Kozuby

Klasické otvorené kozuby bez vložky nie sú z praktického hľadiska efektívne – ich účinnosť sa totiž odhaduje iba asi na 12 až 15 %. Omnoho efektívnejšie sú uzavreté kozuby s vložkou, pretože dosahujú účinnosť až 90 % a navyše sa často využívajú aj na prihrievanie vody v ústrednom kúrení alebo bojleri. Tradičný kozub je vykurovacie teleso, z ktorého sa menšia časť tepla odovzdáva vnútornému vzduchu a väčšia časť tepla priamo do telesa. Cez prehriate steny obvodového plášťa kozuba potom teplo prestupuje do miestnosti. Takéto sálavé, povrchové teplo sa nazýva aj konvekčné teplo, pretože je v priestore rovnomerne rozložené.

Materiálové riešenie

Najpoužívanejším materiálom na stavbu kozubov je šamot vo viacerých podobách, či už v tvare tehál a dosák, alebo tvaroviek. Všetky tieto univerzálne šamotové stavivá sú vhodné na výstavbu kozubov, nakoľko sú žiaruvzdorné, a to do prevádzkovej teploty až 1 300 °C. Rovnako vhodná je aj priemyselne spracovaná hlina s prísadami. Prírodný kameň je síce najstarším stavebným materiálom, ktorý sa dodnes používa, no jeho nevýhodou je vysoká objemová hmotnosť a pomerne ťažká opracovateľnosť. Často sa používajú prírodné kamene ako kremeň, živec, žula, vápenec, mramor, dolomit, travertín, pieskovec, bridlica a iné. Klasická tehla je obľúbeným materiálom na výstavbu kozubov, avšak nemožno ju použiť priamo v ohnisku, ale len mimo žiarovej zóny. Príbuzným materiálom šamotu je dinas, ktorý ale odborníci na výstavbu kozubov veľmi neodporúčajú – neznáša náhle zmeny teplôt a pod ich vplyvom sa drobí. Najmä na tepelnú izoláciu stien kozubov sa často používajú tepelnoizolačné dosky. Najčastejšie sa vyrábajú z minerálnych vlákien a z mletých expandovaných materiálov. Ako spojovací materiál na výstavbu interiérových kozubov sa používa šamotová malta. Neodporúča sa na použitie do exteriéru, pretože nie je odolná proti mrazu a vlhkosti. Na výstavbu priameho ohniska je ideálna šamotová malta v kombinácii s vodným sklom. Na obklad kozubov sa používajú najmä keramické obklady. Tepelnú účinnosť tradičných kozubov z hľadiska funkčnosti možno zvýšiť teplovzdušným alebo teplovodným systémom. Tepelná účinnosť tak teplovzdušného, ako aj teplovodného systému dosahuje až úroveň 70 %.

224349

Teplovzdušný systém

Teplovzdušný systém zvyšuje nielen účinnosť kozuba, ale zabezpečuje aj úsporu paliva. Na jeho výstavbu treba pomerne malé investičné náklady. Princíp je v zabudovaní teplovzdušnej vložky do dymovej komory, vtedy ide o kozub so vzduchovým výmenníkom tepla. Existujú aj teplovzdušné vložky, ktoré sa dajú zabudovať do ohniskovej komory, no sú finančne náročnejšie. Teplovzdušná vložka môže byť jednoplášťová, dvojplášťová alebo kombinovaná. Oceľová vložka je zvyčajne ukončená prieťahom (tzv. sopúchom), ktorý vyúsťuje do dymovodu. Má tvar kazety s dvierkami, ktoré spomaľujú proces horenia. Dvierka sa najčastejšie vyrábajú z keramického skla s minimálnou hrúbkou 4 mm. Správne je, ak je z čelnej strany zabezpečený dvojkanálový prísun vzduchu do ohniskovej komory, ako aj dvojkanálový prísun vonkajšieho vzduchu z bočných strán kozuba. Teplovzdušný systém, pracujúci na princípe cirkulácie vzduchu, možno zabudovať takmer do každého kozuba, a to bez väčších stavebných úprav.

Teplovodný systém

Princíp teplovodného kozuba je v zabudovaní teplovodnej oceľovej vložky do ohniskovej komory. Vložku obyčajne tvoria oceľové rúrky v tvare rúrkového telesa, do ktorých sa privádza voda. Celý obvod tohto telesa sa vyhrieva horúcimi plynmi. Prívod vody býva na úrovni ohniska, odvod na úrovni dymovej komory. Na zariadenie treba namontovať odvzdušňovací ventil a cirkulačné čerpadlo, aby sa v prípade intenzívneho kúrenia nenarušil systém. Na výstupe potrubia z kozuba a na spätnom okruhu pred napojením do hlavného vodovodného systému je zasa dôležitá montáž šúpadiel a posúvačových klapiek.

