Sanácia vlhkého muriva injektážou
Možno niektorí z vás už majú skúsenosť s injektovaním muriva, iným sa v mysli len hmlisto vybavia rúrky vložené do stien či nanášanie sanačnej omietky. Ako je to teda s chémiou v stene?
Voda vzlína cez základy alebo podzemné časti budovy. Pri prieskume stavby musíme tieto poruchy odlíšiť od porúch s inou prvotnou príčinou, napr. vody, ktorá preniká cez netesné strechy a dažďové zvody; prasknutých potrubí, ktoré takisto môžu zapríčiniť vstup vody do stien budovy. Vlhkosť zo stavby neodstránime bez zlikvidovania prvotnej poruchy. Časté vetranie alebo stále vykurovanie niekedy síce pomôže, ale často nestačí. Vtedy treba izoláciu proti vode obnoviť. Ako však opraviť izoláciu spodnej časti stavby, ktorá je ťažko prístupná? Zatekajúcu strechu totiž možno dať do poriadku s vynaložením menšieho či väčšieho množstva peňazí, ale obkopať celý dom, izolovať pivničné steny a základy je ťažká práca a niekedy ju ani nemožno vykonať. Injektáž nie je lacná záležitosť, ale môže byť veľmi účinná.
Čo je to vzlínanie?
Je to jav, pri ktorom voda stúpa vo veľmi tenkých „potrubiach“ – kapilárach materiálu. Voda sa doslova šplhá po stenách kapiláry proti smeru gravitácie. Kapiláry sú póry či medzery medzi čiastočkami každého pórovitého materiálu. Tento jav možno pozorovať, ak do vody ponoríme kúsok kriedy. Časť nad vodou rýchlo zvlhne práve vďaka vzlínaniu. Voda prestáva kapilárne vzlínať v príliš veľkých póroch s priemerom nad 1 mm, resp. príliš malých pod 0,001 mm. Vo veľkých póroch sa však voda môže ďalej šíriť prúdením.Postup pri injektáži
Injektážou sa snažíme buď vyplniť, zmenšiť, alebo hydrofobizovať kapiláry pôvodného muriva či betónu (prípadne sa tieto spôsoby kombinujú). Postup pri injektáži je vo väčšine prípadov rovnaký:- Najprv sa odstráni omietka v okolí injektovaného miesta. Injektáž sa robí zvyčajne vo vodorovnej línii pozdĺž vlhnúceho muriva (teda niekedy okolo celej stavby) vo výške asi 10 až 30 cm nad vlhkou zeminou, resp. nad vnútornou podlahou.
- Potom sa pozdĺž celej budovy vyvŕtajú diery vŕtačkou či pneumatickým kladivom s priemerom 10 až 30 mm. Vzájomná vzdialenosť otvorov (zvyčajne 10 až 15 cm) sa určí podľa konkrétnej technológie a vlhnutia steny. V pórovitých materiáloch môže byť väčšia. Hĺbka vrtu je spravidla len o niečo menšia (o 2 až 10 cm, resp. o 1/4 šírky), ako je šírka múra. Niektoré technológie predpisujú obojstranné vŕtanie otvorov. V istých prípadoch sa vŕta v dvoch alebo viacerých radoch nad sebou.
Ak voda presakuje bočnými stenami stavby, napríklad pivničnými múrmi, namiesto línie sa vŕtajú otvory v predpísanom rastri (štvorcovej sieti) a s predpísanou vzdialenosťou otvorov. Injektážou sa takto stena utesní celoplošne. Vyžaduje sa, aby sme injektovali ložné škáry, v ktorých je pórovitejší materiál (malta) ako kameň alebo tehly. Takto do nich ľahšie, rýchlejšie a hlbšie vnikne infúzna látka. Vrty môžeme robiť vodorovne alebo šikmo. V tehlovom murive sa bez ťažkostí vŕta do škár vodorovne. Ak vŕtame šikmo, pod uhlom asi 30°, jedným vrtom môžeme ošetriť viaceré ložné škáry muriva.
- Ďalším krokom je vloženie špeciálneho prípravku – injektážneho perforovaného nátrubku (tzv. pakra) do každého otvoru. Je to špeciálne upravená kovová alebo plastová rúrka. Utesní vrt tak, aby z neho injektážna látka nevytekala von, ale roztiekla sa v murive. Na nátrubky sa pripoja tlakové hadice (v prípade tlakovej injektáže), resp. bežné hadice (pri beztlakovej infúzii), v ktorých sa nachádza injektážna chemikália. Tá sa vháňa pod strojovo vyvíjaným tlakom (do 0,1 MPa), prípadne vteká do otvorov pod hydrostatickým tlakom (vďaka vysokej viskozite – tekutosti) a ošetruje kapiláry muriva.
Tlaková injektáž je účinnejšia, lebo pod väčším tlakom injektážny roztok ľahšie prenikne do muriva. Aplikujú ju odborné firmy. Tlakovou injektážou možno dodatočne vytvoriť vodorovné a zvislé izolácie muriva a betónu, opraviť nesprávne urobené izolácie novostavieb či zabrániť presakovaniu betónových konštrukcií. Pri beztlakovej infúzii sa k hadiciam pripájajú nádobky s infúznou látkou. Ostávajú pripojené k nátrubkom aj niekoľko dní, ba i týždňov. Niektoré technológie beztlakovej infúzie si nevyžadujú nátrubky ani nádobky. Vkladajú sa do nich kapsule s účinnou látkou, resp. látka sa niekoľkokrát naleje do šikmo vŕtaných otvorov v stene a zakaždým sa nechá vsiaknuť. Iné technológie využívajú knôty napustené touto látkou a pod.
