Ako na najčastejšie stavebné poruchy
Každá stavba je zložitý organizmus, ktorý podlieha zubu času, ako aj vplyvu poveternostných podmienok. Dôsledkom opotrebovania sú rozličné poruchy. Medzi najčastejšie riešené stavebné poruchy patria tie, ktoré spôsobujú zníženie komfortu vnútorného prostredia a zároveň majú vplyv na tepelné straty, ktoré sa následne premietajú do vysokých finančných nákladov na vykurovanie. Základnými symptómami sú chlad, vlhko a prievan. Odhalenie príčin vo väčšine prípadov nie je zložité. Ak ide o staršiu stavbu, zdroj problémov spravidla treba hľadať v nedostatočnej tepelnej izolácii, poškodenej hydroizolácií spodnej stavby či strechy alebo v netesných oknách. Riešenie je teda viac-menej jasné: treba opraviť hydroizoláciu, vymeniť okná a zatepliť obvodové steny a strechu.
Základnými symptómami sú chlad, vlhko a prievan. Odhalenie príčin vo väčšine prípadov nie je zložité. Ak ide o staršiu stavbu, zdroj problémov spravidla treba hľadať v nedostatočnej tepelnej izolácii, poškodenej hydroizolácií spodnej stavby či strechy alebo v netesných oknách. Riešenie je teda viac-menej jasné: treba opraviť hydroizoláciu, vymeniť okná a zatepliť obvodové steny a strechu. Do opravy vlastného domu sa ľudia zväčša púšťajú s elánom a optimistickými vyhliadkami. O to väčšie je však sklamanie, keď sa po kompletnej renovácii domu začnú znova vynárať početné poruchy a vynaložené peniaze vlastne vyjdú nazmar. V čom sa stala chyba? V prenesenom zmysle slova možno povedať, že jednou z príčin môže byť aj snaha majiteľov domu ušetriť na nesprávnom mieste: buď sa pred stavebnými úpravami neporadia s odborníkom, alebo vynechajú niektoré odporúčané kroky (pretože sa im zdajú nepodstatné), prípadne zvolia lacnejšie materiály, no a svoje slovo má aj neodborné vyhotovenie stavebných úprav.
Nepriateľ č. 1: vlhkosť
Častým a veľmi nepríjemným problémom pri starých, nových aj renovovaných budovách je nadmerná vlhkosť stavebných konštrukcií, ktorá spôsobuje zníženie tepelnoizolačných vlastností stien, postupne vedie k narúšaniu vnútornej štruktúry muriva s priamym vplyvom na statiku, spôsobuje tvorbu výkvetov, škodlivých plesní. Vzdúvajúce sa omietky, tvorba výrazných máp s kontúrami na murive – znaky toho, že miera vlhkosti dosahuje kritický bod. Spôsob sanácie vlhkého muriva musí zohľadňovať príčiny vlhnutia, medzi hlavné patrí:
• Vzlínajúca vlhkosť
Vyskytuje sa pri neexistujúcej alebo poškodenej izolácii spodnej stavby. V murive môže stúpať aj vysoko nad úroveň terénu, niekedy až do výšky troch metrov. Zemská vlhkosť so sebou prináša i minerálne soli, ktoré sa usádzajú vnútri muriva, zvyšujú jeho hygroskopickosť a spôsobujú výkvety solí na omietke.
• Spodná voda
Vie byť veľmi agresívna. Je daná vysokou hladinou spodnej vody, no tento problém sa môže vyskytnúť aj dodatočne – v súvislosti so stavebnými zásahmi, ktoré zmenia geologické podmienky v okolí existujúcej budovy. Nevhodná úprava terénu v okolí domu (napríklad veľa spevnených plôch) môže spôsobiť, že na spodnú stavbu začne nepriaznivo vplývať aj zrážková voda vsakujúca do zeme v bezprostrednej blízkosti budovy.
