Domy s nulovou spotrebou energie
Prídavné meno „nulový“ znamená v súvislosti s energetickou náročnosťou asi toľko, že na prevádzku domu netreba dodávať takmer nijakú energiu. V kategorizácii budov z hľadiska energetickej úspornosti je takýto objekt ďaleko pred nízkoenergetickými, a dokonca aj pred pasívnymi domami. Aj keď sú dnes už dobre známe spôsoby, ktorými možno takéto energeticky úsporné riešenie dosiahnuť, nulové domy sú stále vzácnosťou – po celom svete ich stojí iba niekoľko desiatok, u nás takýto dom zatiaľ nenájdete.
Výstavba domov v nízkoenergetickom štandarde sa nám, našťastie, už dostala do podvedomia a v ponuke väčšiny developerov už majú svoje miesto nielen rodinné, ale aj bytové nízkoenergetické domy. Dopyt po energeticky úspornom bývaní rastie v celej Európe – vo veľkej miere ho podnietilo aj zavádzanie nových predpisov a technických noriem. {R1}
Na Slovensku bolo prvým významným krokom zavedenie energetickej certifikácie budov (zákon je v platnosti od januára 2008), ktoré smerovalo k zosúladeniu našej legislatívy so smernicami EÚ. Energetický certifikát slúži na jednoduché, prehľadné a pochopiteľné hodnotenie domu z hľadiska jeho energetických potrieb. Má prispieť k lepšej orientácii potenciálneho záujemcu, a tak vytvárať tlak na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, ktorej konečným cieľom je zníženie produkcie emisií CO2, najzávažnejšej príčiny skleníkového efektu a globálneho otepľovania, pre ktoré Zemi hrozí ekologická katastrofa. Energetický certifikát musí mať dnes u nás každá nová stavba a každá stavba po významnej obnove. Aj keď bolo toto opatrenie veľmi diskutované (v dobrom aj negatívnom zmysle), treba dúfať, že najväčšie zmeny nás ešte len čakajú a podpora nízkoenergetickej výstavby zo strany štátu bude aj u nás raz aspoň taká, aká je napríklad v susednom Česku, alebo dokonca v Rakúsku.
281007
Jeden z nulových domov, dokončený v rámci projektu spoločnosti VELUX – Model Home 2020, je súčasťou experimentálneho laboratória – Energy Flex House. Vznikol zo spolupráce Dánskeho technického inštitútu a niekoľkých firiem. V skutočnosti ide o domy dva – prvý je testovacím laboratóriom, kde sa skúšajú nové konštrukčné prvky, energetické systémy a regulácia, druhý, identický dom je pripravený na bývanie. Okrem tradičných systémov používaných na dosiahnutie energeticky aktívneho domu je vybavený nadštandardným systémom riadenia a regulácie, ktorý detailne monitoruje spotrebu energie i život obyvateľov v dome. Tento monitoring je voľne prístupný na stránkach inštitútu www.dti.dk a dovoľuje nazrieť do aktuálneho energetického diania v objekte.
Cesta k energetickej sebestačnosti i ekológii
Na pomyselnom rebríčku energeticky úsporných domov je nízkoenergetický o stupienok pod energeticky pasívnym, nulový o čosi vyššie nad ním. Dá sa povedať, že je akousi métou, ideálom energetickej sebestačnosti. Všetky tri skupiny domov pritom charakterizuje vysoká miera energetickej úspornosti prevádzky (najviac sa dá, pochopiteľne, ušetriť na tom, čo je energeticky najnáročnejšie, teda na vykurovaní). Najvyšší stupeň – energetickú sebestačnosť – však nemožno dosiahnuť len pomocou úspor. Okrem nich je potrebný aj aktívny prístup, teda niektorý zo spôsobov ekologickej výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov (asi najbežnejším riešením sú fotovoltické panely, zapojené do energetického systému domu).
281049
Kingspan Lighthouse – prvý nulový dom postavený v Anglicku
Nízku potrebu energie na prevádzku domu možno docieliť rôznymi opatreniami. Základom je výrazné zníženie tepelných strát a efektívne využívanie tepelných ziskov. V prípade pasívnych domov sa uplatňuje niekoľko základných princípov: kompaktný tvar budovy, zasklené plochy orientované na juh, okná a tepelná izolácia so špičkovými parametrami, dôsledné riešenie tepelných mostov, vzduchotesnosť stavby, nútené vetranie s rekuperáciou (spätným získavaním tepla) a systém regulácie, ktorý využíva tepelné zisky. V súčasnosti sú už tiež definované odporúčané hodnoty konkrétnych technických parametrov (napríklad súčiniteľ prechodu tepla), ktorých dodržanie má zabezpečiť požadovanú nízku potrebu tepla na vykurovanie. Na dosiahnutie ďalšieho zníženia potreby energie a splnenie podmienky na označenie domu ako „nulový“ však už nie sú definované žiadne všeobecné pravidlá. Vždy ide o jedinečné riešenie zohľadňujúce konkrétnu lokalitu či ciele projektu, ktoré často nie sú len energetické, ale aj ekologické. Niektoré z realizovaných nulových domov slúžia ako vzorové domy a sú prístupné verejnosti, väčšina z nich sa monitoruje pre budúce hodnotenie či slúžia priamo na experimentálne účely. Minimálna potreba energie nie je často jedinou (niekedy ani hlavnou) črtom nulového domu. Niektoré sú koncipované ako domy s nulovou produkciou CO2, iné kladú dôraz na nulovú záťaž prostredia v zmysle trvalo udržateľného rozvoja a predstavujú v tomto smere jedinečné riešenia. Prídavné meno nulový by malo byť vo väčšine prípadov v úvodzovkách, pretože domy nikdy nemajú celkom nulovú spotrebu energie či produkciu CO2. Keďže však ide o hodnoty veľmi blízke nule, najmä v porovnaní s hodnotami bežnej výstavby, ponecháme v texte tradičné označenie bez ďalšieho spresnenia.
| Bežná a energeticky úsporná výstavba Výstavba v nízkoenergetickom štandarde by znamenala zníženie potreby tepla na menej ako polovicu v porovnaní s dnešnými bežnými novostavbami. Na dosiahnutie pasívneho štandardu by sa musela znížiť potreba tepla oproti dnes bežnej novostavbe zhruba osemkrát, na splnenie kritérií nulového domu dokonca až pätnásťnásobne. Takéto zníženie si v súčasnosti vieme len ťažko predstaviť a bude zaujímavé sledovať ďalší vývoj. |
ZDROJ: časopis môj dom JAGA GROUP, s.r.o.
