Dlažba pre váš životný štýl

Dnes je kuchyňa často súčasťou obytného priestoru nielen v rodinných domoch, ale aj v bytoch. Funguje teda spoločne s jedálňou a obývacou izbou. Je to jednak preto, že varením trávime čoraz menej času, a jednak preto, že i počas prípravy jedla chceme byť v kontakte so zvyškom rodiny. Súčasný dizajn kuchynského nábytku a spotrebičov je na takej úrovni, že i kuchynská linka sa stáva hodnotnou súčasťou moderného obytného interiéru, rovnako ako jedálenský stôl či sedacia súprava. Podobne je na tom aj keramická dlažba. Špičková technológia a dokonalý dizajn, ktoré sú u prevažnej väčšiny výrobcov samozrejmosťou, umožňujú použitie dlažby ako v kuchyni, tak aj v obytnom priestore.

Farebnosť a štýl

Výber farebnosti a štýlu dlažby závisí od predstavy a vkusu majiteľa, ale aj od priestoru, ktorý je k dispozícii, a súvislostí, teda charakteru bytu, domu alebo chalupy, s ktorým by sa mala kuchyňa zladiť. Iný typ dlažby zvolíme na renovovanú chalupu, iný do moderného bytu. Farba dlažby súvisí aj s voľbou kuchynskej linky, a to nielen s jej farebnosťou, ale aj štýlom. Dôležité je tiež prepojenie s ostatnými priestormi (či je kuchyňa uzavretá alebo otvorená a spojená s jedálňou a obývacou izbou). Zásadou, proti ktorej by sme sa v nijakom prípade nemali prehrešiť, je nepoužívať v malom alebo slabo presvetlenom priestore tmavé farby.

Kuchyňa v otvorenom priestore

Kuchyňu v otvorenom obytnom priestore vnímame ako súčasť celého interiéru. S ostatnými priestormi však súvisí nielen opticky, ale aj funkčne. Preto je v mnohých prípadoch vhodné voliť jednotnú keramiku na podlahe v celom obytnom priestore – napríklad v rodinnom dome s východom na terasu či do záhrady sú na to praktické dôvody.

Keramika je odolná a ľahko sa udržiava, a tak sa netreba pri každom prechode z interiéru von prezúvať na prahu. Ale existujú aj estetické dôvody – ak je obytný priestor priamo napojený na varné centrum, voľba dvoch odlišných materiálov nie je väčšinou z estetického hľadiska žiaduca. Naproti tomu stojí obava zo „studenosti“ keramiky na podlahe, a tak sa do obývacej izby často používajú napríklad drevené parkety, ale z ich použitia v kuchynskej časti majú stavebníci obavy. Pocit chladu od keramickej podlahy pritom možno eliminovať podlahovým kúrením. Ak sa rozhodneme materiály kombinovať, treba dojednať s dodávateľskou firmou spôsob uloženia, a ak je to možné, vyvarovať sa tzv. prechodových líšt, ktoré v interiéri nepôsobia priaznivo. V obytných miestnostiach sa používajú prevažne väčšie formáty dlažby (30 × 60 cm, 40 × 40 cm, 60 × 60 cm). Ich výhodou je, že pri ukladaní vzniká minimum škár a plocha pôsobí ucelenejším dojmom.

Aj dlažba ide s dobou

Dnes sú v obľube najmä prírodné, teplejšie a svetlejšie farby, odtiene okrovej či tehlovočervenej. Stena a podlaha sa vnímajú viac ako jednotný celok a namiesto náhodného ukladania rôzne dekorovaných dlaždíc sa uprednostňuje kombinácia formátov alebo povrchov. Rôzne formáty jedného typu dlažby či obkladu sa pritom kombinujú nielen v rámci celého priestoru, ale napríklad aj na jednej stene. Často sa tiež spájajú lesklé a matné povrchy alebo matné s pololesklými (tzv. typ ,la patto‘). Moderná je i dlažba napodobňujúca kov – oceľ, hliník a podobne. Je určená najmä do súčasných, takzvaných minimalistických interiérov, v ktorých sa využívajú prevažne sklo a kovy.

Pri obkladoch stien sú veľkým hitom lisované reliéfne keramické prvky, ktoré sa používajú medzi hladkými obkladmi. V závislosti od meniaceho sa osvetlenia tak interiér získa priestorovú dynamiku a na stene sa vytvára určité napätie. Pri obkladoch a dlažbe treba však najmä o priestore okolo sporáka premýšľať aj prakticky – výhradne lesklé dlažby sú v kuchyni nepraktické, pretože na nich vidieť každú kvapku vody, o mastnote ani nehovoriac.

Pohrajte sa s priestorom

Ideálnu priestrannú a svetlú kuchyňu asi nájdeme len v máloktorom byte či dome. Častejšie sme nútení riešiť rozličné nedostatky – miestnosť je spravidla príliš malá alebo dlhá a úzka, dosť často i tmavá. Vnímanie priestoru však možno ovplyvniť farbou či štruktúrou a skladbou povrchov.

Dlažba ukladaná šikmo priestor opticky zväčšuje (treba však viac rezať a vzniká väčší odpad). Viac sa používa tzv. kladenie na strih, keď škáry v oboch smeroch na seba nadväzujú, než na väzbu, teda ako väzba tehál v murive. S veľkosťou miestnosti súvisí aj voľba rozmerov dlažby. Do väčších priestorov volíme veľkoformátovú dlažbu, ktorá sa ukladá takmer bez škár. Vytvára sa tým dojem celistvej plochy, ktorá priestor dojmovo ešte zväčší.

I voľba farebnosti ovplyvňuje celkový dojem z veľkosti miestnosti alebo výšky stropu. Tmavá farba dokáže priestor zútulniť, svetlá ho zasa zväčší. V malých miestnostiach by teda mala byť svetlá podlaha, ktorá opticky zväčší plochu miestnosti.

Kameň úrazu – škáry

Farebnosť škárovacej hmoty treba voliť s ohľadom na farbu keramiky. Pritom platí, že základnou farbou nie je biela, ako je všeobecne vžité, ale rôzne odtiene sivej. Tá harmonicky ladí takmer so všetkými odtieňmi aj povrchovými štruktúrami. Navyše nie je taká náchylná na znečistenie. Na podlahe, kde je predpoklad znečistenia vyšší než pri obklade stien, volíme radšej tmavšie odtiene škár, čo zaručí dobrý vzhľad dlažby i po niekoľkých rokoch používania. Na plochy s veľkým mechanickým zaťažením sú určené akrylátové a polyuretánové škárovacie hmoty.

Udržiavanie čistoty dlažby a najmä škár je nesmierne dôležité. Prevádzka v kuchyni predpokladá pomerne značné znečistenie podlahy, a teda aj potrebu pravidelného každodenného upratovania. To sa bežne realizuje mokrým procesom. A tu by mohol byť kameň úrazu. Ak sa nepoužijú špeciálne škárovacie hmoty, škára je pomerne nasiakavá a v póroch sa usadzujú nečistoty. Škára je slabinou dlažby, ak sa nekvalitne zrealizuje a zle udržiava, môžu ju dokonca napadnúť riasy a plesne. Väčšinou stačí zaistiť dostatočné vyvetranie miestnosti po umytí dlažby, občas však treba siahnuť aj po chemických prostriedkoch. Fungicídne (houbomorné) prostriedky dostupné na trhu sú dostatočne účinné. Stačí postupovať podľa návodu a plesne, baktérie i machy bezpečne odstránime.