Sanácia vlhkého muriva
• Mechanické metódy sanácie
Ide o najbežnejšie invazívne spôsoby sanácie vlhkého muriva pri poruchách spodnej stavby spôsobených vzlínajúcou zemnou vlhkosťou alebo tlakovou spodnou vodou. Pri sanácii v suteréne je nutné stenu z vonkajšej strany odkopať, vložiť novú hyzdroizoláciu, a tú ochrániť primurovkou. Dôležitým detailom je vytvorenie vzduchovej medzery, ktorá zabezpečí odvetranie a vysušenie vlhkého muriva. Pri sanácii nadzemných častí muriva sa bežne rieši sanácia podrezaním muriva a vrážaním novej 1,5 až 3 mm hrubej plastovej hydroizolácie do vyklinovanej medzery.
• Chemické injektovanie
Je elegantným riešením problému s vertikálnou izoláciou spodnej stavby. Na celej ploche poškodeného muriva sa do vyvŕtaných otvorov aplikuje injektážna látka, ktorá vsiakne do muriva a vytvorí infúznu clonu zabraňujúcu prenikaniu vody alebo vodných pár do steny. Pomocou špeciálnej tlakovej injektáže možno ochrániť zvislé murivo dokonca aj proti tlakovej vode. Alternatívou k metóde podrezávania muriva je zasa vytvorenie infúznej clony za pomoci husto aplikovanej mikroinjektáže polyuretánovými živicami v jednej rovine muriva.
• Neinvazívne metódy sanácie
Sú skôr doplnkom ako alternatívou k mechanickým a chemickým metódam sanácie. Zvyčajne ide o metódy, ktoré možno aplikovať iba pri nadzemných častiach budov a neodstraňujú samotné príčiny vlhnutia, iba vysušujú murivo. Pokiaľ sú jediným spôsobom sanácie, je nutná trvalá inštalácia zariadenia, ktoré murivo vysušuje. Takto funguje napríklad elektroosmotická metóda, ktorá využíva fyzikálne zákonitosti vody a jednosmerného prúdu. V praxi sa objavuje už aj mikrovlnná metóda, ktorá spôsobuje zohrievanie a následné odparovanie vody zo stavebnej konštrukcie. Pri nadzemných alebo čiastočne zapustených múroch poškodených vzlínajúcou zemnou vlhkosťou možno použiť magnetokinetickú metódu sanácie, ktorá pomocou špeciálneho zariadenia prepolarizuje smer pohybu molekúl vody v kapilárnom systéme stavebných materiálov tak, že kapilárna vlhkosť prúdi späť do zeme.
• Sanačné omietky
Slúžia zvyčajne ako doplnok k inej sanačnej metóde. Ich cieľom je zabezpečiť dostatočnú prievzdušnosť a minimálnu nasiakavosť poškodeného muriva. Sanačnými omietkami sa ošetruje najmä zasolené murivo starších budov, pretože majú schopnosť vsiaknuť a eliminovať agresívne látky z konštrukcie a zabraňujú vzniku neestetických škvŕn na stene.
Nepriateľ č. 2: chlad
Hoci je sanácia vlhkého muriva často náročná, zdĺhavá a nákladná činnosť, nadmernú vlhkosť muriva sa neodporúča ignorovať alebo snažiť sa nejako ju kamuflovať. Tento krok je nevyhnutný tak na vytvorenie zdravého a komfortného vnútorného priestoru, ako i pre ďalšie stavebné úkony pri renovácii budovy. Vlhkosť ide ruka v ruke s chladom. V mnohých prípadoch je príčinou zníženej tepelnoizolačnej schopnosti obvodových stien alebo i samotnej izolácie. Tá môže byť poškodená vlhkosťou v dôsledku neodbornej realizácie zateplenia, napríklad pri poškodení hydroizolácie, resp. parozábrany klincom či kotvou alebo v dôsledku kondenzácie pri nedôsledne zrealizovaných detailoch priestupov a spojov nosných konštrukcií. Ku kondenzácii vody vo vnútri steny alebo na vnútornom povrchu steny dochádza aj pri nedostatočne nadimenzovanej hrúbke tepelnej izolácie. Tento problém sa vyskytuje najmä pri použití polystyrénu. Na lepšie odvetranie vlhkosti je preto vhodné pri kontaktných zatepľovacích systémoch používať viac paropriepustné izolačné materiály z minerálnej vlny, prípadne z organických materiálov – ovčej vlny alebo poľnohospodárskych rastlín.
