Na obale rozhodne záleží! Pozrite si 9 riešení modernej fasády
Pri súčasnej výstavbe na obale rozhodne záleží. Obalové konštrukcie domu plnia významné funkcie. Vrstvy plášťa budovy sú úzko prepojené, preto sa netreba pozerať len na povrch, ale aj podeň.
Vonkajšia estetická vrstva zároveň chráni pred pôsobením počasia, nečistôt z okolia a mikroorganizmov. Keď je súlade s podkladovými vrstvami, pomáha dosahovať správnu priedušnosť stavby, ktorá zabraňuje hromadeniu vlhkosti. Pri výbere konečnej úpravy sa pritom možno vydať niekoľkými smermi, no najskôr si treba uvedomiť, že omietka v tom už dávno nie je sama. Bezomietkové varianty v podobe obkladov z množstva materiálov sú rovnako aktuálne ako rôzne druhy omietok. Práve pre túto rôznorodosť treba brať do úvahy aj viaceré spôsoby aplikácie. Poslednú vrstvu možno, samozrejme, nanášať či lepiť priamo na podklad, ale aj kotviť na rôzne pomocné konštrukcie a predsteny. Všetko závisí od jej charakteru i od charakteru podkladu.
Keď neodmietnete omietku
Súčasné omietky sú technologicky spracované tak, aby boli dobre paropriepustné, vodoodolné, odolné proti UV žiareniu a stálofarebné. To znamená, že zvládnu počasie, vlhkosť, mechanickú námahu. Výnimkou už nie je ani vyriešenie problému s hubami a riasami. Niektoré druhy sú dokonca samočistiace či vyvinuté pomocou nanotechnológií. Jednotlivé typy a produkty sa však aj tak líšia špecifikami, ktoré je dobré overovať v technických listoch. Dôležité je spojivo. Môžu ním byť silikónové a akrylátové živice, draselné sklo, cement doplnený minerálnymi plnivami a pod. V prípade omietok nemusí byť vždy najzaujímavejšie, keď ide všetko „hladko“ – aby vznikla výraznejšia štruktúra, je potrebné drobné kamenivo v jednej alebo viacerých veľkostiach. Vznikajú tak ryhované hladené alebo zmiešané omietky. Veľa napovie zrnitosť udávaná v milimetroch. Aj pridávané kamienky môžu mať svoj odtieň (farbený kremeň alebo mramor), vďaka tomu existujú mozaikové omietky. Dominancia bielej sa teda vo svete omietok dávno skončila. Na fasáde sa môžu ocitnúť stovky odtieňov – od tých sýtych cez prírodné až po snehovú belosť. {R1}
Problém z praxe
Odborník radí
Miroslav Zliechovec,
produktový manažér Knauf Insulation
Pri plánovaní rekonštrukcie a zateplenia nášho rodinného domu, ktorého steny sú z pórobetónu staršieho typu s hrúbkou 300 mm, som sa dostal k informácii, že od budúceho roka (od roku 2016) budem musieť použiť hrúbku izolácie zhruba 160 mm. Pôvodne som však chcel použiť hrúbku izolácie len 100 mm. Prečo je nutné použiť až takúto hrúbku izolácie? Je možnosť splniť požiadavky aj s nižšou hrúbkou izolantu?
Od roku 2016 sa na základe normy STN 730540 2. časť zmenia požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti obvodových konštrukcií, čo znamená zvýšenie požiadaviek na tepelný odpor zo súčasných 3 W/(m2 . K) na 4,4 W/(m2 . K). Táto zmena charakteristiky obvodovej steny vám prinesie nasledujúce zlepšenie:
• zníženie energetickej spotreby celej stavby – pri splnení nových požiadaviek pre všetky obvodové konštrukcie, okná a dvere by ste sa mali dostať so spotrebou tepla na vykurovanie za rok na hodnotu asi 40 kWh/m2. Pri súčasnom nezateplenom stave je táto spotreba približne trikrát vyššia. Táto úspora sa priamo premietne do zníženia vašich nákladov na bývanie;
• úplne eliminujete riziko tvorby povrchovej kondenzácie vlhkosti na kritických miestach, ako sú nadokenné preklady, rohy a kúty miestností. Vďaka tomu nehrozí tvorba plesní.
Izolačná schopnosť použitého izolantu je závislá od jeho hrúbky a od súčiniteľa tepelnej vodivosti lambda. Hrúbka 160 mm je kalkulovaná na štandardný izolant s lambdou okolo 0,04 W/(m . K). Pri voľbe kvalitnejších izolantov, ktorých súčiniteľ tepelnej vodivosti je znížený až na 0,034 W/(m . K), môžete potrebnú hrúbku znížiť približne o 20 mm.
www.knaufinsulation.sk
Ako vybrať podklad?
