Pasívny dom v slovenskej realite: Teplo musí ostať doma: 4. časť
O nízkoenergetických či dokonca pasívnych domoch sa v poslednom čase aj u nás veľa píše a hovorí. Skúsenosti z Rakúska a Nemecka hovoria jasnou rečou faktov, a tak človek premýšľajúci ekonomicky a ekologicky nemá veľa dôvodov váhať. Ibaže slovenská realita zaostáva za tou rakúskou a nemeckou o pekných pár rokov, a tak sa pasívneho domu chtivý našinec ocitne v neľahkej úlohe priekopníka. Keďže sme sa spolu s manželkou odhodlali prešliapať cestičku k pasívnemu domu v ešte panenskom teréne slovenských dodávateľských a realizačných firiem, rozhodli sme sa podeliť sa s vami o naše skúsenosti. Možno potom bude vaša cesta ľahšia.
V minulých častiach sme sa cez projekt, spodnú a hrubú stavbu dostali až do fázy, keď stavba nadobudla jasné kontúry domu. Holé múry však pasívnemu domu nestačia – hoci aj vybavené špičkovými oknami a skrývajúce rôzne zázraky techniky vetrania, vykurovania aj chladenia.
Koruna alebo skôr baranica
Hovorí sa, že strecha je korunou domu, pri pasívnom dome by však mala byť skôr teplou baranicou. Tak, ako sa vyvíjali naše názory na tvar domu, menila sa aj naša predstava o tvare strechy. Nakoniec sme sa rozhodli pre plochú strechu, ktorá najlepšie vyhovovala nielen tvaru domu, ale zároveň aj požiadavkám pasívnych domov na zateplenie.
Toto rozhodnutie nám uľahčilo i výber krytiny – použili sme strešnú fóliu z PVC. Stropnú dosku sme vyspádovali odľahčeným betónom s prímesou ekostyrénu, čím sme zároveň o čosi zvýšili tepelný odpor strechy. Keďže tepelné výpočty ukazovali stále pomerne vysoké straty, rozhodli sme sa zvýšiť hrúbku izolácie strechy oproti pôvodnému projektu všade, kde sa to dalo – o 5 cm zvonka a o 5 cm zvnútra (vnútorný polystyrén sa využil na inštaláciu systémov vykurovania a chladenia, o nich bude reč neskôr). T
ým sa zväčšila celková hrúbka izolácie na 33 až 38 cm (vrátane ekostyrénu). Vrchnú izoláciu strechy tvoria tri vrstvy polystyrénu – naspodku je polystyrén s hrúbkou 5 cm a tvrdosťou 70 (EPS 70 z Plastiky Nitra), naň sme uložili vrstvu podlahového polystyrénu EPS 100 hrubú 10 cm a na záver tvrdý podlahový polystyrén EPS 150 hrubý 15 cm. Zateplili sme aj atiku, aby sa zabránilo tepelným mostom – z vnútornej a z hornej strany je po 5 cm polystyrénu, z vonkajšej pokračuje štandardná izolácia stien.
Spád strechy (asi 1,5 %) sme vytvorili izolačným betónom s prímesou ekostyrénu. |
Najproblémovejším miestom pri zatepľovaní strechy bola atika. Z vnútornej strany a zhora je po 5 cm polystyrénu, z vonkajšej strany pokračuje 25 cm hrubá izolácia obvodovej steny. |
Po uši v polystyréne
Pre pasívne domy je charakteristická masívna tepelná izolácia – v našom prípade jej malo pribudnúť na obvodové steny 25 cm. Už pri kúpe takého množstva izolačného materiálu odíde z účtu slušná sumička, navyše, takto „zababušiť“ dom vôbec nie je jednoduché. V prvom rade sme sa museli rozhodnúť pre materiál.
Polystyrén zvíťazil nad minerálnou vlnou jednak cenou, jednak jednoduchším kotvením. Klasický protiargument – horľavosť – sme zmietli zo stola kvalitným samozhášavým polystyrénom, kritika difúznych vlastností polystyrénu tiež neobstála, pretože dom prostredníctvom stien vymieňa asi len 1 % vodných pár. Okrem toho pre polystyrén hovorili aj ďalšie náklady – na dopravu, kotvenie, skladovanie atď.
Ďalšie práce na dokončení fasády boli rovnaké ako na štandardnom dome. Na vrstvu polystyrénu nasledovala kvalitná sieťka v kvalitnom lepidle a omietka. Kvalitná povrchová úprava je v prípade pasívneho domu naozaj dôležitá. Je totiž namáhaná tým, že sa teplo neodvádza ďalej do stavby, ale akumuluje sa v tenkej vrstve omietky. To je potrebné brať do úvahy aj pri výbere farebnosti – tmavšie farby pohlcujú viac tepla, a teda sa aj viac prehrievajú, čo môže spôsobiť praskliny na fasáde.