Injektážna hmota v črievkovom balení je prípravok vhodný na svojpomocnú sanáciu vlhkého muriva spôsobenú vzlínajúcou vlhkosťou. | Pred aplikáciou odstránime starú omietku až na čisté murivo. |
Do steny vyvŕtame otvory s priemerom 12 mm vo vzdialenosti 10 cm od seba. | Najvhodnejšie je otvory vŕtať do vodorovných škár medzi tehlami v rovnakej výške, aby sa zabezpečilo čo najrýchlejšie previazanie injektovaného materiálu. |
Prípravok použijeme v murive z plnej pálenej či nepálenej tehly, kamennom murive, murive s dutinou, ako aj v zmiešanom murive. | Zabalený injektážny materiál vložíme do hlavne pištole a rozrežeme ho. Veko uzavrieme. |
Injektážnu rúrku vložíme hlboko do otvoru a vtláčame do neho infúznu látku. | Aplikujeme bežnou pištoľou používanou na tmelenie a na balenie tmelov s obsahom 600 ml bez kompresora. |
Tento spôsob sanácie vlhkého muriva je nenáročný – na rozdiel od podrezávania muriva či tlakovej injektáže, ktoré musí realizovať špecializovaná firma so strojovým vybavením. | Po dokončení injektovania možno urobiť sanačnú omietku, ktorú aplikujeme ako kompletný systém sanačnej omietky, čiže nástrek, jadrová omietka a jemná omietka. |
Ošetrenie povrchu
Nátrubky sa vytiahnu alebo zalomia a ponechajú v otvore. Murivo, ktoré dlho trpelo nadmernou vlhkosťou, by sme mali zbaviť solí – môžu absorbovať vlhkosť zo vzduchu, a tak znova spôsobiť vlhnutie múru. Prípravky na odsolenie muriva si možno zakúpiť, prevažnú časť práce však predstavuje mechanické očistenie muriva od solí. Po odsolení treba nechať vysušiť prevlhnuté murivo, čo môže trvať aj rok, v prípade hrubých múrov aj dva roky. Murivo môže byť v tomto čase odkryté alebo naň môžeme aplikovať tzv. sanačnú omietku, ktorá umožňuje odparovanie vody.Ak v stene vzlína vlhkosť, nemožno na ňu aplikovať tesniaci náter alebo omietku či vodotesný obklad. Dôsledkom utesnenia by bolo vystúpenie vlhkosti ešte vyššie. Naopak, odparovanie vody musíme umožniť buď obnažením muriva, alebo priedušnou, tzv. sanačnou omietkou. | |
Beztlaková injektáž muriva nádobkami, ktoré ostávajú v murive niekoľko dní. |
Injektážne látky
Spoločné črty injektážnej technológie neznamenajú automaticky rovnaký úspech pri každom jej použití – tkvie v správnej analýze, správnom určení príčiny vlhnutia a správne vybranej technológii. Tá zase závisí od použitej injektážnej látky. Ich konkrétne chemické zloženie však výrobcovia zvyčajne neuvádzajú.Silikáty
Najrozšírenejšia skupina na trhu bežne ponúkaných technológií využíva látky na báze kremíka (silikóny, silikáty, silikonáty, siloxíny). Injektážne látky vyrobené na tejto báze kryštalizujú, a tým upchávajú póry stavebných materiálov, prípadne ich zužujú. Vytvárajú teda tvrdý materiál, ktorý bráni prenikaniu vody (tesniaci účinok). V zúžených kapilárach nemôže vzlínať voda, ale možnosť odparovania vody z muriva zostáva zachovaná. Ďalej upravia povrch kapilár tak, aby voda po nich nemohla vzlínať, pretože odpudzujú vodu (hydrofobizačný, impregnačný účinok). Účinnou látkou je spravidla hydrogél oxidu kremičitého alebo kremičitan draselný (vodné sklo).Riedidlom roztokov je najčastejšie voda alebo iné látky, ktoré ľahko prenikajú do stavebného materiálu (alkohol). Účinné impregnačné vlastnosti majú oleje a iné látky rozpustné v organických rozpúšťadlách. Súčasťou roztokov môžu byť aj fungicídne prísady, ktoré chránia materiál pred mikroorganizmami (plesňami, hubami) a indikačné farbivá. Na aplikáciu tejto skupiny injektážnych materiálov je potrebné, aby neboli priveľmi vlhké (gradient vlhkostnej penetrácie nesmie byť vyšší ako 50 %) a murivo nesmie byť príliš presýtené soľami. Na dobrú impregnáciu potrebujú vlhké zásadité prostredie s dostatočným obsahom CO2, čo obmedzuje ich využitie najmä v tenkých a privlhkých múroch. Tieto technológie treba opakovane aplikovať zhruba raz za 15 rokov (pri rodinných domoch).
Niektoré kryštalizujúce materiály vyrábané na inej báze treba aplikovať na čerstvo spracovanú cementovú hmotu (omietku, poter, betón). Ide o kvalitné materiály. Využívajú sa na utesnenie rodinných domov, ale aj bazénov či priemyselných stavieb. Nedostatkom kryštalizujúcich materiálov je časová ohraničenosť ich pôsobenia. Je to pre pohyby stavby, ktoré zapríčiňujú tvorenie mikrotrhlín v materiáli. Keďže kryštalizačný proces už nie je aktívny, môže novoutvorenými mikrotrhlinami presakovať voda. Po 15 až 20 rokoch môžeme aplikovať túto technológiu znova (záleží tu na zabezpečení stavby proti tvoreniu mikrotrhlín). Niektoré kryštalické a silikátové technológie možno využívať aj na svojpomocne zhotovenú beztlakovú infúziu.
Na tlakovú injektáž treba strojové vybavenie, ktorým disponujú len špecializované firmy. |