Pod finálnou povrchovou úpravou fasády nízkoenergetických a pasívnych domov sa obvykle nachádza zatepľovací systém alebo inštalačná konštrukcia, na ktorej je upevnená odvetrávaná fasáda. Pri výbere materiálu na zateplenie treba brať do úvahy hlavne súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ), ktorý je v úzkom vzťahu s hrúbkou izolácie. Nižšia hodnota λ znamená lepšiu izolačnú schopnosť. Túto vlastnosť ovplyvňuje pomer pevných vlákien a vzduchu, ktorý danému materiálu zabezpečí najlepšie možné izolačné vlastnosti. Dôležité sú aj mechanické vlastnosti, ako i to, aby všetky súčasti zatepľovacieho systému pochádzali z dielne jedného výrobcu. Obal budovy zároveň zabezpečuje tú správnu vlhkosť. Vďaka tomu sa vyhneme tvorbe plesní v interiéri. Najlepšie to zvládajú materiály s nízkym difúznym odporom (vláknité).
Drevené variácie
Drevo nie je na fasádach nijakým nováčikom. A s pasívnou výstavbou sa neodmysliteľne spája. Môže zostať surové, jeho vzhľad sa však pôsobením počasia postupne zmení. Práve táto prirodzená patina je však veľmi obľúbenou dizajnovou cestou. Zvláštna „drevená sivá“ sa tak už dotiahla na úroveň svojich ošetrovaných „súrodencov“. Ošetrenie vydrží niekoľko rokov, ale nie je večné, treba ho opakovať a stav fasády kontrolovať aspoň raz ročne. Tvrdé dreviny sa napúšťajú väčšinou olejmi, hrubovrstvové alebo tenkovrstvové lazúry možno použiť pri mäkkom dreve. Nechýbajú pigmentované prípravky na prírodnej báze. Odolnosť dreva sa, samozrejme, dá docieliť aj špeciálnou termoúpravou či použitím drahších exotických drevín (bangkirai, ipe atď.).
Tehla k tehle…
Prosím neomietať! Čoraz viac majiteľov domov sa pri tehle riadi týmto heslom. Možno ňou dosiahnuť rustikálny vzhľad, no v mestskom prostredí často reprezentuje aj pôvodnú industriálnu minulosť obytných domov. Fasádu z priznaných tehál (tzv. režného muriva) možno vytvoriť dvomi spôsobmi. Ak použijete lícové tehly, budete kráčať po aplikačne zložitejšej ceste. Treba totiž vytvoriť samostatnú vrstvu muriva, ktorá bude súčasťou odvetranej fasády. Lícové tehly zvonivky (nem. klinker) sa vypaľujú pri vysokej teplote, preto majú tradičný zvonivý zvuk. Razené lícové tehly sa tvarujú samostatne, preto je každá originál. Jednoduchšia je aplikácia obkladových pásikov, keďže sa lepia na vhodný podklad. V ponuke sú rôzne odtiene a povrchy. Pri obkladaní a murovaní treba vedľa seba klásť kusy z viacerých paliet. A ešte jedna dobrá správa: tehlové fasády sú bezúdržbové.
špeciálny tip
Patentované zateplenie kamennou vlnou
FRONTROCK MAX E, patentovaná dvojvrstvová izolačná doska z kamennej vlny na zateplenie obvodových stien domu, má tuhú vrchnú vrstvu (2 cm) a účinne odoláva riziku mechanického namáhania. Zároveň ponúka lepšiu prídržnosť stierkovej hmoty. Mäkká spodná časť zaručuje dobré priľnutie k podkladu a prispôsobenie nerovnostiam fasády. FRONTROCK MAX E je hydrofobizovaný a vyniká aj tepelnoizolačnými vlastnosťami. (S lambdou 0,036 je vhodný aj na pasívne domy). Jeho nízka hmotnosť zjednodušuje manipuláciu a montáž. Kotvenie je rovnaké ako pri štandardných jednovrstvových doskách – povrchové alebo zápustné. Po ukotvení sa nanesie stierková hmota s výstužnou sieťkou, penetračný náter a prefarbená štruktúrovaná omietka. Fasádna doska FRONTROCK MAX E je súčasťou viacerých certifikovaných systémov ETICS. Umožňuje domu dýchať, znižuje hluk a je klasifikovaná ako nehorľavý materiál. A keďže je prírodným materiálom, je recyklovateľná a šetrná k prírode.
Viac na www.rockwool.sk.