Spodný okraj izolácie stien tvoria hliníkové profily v tvare S. Sú znitované a hliníkovými skrutkami, aké sa používajú do sadrokartónu, ukotvené do tvrdeného polystyrénu izolujúceho základy. |
Prvú vrstvu polystyrénu hrubú 10 cm sme na obvodové steny lepili klasickým spôsobom: lepidlo sme naniesli po celom obvode platne a v niekoľkých terčoch na jej ploche. |
Peripetie s babušením
Pred samotným zateplením sme ešte museli vyriešiť niekoľko technických problémov. Prvým bola lišta, ktorá tvorí spodný okraj izolácie a ktorú u nás pre izoláciu hrubú 25 cm nikto nedodáva. Okrem toho bol v spodnej časti steny špeciálny tvrdený polystyrén hrubý 12 cm, ktorý tepelne izoloval základy stavby. Nechali sme teda vyrobiť z hliníkového plechu oddeľovacie profily v tvare S. Spájali sme ich nitmi a špeciálnymi hliníkovými skrutkami kotvili k základovému polystyrénu. Nerovnosti sme vyrovnali tepelnoizolačnou maltou.
Druhým problémom bolo ukotvenie 25 cm hrubej izolácie na stenu. Najdlhšie kotvičky, aké sa nám podarilo zabezpečiť, boli dlhé 30 cm a izolácia spolu s lepidlom mala hrúbku 27 cm. Tri centimetre stačia na ukotvenie do betónového podkladu, nie však do dierovanej tehly. Tehla sa pri vŕtaní láme a diera má väčší priemer než vrták, čo spôsobuje, že krátke kotvičky dostatočne nefixujú polohu.
Vŕtanie bez príklepu tento problém rieši len v istom rozsahu, navyše je časovo náročné. Na ukotvenie do muriva je potrebných minimálne 10 cm dĺžky kotvičky, preto sme izoláciu rozdelili do dvoch vrstiev. Použili sme polystyrénové platne s rozmermi 100 × 100 cm, čím sa znížil počet škár a ušetrilo sa lepidlo.
Prvú vrstvu hrubú 10 cm sme lepili klasickým spôsobom: pás lepidla sme naniesli po celom obvode a na ploche dosky sme z neho vytvorili asi päť terčov. Dosku sme kotvili piatimi kotvičkami dlhými 22 cm. V miestach, kde bol podkladom pod izoláciou betón (stĺpy, stropy, atika), sa kotvila len druhá vrstva kotvičkami dlhými 30 cm.
Druhá vrstva polystyrénu má 15 cm a lepili sme ju celoplošne – lepidlo sme rozotreli jemným hrebeňom. Ukladali sme ju posunutú o 50 cm oproti prvej vrstve v horizontálnom aj vo vertikálnom smere, čím sa škáry v polystyréne dôkladne prekryli. S extrémne hrubým zateplením môžu súvisieť aj ďalšie problémy – napríklad pri kotvení vonkajších svietidiel či iných prvkov. Aj tento problém sa nám však podarilo úspešne vyriešiť. Rozmery domu poznateľne narastú, čo môže spôsobiť problémy pri úpravách jeho okolia a podobne. Je tu však aj dobrá správa: boxy vonkajších žalúzií alebo roliet sa dajú elegantne skryť do fasády.
Na druhú vrstvu polystyrénu sme nanášali lepidlo celoplošne jemným hrebeňom. |
Hrubá izolácia umožňuje dokonale zakryť boxy vonkajších žalúzií a roliet. |
Tepelné mosty
Tepelné mosty sú nedostatky v izolácii stavby, cez ktoré uniká teplo z interiéru do okolia. Pri bežných moderných domoch býva ich podiel na celkových tepelných stratách zanedbateľný, pretože tepelné straty všetkými obvodovými konštrukciami sú v porovnaní s pasívnym domom pomerne vysoké. Pasívne domy sú zvyčajne tak kvalitne izolované, že straty tepelnými mostami môžu predstavovať až 50 % celkových tepelných strát. Je preto dôležité snažiť sa tepelné mosty čo najviac eliminovať.
Medzi najčastejšie tepelné mosty patria napojenie stavby na terén, okná, terasy, balkóny, markízy, vikiere, vežičky, piliere a podobne. Skúsený architekt vás na všetky slabé miesta upozorní. V našom prípade boli kritickým miestom okenné rámy, ktoré sme prekryli piatimi centimetrami izolácie, najväčšie tepelné mosty vznikli v oblasti atiky a zábradlia na terase.
Atiku sme izolovali vrstvou polystyrénu hrubou len 5 cm, pretože technicky sme nevedeli použiť väčšiu hrúbku. Aj tak bolo zložité ukotviť na vrch atiky plech, keďže väčšinu podkladu tvoril polystyrén. Ukotvenie kovového zábradlia na terase je v podstate neodstrániteľný tepelný most. Z dostupnej literatúry sme sa dozvedeli, že existujú plastové kotvy, na ktoré sa dajú zachytiť oceľové prvky zábradlia, nič podobné sme však za rozumnú cenu na našom trhu nenašli.
Na uskladnenie polystyrénu si rezervujte dostatočnú plochu – nám ho priviezli v dvoch kamiónoch s prívesmi. (Táto kopa predstavuje asi štvrtinu z celkového množstva.) Polystyrén odoláva dažďu, problémom však môže byť silný vietor. |
V týchto miestach bude na terase zábradlie. Negatívny vplyv tepelného mosta sa zníži tým, že sa bude kotviť len do vonkajšej steny a spodnej časti. |
Materiál vznikol v spolupráci s Občianskym združením Pasívne domy, www.pasivnedomy.sk.