Aj pri dokonale odbornom vyhotovení tepelnoizolačného systému je zateplenie budovy v každom prípade potrebné realizovať na dokonale suché murivo. Vysoká vlhkosť sa pritom môže vyskytovať rovnako pri starých budovách poškodených hydrofóbnymi soľami, ako aj na novostavbách s vysokou zvyškovou vlhkosťou. Bezpečnejším spôsobom zateplenia je preto odvetraný zatepľovací systém. Aby bola tepelná izolácia naozaj funkčná, musí byť kompaktná a uzavretá zo všetkých strán budovy. Ak by bola zateplená napríklad len jedna strana domu, nebolo by možné zabrániť kondenzácii vlhkosti pri prudkej zmene teploty v mieste na rozhraní izolovaného a nezatepleného muriva. Výsledok by bol opäť vlhké murivo, úniky tepla a plesne. Pri renovácii starších domov ľudia často robia chybu v tom, že obvodový plášť budovy príliš dokonale utesnia bez toho, aby stenám dali šancu „dýchať“. Problémy s kondenzačnou vlhkosťou v dôsledku nedostatočnej výmeny vzduchu sa vyskytujú nielen pri nesprávnom postupe zateplenia a pri výmene pôvodných okien za nové – tesnejšie, ale i pri zasklení balkónov a lodžií. Jediným riešením je opäť začať poriadne vetrať, aspoň dvakrát denne po 10 až 15 minút a nepreháňať to ani so šetrením pri vykurovaní.
Ďalšie príčiny vlhnutia muriva Zrážková voda Kondenzačná vlhkosť Technické poruchy Zvyšková stavebná vlhkosť |
Nepriateľ č. 3: prievan
Málokto si uvedomuje, že tepelná energia sa nevytráca z budovy len v dôsledku vysokej tepelnej vodivosti materiálov, ale aj prúdením vzduchu cez škáry alebo infiltráciou cez porézny materiál. To je slabinou najmä pri ľahkých montovaných stavbách a pri strešných konštrukciách. V týchto prípadoch treba dbať na dôslednú realizáciu izolácií, ktoré zabezpečujú vzduchotesnosť a vetrotesnosť budovy. Nekontrolovanú výmenu vzduchu cez škáry a netesnosti v obvodovom plášti spôsobuje rozdielny tlak v interiéri a exteriéri. Napríklad pri silnom vetre vzniká v budove podtlak, v dôsledku čoho preniká do vnútra studený vzduch. V zime, keď je vnútri oveľa teplejšie ako vonku, cez škáry uniká teplo z budovy. Intenzita výmeny vzduchu v budove teda priamo ovplyvňuje množstvo energie potrebnej na vykúrenie alebo klimatizovanie vnútorného priestoru. Vysoká vzduchotesnosť obvodového plášťa preto budove ušetrí náklady na energiu.
Vzduchotesnosť budovy zohráva mimoriadnu úlohu najmä pri konceptoch pasívnych budov, pri ktorých by mala byť celá ročná energetická potreba (≤ 15 kWh/m2.rok) pokrytá len za pomoci rekuperačného vetrania so spätným získavaním tepla a tepelného čerpadla, prípadne zo slnečného kolektora a podobne. Pri vysokej hodnote vzduchotesnosti budovy je dôležité zabezpečiť dostatočné vetranie budovy – určitý objem výmeny vzduchu je nutný z hygienických dôvodov. Jeden človek potrebuje v priemere 30 l vzduchu za hodinu. To znamená, že budova, ktorá dosahuje parametre vzduchotesnosti určené pre pasívne budovy (n50 = 0,6/h), musí mať riešené nútené vetranie.
Pri masívnych stavbách sú dostatočné hodnoty vzduchotesnosti zabezpečené samotným murivom a omietkou, pričom najkritickejším miestom je zvyčajne strešná konštrukcia. Funkciu vzduchotesnej zábrany v tomto prípade na seba preberajú kvalitné izolačné fólie. Pri ľahkých montovaných stavbách sú fóliové parozábrany a ochrana proti vetru aj súčasťou stien. Kvalitne vyhotovená parozábrana z vnútornej strany budovy dokáže zabezpečiť 20 % úspory energie a vonkajšia protiveterná izolácia približne 10 %. Pokiaľ sa na izoláciu strechy použije reflexná fólia, budova ušetrí ďalších 10 % energie.