Stavebnica z dreva

Nikto si v modernej dobe nebude stavať dom z vetiev ako pravekí ľudia ani rúbať stromy a osekávať trámy, ako to robili chudobní ľudia v podhorských oblastiach ešte začiatkom dvadsiateho storočia. Napriek tomu v nás drevo vyvoláva pocit teplého domova. Chceme sa ním obklopovať vo svojich interiéroch, aj keď väčšina ľudí ani netuší, ako priaznivo drevo ovplyvňuje mikroklímu v miestnostiach.

Stavebné technológie, v ktorých drevo predstavuje základný stavebný materiál, sa zakladajú na vlastnostiach dreva a jeho obľube medzi ľuďmi. Drevo je pevné a pružné, ľahko sa opracúva a vo vhodných podmienkach má dlhú životnosť, preto sa nevyužíva len ako obklad stien v interiéri, ale aj ako nosný prvok. Pripomeňme si napríklad drevené konštrukcie krovov, ktoré dodnes pevne nesú strechy barokových či renesančných domov. Samozrejme, drevo má aj vlastnosti, ktoré môžu byť stavbe na ťarchu – drevo mení svoj tvar pri zmenách vlhkosti (pracuje), vo vlhkom prostredí môže podľahnúť hnilobe a drevokazným hubám. Odborníci, ktorí s drevom pracujú, však vedia, ako týmto rizikám účinne predchádzať. Podmienkou je, aby staviteľ i stavebná firma dodržali stanovené zásady pri stavbe aj prevádzke.

Aké sú drevené domy

Všetky drevostavby, bez ohľadu na ich typ, majú niektoré spoločné vlastnosti. Veľmi rýchlo sa montujú, a tak sa stavba rýchlo dokončí, stavebná firma ušetrí na platoch zamestnancov a stavebník má možnosť v krátkom čase sa do nového domu nasťahovať. Pri stavbe s drevenou konštrukciou sa používa minimum mokrých procesov (pre drevo je optimálne čo najmenší styk s vodou), a tak drevo nemusí dlho „zrieť“ ako murovaná stavba. Napriek tomu by sa pred nasťahovaním malo rátať s dokonalým vysušením, aby sa vylúčil výskyt plesní, mikróbov či roztočov, ktoré nepôsobia na organizmus človeka priaznivo.

Drevostavby väčšinou majú vďaka skladbe obvodového plášťa veľmi priaznivé tepelnoizolačné vlastnosti. Predstavujú teda typ výstavby, ktorá svojmu majiteľovi ušetrí náklady na vykurovanie domu. Na rozdiel od ťažkých klasických materiálov však drevo nemá schopnosť akumulácie. Stavba sa teda veľmi rýchlo vyhreje, pretože sa vykuruje len vlastný priestor a nie steny, ale po skončení kúrenia drevo neudrží teplotu tak dlho ako tehly, betón alebo kameň.

Pri uplatnení dreva na vnútornom povrchu stien drevostavby dokážu priaznivo ovplyvniť mikroklímu vďaka schopnosti prijímať a späť vydávať vlhkosť do interiéru. Veľmi dôležité je udržiavať v takomto interiéri dostatočný prísun vzduchu – pravidelným a dostatočným vetraním, mikroventiláciou na oknách, klimatizáciou atď. Iba tak sa dosiahne stála cirkulácia vzduchu a predíde sa vzniku plesní. Pretože skladba obvodového plášťa aj vnútorných priečok sa dá optimálne zvoliť, majú drevostavby tenšie steny ako ostatné typy domov. Pri rovnako zastavanej ploche teda možno získať viac vnútorného priestoru na bývanie.

Výstavba z prvkov pripravovaných na stavbe

V minulosti sa najčastejšie zostavovali konštrukcie z jednotlivých drevených prvkov, ktoré sa podľa potreby pripravovali priamo na stavbe. Nakoniec sa konštrukcia opláštila a steny omietli. Tento postup je síce najprácnejší a najdlhší, ale aj najvariabilnejší. Pomerne jednoducho sa pri ňom šetrí materiálom, stavba si nevyžaduje nijaké špecifické (vopred pripravené) prvky a býva najlacnejšia. Pre stavebníka je však nepríjemné, že nemá záruku kvality vyhotovania, pretože stavebné firmy s touto technológiou sa nemusia preukázať nijakým certifikátom. Firma by mala pracovať zásadne s dobre vysušeným drevom, no len ťažko možno zabrániť tomu, aby drevo znovu nenavlhlo na stavbe. Pokiaľ sa stavba nezastreší a nechráni ju obvodový plášť (a to trvá podstatne dlhšie než pri použití prefabrikátov), môže drevo kedykoľvek zmoknúť alebo zvlhnúť. Najdôležitejšou zásadou je, aby sa vlhké drevo neuzavrelo do priestoru bez odvetrávacej medzery.

