Aby domu netieklo do topánok

Konštrukcie základov a suterénnych priestorov sú vystavené špecifickému nebezpečenstvu, ktoré pochádza z okolitého prostredia – je ním voda (zemná vlhkosť, spodná voda a pod.). Prenikanie vlhkosti do konštrukcií môže v tejto časti stavby spôsobiť nielen zmenu vzhľadu (napr. vlhké škvrny alebo soľné výkvety na fasáde). Omnoho nebezpečnejším dôsledkom sú fyziologické zmeny, ktoré sa prejavujú najmä vznikom rozličných plesní a húb nielen v povrchových vrstvách konštrukcií. Prienik vlhkosti do konštrukcie však prináša aj technické problémy – stratu tepelných a izolačných vlastností stavebných materiálov, narušenie ich súdržnosti a pevnosti a pod. Úlohou hydroizolácie spodnej stavby je dlhodobá ochrana proti prenikaniu podpovrchovej vody do konštrukcií pod úrovňou terénu. Jej nekvalitné vyhotovenie alebo podcenenie účinkov vody môže zapríčiniť dokonca havarijný stav objektu alebo až jeho úplnú deštrukciu.

Práca pre odborníkov

Návrh hydroizolácie spodnej stavby si vyžaduje odborný projekt, ktorému musí predchádzať inžinierskogeologický prieskum. Treba teda zistiť, aké sú geologické a hydrogeologické vlastnosti zeminy a vody (aká je sklonitosť terénu k objektu vzhľadom na odvod povrchovej – dažďovej vody, aká je zrnitosť zeminy, jej priepustnosť a stlačiteľnosť, úroveň hladiny podzemnej vody, jej chemické zloženie a správanie a pod.) a aké bude hydrofyzikálne zaťaženie. To priamo ovplyvňuje návrh a výber materiálov na vyhotovenie zvislej a vodorovnej hydroizolácie objektu, rozsah stavebno-technických opatrení, vďaka ktorým bude možné odviesť, prípadne znížiť priame pôsobenie podzemných vôd na základy a suterénne murivá. Vhodný hydroizolačný systém (izoláciu a jej ochranu) určí vždy projektant vo vykonávacom projekte objektu, pričom vezme do úvahy nielen konštrukčné požiadavky (napr. požiadavky na materiál, realizáciu, ekonomickosť a pod). Zároveň určí skladbu, druh a vlastnosti hydroizolačných konštrukcií a vykreslí všetky potrebné detaily dôležité na ich správne vyhotovenie.

Voda prichádza zo všetkých strán

Pri izolovaní spodnej stavby sa stretávame s hydroizoláciami, ktoré podľa spôsobu uloženia rozdeľujeme na vodorovné a zvislé. Vodorovné hydroizolácie chránia konštrukciu stavby pred vlhkosťou a vodou, ktorá vzlína zo základovej pôdy. Zvislé hydroizolácie chránia objekt pred vlhkosťou a vodou, ktorá sa nachádza v okolitej zemine. Hydroizolácia sa umiestňuje medzi okolité vlhké prostredie a objekt, ktorý je predmetom ochrany – celkom logicky na tej strane konštrukcie, z ktorej voda a vlhkosť pôsobia. Dôležitou podmienkou je, že hydroizolácia musí tvoriť súvislý, neprerušený plášť (osobitná pozornosť sa venuje prestupom rúr cez konštrukciou, dilatačným škáram a pod.).

Čo dokáže voda

Prostredie, v ktorom stoja domy, býva rôzne – líšia sa nielen hory od roviny, alebo mesto od vidieka, v rôznych lokalitách bývajú aj rôzne druhy podpovrchovej vody. S tým súvisí voľba hydroizolácie proti zemnej vlhkosti a podzemnej vode s vhodnými vlastnosťami.

Zemná vlhkosť je trvalou súčasťou pôdy (voda je viazaná v kapilárach, resp. póroch pôdy a netvorí spojitú hladinu). Ak základová konštrukcia nie je proti nej chránená, voda vnikne do hmoty základov a výsledkom je jej nežiaduca kondenzácia na vnútorných stenách suterénnych miestností. Podľa miery výskytu vlhkosti v zemine a priepustnosti zeminy je potrebná izolácia proti zemnej vlhkosti alebo zvýšenej zemnej vlhkosti.

