09. 03. 2010
Zdieľať

Poruchy povrchov stavieb sú v posledných rokoch veľmi časté a do popredia vystupujú najmä dva druhy problémov – odpadávanie omietky a vznik trhlín v nej. Nejde pritom len o estetický nedostatok, tieto poruchy môžu narušiť konštrukciu chalupy, prípadne signalizujú vážnejší problém.

Vonkajšie omietky sú zvyčajne vytvorené z viacerých vrstiev malty viazaných minerálnymi spojivami. Treba rozlišovať omietky miešané na stavenisku a priemyselne vyrobené omietkové zmesi. Ak je vaša chalupa staršia a postavená z prírodného kameňa, pálenej tehly, cementových tvaroviek, vápenno-pieskových tehál alebo betónu, je veľmi pravdepodobné, že sa použili omietkové zmesi vyhotovené priamo na stavenisku. Moderné omietkové zmesi vyrábané od 70. rokov minulého storočia možno prispôsobiť danému podkladu, preto sa môžu použiť okrem spomínaných stavebných materiálov aj pri pórovitých pálených tehlách či pórobetónových tvárniciach. V súčasnosti sa aj pri použití priemyselne vyrábaných omietok často stretávame s poruchami na stavbách. Príčinou je nezvládnutie nových technológií a omietanie rutinným zaužívaným spôsobom. {R1}

Odpadávanie omietky


Keď omietka nedrží...

248064

Najčastejším dôvodom odpadávania omietky je dodatočné navlhnutie muriva a jeho zamrznutie. Najviac sú ohrozené západne orientované fasády. Vlhkosť je tiež príčinou oddeľovania povrchovej omietky od jadrovej omietky. Ak sú fasádne plochy vystavené silným poveternostným vplyvom, je tento jav ešte viditeľnejší. Najčastejšie povrchová omietka odpadáva v mieste pripojenia strechy a v oblasti sokla. Je lepšie, ak styk omietky s terénom a styk s tvrdými obkladmi ponecháme na projektanta.

Na fásadnej ploche odpadáva povrchová omietka zvyčajne v blízkosti trhlín alebo porúch podkladu. Typickou poruchou podkladu je príliš hladký povrch jadrovej omietky, ktorý vytvorí tzv. spečený povlak. Tento sa musí pred nanesením povrchovej omietky mechanicky odstrániť. Osvedčilo sa pozorovanie jadrovej omietky po aplikácii. Ak vzniknú pri omietaní hladké miesta, môžeme ich zdrsniť, čím predídeme vzniku spečenej kôry. Dôvodom odpadávania omietky v blízkosti trhlín je často dažďová voda, ktorá z jadrovej omietky prijíma minerály rozpustné vo vode. Tieto môžu vykryštalizovať a spôsobiť najskôr zníženie priľnavosti a potom odlúpnutie povrchovej omietky.

Trhliny v omietke

Najsledovanejšie trhliny sú tie, ktoré indikujú statickú poruchu. Súvisia so sadaním stavby a môžu viesť až k deformáciám v konštrukcii a k havarijnému stavu. Vyžadujú si komplexné opatrenia, často s vysokými nákladmi. Pri ich diagnostikovaní a sanácii je dôležité, aby sa vykonala expertíza.

Zmrašťovacie trhliny

Príčiny vzniku trhlín treba hľadať aj v samotnej omietke. Omietka, podobne ako ďalšie stavebné materiály na báze minerálov, má tendenciu skracovať sa zmrašťovaním pri tvrdnutí a vysychaní. V skracovaní jej však zabraňuje podklad, ktorý v omietke vyvoláva ťahové napätia. Ak sa pevnosť v ťahu prekročí, vytvorí sa základná štruktúra trhliny – rozvetvenie v tvare Y. Trhliny spôsobené zmrašťovaním sú osobitným fenoménom posledných rokov a predchádzať im treba jednak dobrým výberom materiálových komponentov a jednak spôsobom omietania. Na vyhotovenie malty by sa mal použiť piesok s optimálnou zrnitosťou a vhodné množstvo zámesovej vody. Ak je objem zámesovej vody príliš veľký, trhliny vzniknú počas jej odparovania. Na základe skúseností by sa mala maximálna hrúbka omietky rovnať desaťnásobku najväčšieho zrna, to znamená, že omietku so zrnitosťou 1 mm môžeme naniesť v maximálnej hrúbke 1 cm.