Výstavba z drevených panelov

O niečo rýchlejší spôsob výstavby predstavuje zostavovanie konštrukcie z drevených modulovaných panelov (modulácia vopred čiastočne obmedzuje návrh domu). Nosné aj nenosné steny sa pripravia vo výrobnej hale, kde sa dá dodržať optimálna vlhkosť, a tak sa na stavbu priváža vysušené drevo. Rýchlou montážou sa takmer okamžite realizuje hrubá stavba, podstatne sa znižuje riziko navlhnutia.

Istou zárukou kvality je, že od firmy s takouto technológiou sa vyžaduje certifikát – zakladá sa na kontrole výrobného závodu, na kontrole kvality a akosti materiálov. Aj táto technológia však môže predstavovať isté nevýhody alebo riziká. Panely mávajú podklad na izoláciu a vonkajšiu omietku na báze dreva, ktoré je určitý čas (po omietnutie) vystavené prípadnému dažďu. Navyše, pri nekvalitnej montáži alebo nesprávne navrhnutej technológii by mohli medzi jednotlivými panelmi vznikať tepelné mosty, a tak sa môže v konštrukcii kondenzovať voda a vzniká nebezpečenstvo napadnutia dreva hnilobou.

Výstavba z celých stien

Namiesto panelov (vyrábajú sa v moduloch od jedného do troch metrov) sa na stavbu môžu privážať podstatne väčšie diely – celé dokončené steny s osadenými oknami, dverami, dokončenou tepelnou izoláciou, omietkou, dokonca aj s nalepenými obkladmi na stenách. Takáto montáž hrubej stavby vrátane krovu sa môže pri jednoduchších domoch dokončiť aj za jediný deň. Predpokladom sú však veľmi kvalitné materiály, aby sa vylúčilo akékoľvek poškodenie pri preprave. Táto technológia výstavby drevostavieb je, samozrejme, drahšia ako obe predchádzajúce, ale predstavuje najmenšie možné riziká, ak sa staviteľ obráti na renomovanú firmu s certifikátom.

Celodrevené domy

Najvyššiu cenu zákazníci zaplatia za domy celodrevené (bez tepelnej izolácie), z masívnej trámovej konštrukcie spájanej do zámkov. Vonkajší aj vnútorný povrch stien teda tvorí drevo. Z hľadiska mikroklímy v interiéri a psychiky obyvateľov je takýto dom najpriaznivejší, býva sa v ňom veľmi príjemne. Na rozdiel od predchádzajúcich technológií má však podstatne nižší tepelný odpor. Navyše, celodrevené domy sa svojím charakterom nehodia do bežnej zástavby, sú vhodné skôr do prírodného prostredia.

Originálna technológia

Štyri predstavené technológie by sme mohli brať ako základnú schému výstavby drevených domov. Okrem nich sa, samozrejme, môžu objaviť aj iné spôsoby, ako postaviť drevený dom. Ako pikantnú zaujímavosť nakoniec spomenieme ešte originálnu stavbu z drevených debničiek na náboje. Debničky – firma ich nazýva drevomoduly – v dvoch rozmeroch (118,5 x 38 x 14 alebo 5 cm) zostávajú na jednej strane otvorené, zostavujú sa do obvodových stien alebo priečok a spájajú sa svorníkmi. Každá stena potom predstavuje mnohopriehradový celok s vysokým stupňom pevnosti a tuhosti. Nosnosť celej konštrukcie spevňujú drevené stĺpiky v rohoch domu. Sedlovú alebo stanovú strechu tvorí ľahká drevená priehradová konštrukcia.

Jednotlivé debničky sa vypĺňajú tepelnou izoláciou (väčšinou čadičovou vatou), v interiéri sa prekrývajú sadrokartónom a vonkajší plášť sa dopĺňa zatepľovacou fasádou. Celý dom sa na vopred pripravenej základovej doske zmontuje do piatich týždňov, jednoduchá a rýchla je aj vnútorná montáž elektroinštalácií či iných rozvodov, technológia vylučuje mokré procesy.