Podzemná voda tvorí pod povrchom rezervoáre (plochy alebo prúdy), ktoré môžu mať hladinu v rôznych hĺbkach. Jej výskyt a charakteristiku ovplyvňuje zložitý systém profilu a skladby podložia a zemín. Pri vytváraní izolácií proti podzemnej vode musíme vedieť, ako sa voda v mieste osadenia objektu správa a bude správať po jeho osadení. Na objekt (a, samozrejme, aj na izoláciu) pôsobí podzemná voda hydrostatickým tlakom – vytvára určité zaťaženie, podľa ktorého projektant zvolí izoláciu proti beztlakovej podzemnej vode alebo tlakovej podzemnej vode. Každá voda má však zároveň špecifické chemické zloženie, na základe čoho treba niekedy izolovať aj proti agresívnej vode (narúša stavebné materiály, keď sa s nimi dostane do kontaktu) alebo proti veľmi mäkkej podzemnej vode (zvyčajne má rozpúšťaciu schopnosť).

Voda pri mimoriadnych príležitostiach

V niektorých prípadoch sa pred začatím stavby vo svahu nezistí tlaková voda, ale po osadení objektu na vrstevnici môže suterénne murivo vytvoriť bariéru, ktorá zabráni odtoku vody po svahu. Takto zadržiavaná a nahromadená voda sa stáva tlakovou. V tomto prípade treba povrchovú vodu odviesť rigolom okolo stavby a vyriešiť drenáž v základovej časti objektu. Hydroizolácia proti tlakovej vode sa bežne zhotovuje do vane, ktorú tvoria podkladový betón a zvislé steny. Tým sa zabezpečí celistvosť a ochrana izolácie. Zvislá stena vane musí končiť približne 30 cm nad hladinou podzemnej vody, zvyšok podzemnej stavby stačí izolovať proti zemnej vlhkosti.

Správanie vody ovplyvňujú aj vlastnosti zeminy – aj tomu treba prispôsobiť výber hydroizolácie. Ak sa podzemné časti budovy nachádzajú v málo priepustnej zemine (zadržiava vodu), vrstva zeminy sa môže pri dlhotrvajúcich dažďoch zmeniť na vaňu naplnenú vodou. Zemná vlhkosť sa zmení na podzemnú vodu – vytvorí súvislú hladinu a začne pôsobiť hydrostatickým tlakom. Vhodným riešením na zmiernenie tohto tlaku býva opäť vybudovanie drenážneho systému po obvode celej stavby a izolácia proti tlakovej vode.

Z čoho si možno vybrať

Na trhu je dnes v ponuke množstvo hydroizolačných systémov a materiálov. V minulosti sa na izoláciu spodnej stavby proti vode a vlhkosti najčastejšie používali povlakové hydroizolácie, v súčasnosti sa preferujú kryštalické izolácie a vodostavebné betóny. Povlakové hydroizolácie sa kladú na stavbe ako prefabrikované hydroizolačné pásy alebo sa vyhotovujú ako monolitické povrchy. K monolitickým hydroizoláciám patria povlaky z náterových, zo stierkových a striekaných tekutých hmôt.

Povlaky a nátery

Medzi najstaršie materiály a monolitické tekuté hydroizolácie patria asfalty. Aj dnes sa ešte používajú asfaltové hydroizolačné suspenzie a tmely, ako aj dvojzložkové tekuté materiály, ktoré vznikajú zmiešaním asfaltu s plastickou látkou. Po zmiešaní sa tekutina zmení na pružný materiál, ktorý sa niekoľko hodín po aplikácii stane vodonepriepustným.

Hrúbka hydroizolačných povlakov býva rôzna a závisí od charakteristík vody (zemnej vlhkosti, gravitačnej alebo tlakovej vody). Na ochranu takejto hydroizolačnej vrstvy slúži textília z polypropylénu, ktorá sa pritlačí do čerstvo nanesenej vrstvy. Týmto spôsobom sa izolujú zvislé steny spodných stavieb z tehlového muriva alebo betónu. Ako vodorovná izolácia sa používa plastický minerálny tesniaci tmel, ktorý je odolný proti tlakovým vodám.

