Sme súčasťou celku
Je známym faktom, že v Európe na budovy pripadá až 40 % spotreby energie. A evidentné sú aj riziká tejto vysokej spotreby.
{R1}
Sprievodným javom výroby energie z fosílnych palív sú napríklad emisie CO2, dokázateľne spôsobujúce klimatické zmeny, ale aj oxidov dusíka a síry a ďalších škodlivín. Pomerne aktuálny je tiež problém energetickej bezpečnosti, ktorý môžeme veľmi nepríjemne pocítiť hoci pri ďalších nezhodách medzi Ruskom a Ukrajinou, a veľkým rizikom sú aj ekologické havárie. Keďže spotrebúvame čoraz viac energie, musíme hľadať nové, čoraz horšie dostupné zdroje, pričom technológie napríklad na získavanie ropy z hlbinných podmorských vrtov nie sú ešte dostatočne bezpečné. Dôkazom je aj ekologická katastrofa obrovských rozmerov – ropná škvrna v Mexickom zálive.
| Slovenská ekonomika je asi o 50 % energeticky náročnejšia ako je priemer EU, pomerne vysoká je aj naša závislosť od fosílnych palív. A vyššia energetická náročnosť znamená väčšie ohrozenie všetkými rizikami spojenými s výrobou energie, a tiež horší dosah výkyvov cien energií. Na spotrebe energie sa pritom najväčšou mierou podieľajú budovy, ktoré zároveň skrývajú aj najväčší potenciál úspor. Na tento fakt reaguje aj Európska únia, ktorá v máji prijala novelizované znenie smernice o energetickej hospodárnosti budov – podľa nej budú musieť mať do roku 2021 všetky nové budovy nulovú spotrebu energie. (zdroj: Knauf Isulation) | |
| Predpokladaný odraz nových minimálnych požiadaviek EÚ na energetickú hospodárnosť budov na hrúbke izolácie konštrukcií strechy a fasády v rôznych štátoch Európy v porovnaní s dnes požadovanými parametrami. Napríklad u nás bude uplatnenie novelizovanej smernice (dosiahnutie nákladového optima) znamenať približne zdvojnásobenie hrúbky tepelnej izolácie oproti požiadavkám súčasnej normy. (zdroj: Knauf Isulation) | |
|
|
Budovy, ktoré sa na spotrebe energie podieľajú najviac, však majú aj obrovský potenciál úspor. Už len kvalitným zateplením domu sa dá znížiť spotreba energie na jeho vykurovanie asi o 50 % a ďalšími technickými opatreniami (napríklad využitím riadeného vetrania s rekuperáciou, obnoviteľných zdrojov energie – pomocou tepelného čerpadla či solárnych panelov a pod.) možno dosiahnuť až deväťdesiatpercentnú úsporu.
Predpokladaný vývoj požiadaviek na tepelnoizolačné vlastnosti obvodových konštrukcií podľa nového znenia smernice o energetickej hospodárnosti budov v jednotlivých štátoch Európskej únie (zdroj: Knauf Insulation)
| Požadovaná hodnota súčiniteľa prechodu tepla v súčasnosti | Hodnota súčiniteľa prechodu tepla stanovená ako nákladové optimum pri strednom odhade vývoja cien energie | Hodnota súčiniteľa prechodu tepla stanovená ako nákladové optimum pri pesimistickom scenári vývoja cien energie |
|
Nové minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov sú v smernici 2010/31/EÚ stanovené ako nákladové optimum, čo v princípe znamená najlepší pomer medzi investíciou do zateplenia a ďalších technických opatrení na jednej strane a ušetrenými nákladmi na vykurovanie počas životnosti budovy na strane druhej. To dáva napríklad hrúbku zateplenia, ktorá sa doteraz odvíjala najmä od klimatických podmienok v tej-ktorej krajine, do novej súvislosti aj s cenami energie. (Zjednodušene povedané: Čím tmavšia modrá farba, tým prísnejšie sú požiadavky na zateplenie, a naopak, čím je mapa červenšia, tým sú požiadavky na tepelný odpor obvodových konštrukcií (a s tým súvisiacu hrúbku tepelnej izolácie) v danej krajine miernejšie.) |
||
A Európska únia si tento potenciál nielen uvedomuje, ale mieni ho aj využiť – dôkazom je napríklad smernica o energetickej hospodárnosti budov, platná od roku 2002, ktorá bola do Slovenskej legislatívy implementovaná v roku 2005 (podľa zákona o energetickej hospodárnosti budov, platného od 1. januára 2005, musia mať u nás energetický certifikát všetky budovy skolaudované, predávané alebo prenajímané po 1. januári 2008). Dlho očakávanou správou je novelizácia tejto smernice, ktorá nadobudla účinnosť v máji tohto roku, a v júni bola publikovaná vo vestníku EÚ. V júni teda začala plynúť transpozičná doba, počas ktorej si musia členské štáty nové pravidlá naštudovať a začať ich zapracovávať do svojich právnych poriadkov – táto úloha čaká, samozrejme, aj našu vládu. O podniknutých krokoch a vývoji budú musieť členské štáty Európsku komisiu priebežne informovať.