224348

224352

Iné druhy kozubov

Elektrické kozuby fungujú na základe pripojenia do bežnej 220-voltovej elektrickej siete a sú vybavené teplovzdušným ventilátorom. Obyčajne majú diaľkové ovládanie, nízku hmotnosť, ale podstatne vyššie prevádzkové náklady. Kozuby spaľujúce bioalkohol poskytujú reálny oheň, aj keď nepotrebujú komín. Plamene sú bez dymu a zápachu. Tieto kozuby môžete bez montáže situovať do priestoru v miestnosti ako samostatne stojace alebo závesné vykurovacie telesá. Oba druhy kozubov sa využívajú skôr na dekoratívne účely a sú iba doplnkovými zdrojmi tepla.

Pece

Základný rozdiel medzi kozubom a pecou je v dvierkach. Prvoradou funkciou dvierok na peci je regulácia množstva vzduchu privádzaného na spaľovanie. Klasická pec má účinné spaľovanie a v porovnaní s kozubom do nej neprichádza balastný vzduch. Výhodou pecí sú pomerne nízke zriaďovacie náklady popri dlhej životnosti. Nevýhodou je dlhé nahrievanie pece, čo spôsobuje pomalé vykurovanie objektu na želanú teplotu. Rovnako ako pri kozuboch, aj pri peciach rozoznávame viacero typov modelov – teplovzdušné, hypokaustické, kombinované, transportné pece a kachle, ktoré sa síce nazývajú aj kozubovými pecami, ale s kozubom nemajú v skutočnosti nič spoločné. Podľa materiálov rozlišujeme pece na:
• kachlicové – postavené z kachlíc,
• murované – omietané,
• obložené – vymurované a obložené plochými kachlicami,
• kombinované pece s rôznymi technologickými a materiálovými riešeniami.

Doplnky a príslušenstvo kozubov

Kozlík, rošt umiestnený priamo v plameni, slúži na lepšie spaľovanie. Vyrába sa buď z liatiny, alebo ocele. Ak je portál kozuba priveľký, vďaka roštu sa zlepší aj ťah. Nakoľko je kozlík sústavne namáhaný, musí mať vôľu na dilatáciu. Náradie, potrebné pri obsluhe kozuba, sa najčastejšie vyrába zo železa, z farebných kovov a nehrdzavejúcej ocele. Moderné súpravy sú často závesné alebo na stojanoch. Na čistenie kozuba a udržiavanie ohňa treba kutáč, tzv. prehrabávač a kliešte. Dúchadlo treba na dúchanie vzduchu do ohňa, najčastejšie sa využíva na oživenie pahreby. Najvyhľadávanejším materiálom košov na drevo je prútie, ale aj železo alebo plech. Alternatívou košov sú rôzne druhy drevených a kovových stojanov alebo debničky. Na vysatie popola sú určené špeciálne kovové adaptéry vysávačov, ktoré zaručia bezpečnosť aj pri vysatí tlejúcich uhlíkov. Ich alternatívou je malá železná lopatka a metlička.
{R1}

Palivo

Ako palivo do kozubov možno použiť drevo, uhlie, brikety, pelety, lignit a koks. Najvhodnejšie je tvrdé drevo – dokonale horí a má vysokú výhrevnosť. Je vhodné aj z ekologického hľadiska. Podmienkou však je, aby sa spaľovalo vysušené, pretože čerstvo zoťaté dreviny obsahujú až 30 % vody. Mokré drevo v kozube, predovšetkým ak obsahuje veľký podiel živice, dymí a iskrí, a najmä pri otvorených kozuboch vzniká zvýšené riziko požiaru. K drevinám, ktoré obsahujú živicu, patria najmä ihličnany, ktoré sa ako kurivo do kozubov veľmi neodporúčajú. Najvhodnejším drevom na spaľovanie sú polená z buku, dubu, hrabu, agátu, javora a ostatných tvrdých drevín. Mäkké dreviny ako topoľ, lipa, breza, osika a ďalšie sú okrem iného aj málo výhrevné, preto sú ako kurivo neefektívne. Pri zakladaní ohňa, najmä z bezpečnostných dôvodov, nikdy nepoužívajte horľaviny, akými sú benzín, nafta, petrolej alebo lieh. Na ukončenie horenia ohňa v kozube zasa nepoužívajte vodu. Voda môže spôsobiť trhliny v stavebnom materiáli ale vytvára aj vodnú paru, ktorú väčšinou komín nestíha odtiahnuť. Vzniknutý dym a zápach tak zostáva v interiéri. Spaľovať v kozube zvyšky potravín a materiály obsahujúce plasty je zdraviu škodlivé, pretože tým vznikajú plyny s jedovatými látkami, ktoré sa rozšíria do ovzdušia v miestnosti.

Typy kozubov z pohľadu architektonického riešenia: – predsadený kozub je výrazne vystúpený zo steny, obyčajne s celou hĺbkou ohniskovej a dymovej komory, – stenový kozub je vstavaný do obvodovej steny miestnosti a zaberá najmenší objem v priestore, – voľne stojaci kozub môže mať dymovú komoru umiestnenú buď nad ohniskom, alebo zavesenú do stropnej konštrukcie, prípadne podopretú stĺpikmi, – rohový kozub sa z úsporných dôvodov volí najmä do menších miestností, – rohový zapustený kozub vyčnieva z miestnosti do vonkajšieho priestoru podobne ako stenový.