Pásy nielen z asfaltu

Na zvislé aj vodorovné povrchy sa dodnes používajú klasické nataviteľné povlakové hydroizolácie z asfaltovaných pásov (z modifikovaných asfaltov) s nosnou vložkou zo sklenených, syntetických alebo kombinovaných tkanín, s kovovou nosnou vložkou, z rohoží a pásov, ako aj asfaltované pásy bezvložkové alebo samolepiace. Počet vrstiev asfaltovaných pásov závisí od pôsobiaceho hydrostatického tlaku. Aj hydroizolácia z asfaltovaných pásov sa musí chrániť, aby sa nepoškodila (napr. pri zasypávaní zeminou a pri jej sadaní). Hydroizolačná vrstva sa zo strany odkopu (z vonkajšej strany izolovanej steny) môže chrániť tvarovanými fóliami, geotextíliami, tepelnoizolačnými doskami a pod. Hydroizolácie spodnej stavby sa vytvárajú aj z plastových pásov (nevystužených fólií z mäkčeného PVC). Fólie sa kladú na podklad voľne v jednej alebo dvoch vrstvách a ukotvia sa bodovo alebo líniovo. Na ochranu tohto typu hydroizolácie sa používajú geotextílie alebo obklady z polotuhých dosiek PVC.

Zopár tipov na betón

Ďalšou možnosťou na izolovanie spodnej stavby sú kryštalické hydroizolácie. Sú to látky, ktoré sa zmiešajú s vodou a aplikujú formou nástreku alebo náteru na očistený povrch. Vytvoria kryštály, ktoré uzatvoria vzduchové póry betónu, a tak sa molekuly vody nedostanú do konštrukcie. Konštrukcia sa teda vďaka kryštalizácii stane pre vodu nepriepustnou. Na kryštalizáciu je potrebná vlhkosť a vytvorenie alebo takzvané vyzretie kryštálov trvá dlhší čas.Kryštalické hydroizolácie sú vhodné na čerstvý betón. Ak je povrch, na ktorý sa aplikujú, suchý, treba ho najprv navlhčiť. Tento typ hydroizolácie je ekologický a zdravotne neškodný, môže sa použiť na podzemné aj nadzemné časti betónovej konštrukcie (aj na izoláciu nádrží). Inou formou izolácie proti vode je vodostavebný betón, ktorý je vďaka špeciálnym prísadám vodotesný. Jeho odolnosť závisí od vlastností zložiek a prísad, z ktorých bol vytvorený.

Ak sa ide na vodu od lesa

Na izolovanie objektov sa okrem priamych spôsobov používa aj nepriamy spôsob – to znamená, že sa zabráni kontaktu stavby s podzemnou a gravitačnou (dažďovou) vodou. Vodu možno napr. odkloniť od objektu systémom drenáží. Ďalšou možnosťou je vytvorenie umelej ochrannej clony mimo konštrukcie objektu (hydroizolačnej clony – napr. injektáž zeminy v okolí objektu rozličnými emulziami), čím sa obmedzí prúdenie vody v okolí základových konštrukcií. Náročnosť samotného priameho izolovania môžeme ovplyvniť aj voľbou staveniska – najvhodnejšie sú pozemky s únosnou základovou pôdou a nízkou hladinou spodnej vody. S výškou hladiny spodnej vody totiž rastú aj finančné nároky na ochranu pred jej účinkami a náročnosť vyhotovenia hydroizolácií. V takomto prípade sa všetko zjednoduší napr. aj tým, ak sa dokážeme zaobísť bez podzemných podlaží. Dôležitá je aj správna voľba materiálov (neporéznych) spodnej stavby.

Aj pri využití týchto možností však v pôde ostáva dostatok vlhkosti na to, aby poškodila nielen základy vášho domu. Preto je v každom prípade veľmi dôležité kvalitné vyhotovenie priamej hydroizolácie spodnej stavby a jej ochrana, čím sa predíde nákladným opravám v budúcnosti.