|
||
| Isover eps soklové dosky sú určené na tepelnú izoláciu v soklovej časti fasádnych zatepľovacích systémov, kde umožňujú plynulý prechod izolácie pod úroveň terénu, a sú vhodné aj na odstránenie tepelných mostov v úrovni terénu. K ich dobrým vlastnostiam patrí okrem výbornej tepelnoizolačnej schopnosti aj nulová nasiakavosť a odolnosť proti prerazeniu. Aby sa zvýšila priľnavosť pri lepení, povrch dosiek je rastrovaný. (foto: ISOVER) |
|
Súbor dvanástich pasívnych domov a školiaceho strediska v Koberovoch od Ing. Petra Morávka, CSc., zo spoločnosti ATREA a prof. Ing. Jana Tywoniaka, CSc., z pražského ČVUT, dokončený v roku 2007, je prvou hromadne realizovanou experimentálnou výstavbou s parametrami energeticky pasívnych budov v ČR. Konštrukčným základom domov je ľahký drevený skelet, strechu nad obytným podkrovím tvoria veľkorozponové väzníky. Z hľadiska spotreby materiálu ide o veľmi úsporný konštrukčný systém. Obvodové steny sú zateplené štyridsiatimi centimetrami minerálnej vlny Rockwool a chránené prevetrávanou fasádou s dreveným obkladom alebo tenkovrstvovou omietkou. Vnútorný plášť je zo sadrovláknitých dosiek zlepených tak, aby sa dosiahla potrebná tesnosť. Drevené okná sú zasklené trojsklom (Ug = 0,5 Wm-2 . K-1), pričom veľké okenné plochy sú pevné. Podlahová konštrukcia prízemia s izoláciou z 20 cm hrubého polystyrénu je riešená netradične – s využitím lacných EPS dosiek, pričom pod lokálnymi bremenami (kachle, vane a pod.) sú osadené oporné rošty. Teplovzdušné vykurovanie, vetranie a chladenie zabezpečuje dvojzónový systém s rekuperačnou jednotkou, napojením na zemný výmenník tepla a rozvodom ohriateho vzduchu z kozubových kachlí do celého objektu. Ploché podlahové kanály vyúsťujú v obytných miestnostiach pod oknami, vydýchaný vzduch sa odvádza pod stropom do technickej miestnosti. Centrálny zásobník tepla je napojený na solárne panely a teplovodné vložky kachlí na kusové drevo, teplá voda zo zásobníka ohrieva register vetracej jednotky a radiátory v kúpeľniach. Na streche školiaceho strediska je nainštalovaný tiež fotovoltický systém s výkonom 8,5 kWp, ktorý dodáva elektrinu do verejnej siete. Objekt sa tým radí do kategórie domov s nulovou potrebou energie. Hoci viaceré z riešení uplatnených v pasívnych domoch v Koberovoch sa dnes už považujú za prekonané, táto výstavba priniesla množstvo užitočných skúseností či už s organizáciou výstavby, alebo pri optimalizácii technického riešenia. Zaujímavé je, napríklad, že montáž konštrukčného skeletu jedného domu trvala menej ako jeden a pol dňa a investičné náklady v základnom štandarde nepresiahli 20 000 Kč (asi 800 €) na m2 úžitkovej plochy. To zodpovedá vtedajším nákladom na bežnú výstavbu v ČR, ktorá však mala, pochopiteľne, neporovnateľne horšie technické aj úžitkové parametre. |