Vo všeobecnosti platí, že omietka musí pomalšie schnúť ako tvrdnúť. Tak bude jej materiálová pevnosť vždy vyššia ako namáhanie zmrašťujúcimi silami. V praxi to znamená potrebu navlhčiť suchý, veľmi nasiakavý podklad a omietanie nevykonávať za horúceho alebo za studeného a veterného počasia. Zmrašťovaniu môžeme predísť aj tým, že nebudeme hladiť jadrovú omietku. Takisto je neprípustné riediť vodou už tuhnúcu omietkovú maltu pre lepšiu spracovateľnosť alebo opracovávať povrch jadrovej omietky vodou a kefou.

 


Keď omietka nedrží...

248060
Daniel Veselský


Keď omietka nedrží...

248059
Daniel Veselský

Odpadávanie omietky a vznik trhlín môžu narušiť konštrukciu chalupy, prípadne signalizujú vážnejší problém. Najčastejším dôvodom odpadávania omietky je dodatočné navlhnutie muriva a jeho zamrznutie.

Trhliny v miestach škár v murive

Tieto trhliny vznikajú pri spolupôsobení nepriaznivých faktorov omietky a muriva. Môže ísť o príliš silné zmrašťovanie omietky, jej nedostatočnú hrúbku či už o spomínané poveternostné podmienky, ako aj o zmrašťovanie murovacích prvkov, nedostatočné vyplnenie škár maltou, nesprávne vyhotovené styčné škáry, nízku pevnosť malty alebo omietanie navlhnutých múrov.

Konzultácia s odborníkom

Ak už trhliny na chalupe vznikli, mali by sme ich sledovať bez ohľadu na to, či vznikli na nenosných priečkach alebo v nosných stenách. Pri zväčšujúcich a vyvíjajúcich sa trhlinách je potrebné zavolať statika, ktorý posúdi, či je trhlina nebezpečná alebo nie, a navrhne spôsob jej sanácie.

 


Keď omietka nedrží...

248061


Keď omietka nedrží...

248062

Neodborne vyhotovený bočný styk medzi parapetnou doskou a omietnutým murivom ako dôsledok chyby pri projektovaní.

 

Najdôležitejšie zásady ako predchádzať poruchám

Omietnuté fasády chalúp namáhané poveternostnými vplyvmi treba chrániť prístreškami. 
Vonkajšia omietka sa musí prispôsobiť murivu – neexistuje univerzálna omietka.
Murivo musí byť pred omietaním dostatočne vysušené.
Na častiach fasády, kde hrozí vznik trhlín, napríklad v miestach prechodu z jedného druhu materiálu na iný, treba vykonať určité opatrenia. Osvedčilo sa tzv. preklenutie trhlín, pri ktorom sa vložením deliacej vrstvy zväčší úsek roztiahnuteľnosti omietky, ako aj vystuženie omietky drôtenou mriežkou s veľkosťou otvorov asi 10 mm, a s priemerom drôtu asi 1 mm.
Počas mrazu, pri veľkých horúčavách alebo pri silnom slnečnom žiarení, ako aj pri suchom, teplom vetre, sa nedá omietať.
Medzi nanesením jednotlivých vrstiev sa musia dodržať stanovené prestávky. Cementový postrek nemusí byť pred aplikovaním jadrovej omietky úplne suchý. Pri dostatočne suchom murive a za normálnych poveternostných pomerov stačí prestávka dva týždne.
Pri moderných tepelnoizolačných murivách sa nedá vylúčiť tvorba vlasových trhlín so šírkou asi 0,05 mm aj napriek odbornému spracovaniu vonkajšej omietky. Preto by sa nemali aplikovať hladké povrchové omietky alebo povrchy s jemnou štruktúrou a kapilárna vzlínavosť by sa mala obmedziť vhodnou hydrofobizáciou.

ZDROJ: VŠETKO O CHATÁCH A ZÁHRADKÁCH JAGA GROUP, s.r.o.

Kategória: Stavba a rekonštrukcia Steny a fasády
Tagy: fasády omietky
Zdieľať článok

Diskusia