Vláknocementový mix
Vo vláknocemente sa spojili viaceré suroviny, ktoré zbytočne nezaťažujú životné prostredie ani majiteľa fasády. Ide o cement, pevnostné vlákna, mletý vápenec, vodu a vzduch. Veľkoformátové fasádne dosky sú vďaka nim nielen recyklovateľné, ale aj bezúdržbové a v problémových situáciách sa ľahko čistia. Hrúbkové rekordy nelámu (stačí im 8 mm), napriek tomu sú však dosť pevné. Farbia sa priamo do hmoty pri výrobe, myslí sa aj na rôzne povrchové úpravy. Keďže fasáda býva členitá, použité materiály sa musia dať veľkostne aj tvarovo prispôsobiť. Pri vláknocemente to zvládnete rezaním. Upevňujú sa formou odvetranej fasády. Aby sa vizuál finálnej vrstvy trochu zdynamizoval, architekti ich s obľubou kombinujú s inými materiálmi.
Sklený vrch
Znižovanie energetickej náročnosti stavieb dostalo sklo doslova na výslnie. Výrazné sklenené plochy sa využívajú na prirodzené získavanie tepelnej energie zo slnka hlavne na južných a juhozápadných častiach fasády. Ich súčasťou môžu byť dokonca aj fotovoltické panely. Navyše sú zdrojom prirodzeného svetla, ktoré do interiéru patrí vo veľkých dávkach. Sklo je súčasťou fasád drevodomov, rustikálnych domov aj stavieb s priemyselným a technickým dizajnom. Vďaka svojej transparentnosti vytvorí estetický efekt s tradičnými prírodnými materiálmi aj s kovovými odleskami. Neznamená to však, že by farebným úpravám odzvonilo. Sklo ich má vo svojom portfóliu dosť, spolu s rôznymi hrúbkami, hmotnosťami a špeciálnymi úpravami. Niekoľkovrstvové sklenené prvky dokážu poskytnúť potrebné izolačné parametre. Záleží na tom, čo architekt a užívateľ očakávajú.
Odvetrávaná fasáda
Pri finálnej úprave hlavne bezomietkovým spôsobom sa výborne uplatní odvetrávaná fasáda. Rôzne druhy fasádnych obkladov sa totiž kotvia na systémové podkonštrukcie z dreva alebo ľahkého kovu. Vzniká predsadená časť fasády, takže medzi ňou a zvyškom obalových konštrukcií sa vytvorí vzduchová medzera a komínový efekt, ktorý bráni styku pôsobiacej vody a vlhkosti s izoláciou. Odvetrávaná fasáda zároveň vytvorí priestor na absorbovanie rozťažnosti spôsobenej teplotnými zmenami. Podobne dochádza k odvádzaniu kondenzátu v zime, v lete zasa vďaka odvetrávaniu klesajú nároky na chladenie.
Kovová krása
Možnosť uplatniť sa na fasáde dostali viaceré druhy kovov. Napríklad odolný titánzinok sa postupne presúva z priemyselných a kancelárskych budov aj na netradične pôsobiace rodinné domy. Hliník sa objavuje samostatne alebo v rámci kompozitných fasádnych systémov s termojadrom. Hliníkové fasádne kazety vytvárajú pravidelný geometrický raster decentnými spojmi. Do hry vstupuje aj nehrdzavejúca oceľ. Spolu s pozinkovanou, čiernou oceľou a hliníkom, mosadzou či bronzom sa používa na výrobu ťahokovu. Fasády z neho si získavajú pozornosť hlavne dizajnom tvoreným z ôk. Na pohľad podobným variantom sú metalické vonkajšie prvky s perforáciou. Komu sa síce páči kovový lesk, ale chce, aby fasáda pôsobila jemnejšie a menej technicky, ten to asi skúsi s tenkou, no pevnou kovovou tkaninou.
Odborník radí
Ing. Imrich Mikita
Sika Slovensko, spol. s r.o.
Ako upevniť fasádny obklad?
Možností prichytenia fasádnych panelov je niekoľko. Pri klasickom, pomocou skrutiek a nitov, môže byť nevýhodou okamžitá viditeľnosť kotviacich prvkov, časom vznik kontaktnej korózie znižujúcej životnosť fasády a nakoniec neefektné zatekanie a vytekanie nečistôt počas dažďa. Všetky tieto negatíva rieši ukotvenie pomocou lepidla schopného dostatočne priľnúť k obom podkladom, t. j. nosnej konštrukcii a fasádnemu obkladu. Veľkú väčšinu panelov je možné nalepiť. Sika ponúka systém SikaTack®-Panel vhodný na neviditeľné prichytenie panelov. Pozostáva z trvalo elastického lepidla SikaTack®-Panel, obojstranne lepiacej montážnej pásky SikaTack®-Panel-Montageband na upevnenie panelov a z prípravkov určených na prípravu podkladov (Sika®Aktivator 205, SikaTack®-PanelPrimer). Pomocou tohto systému je možné fasádne panely pripevniť na hliníkovú alebo drevenú spodnú konštrukciu. Viac na www.sika.sk
Oceľový chameleón Corten
Pod týmto názvom sa skrýva nízkolegovaná oceľ, ktorej vlastnosti sú modifikované meďou, chrómom, niklom a fosforom. Je potom odolnejšia. Vtip je v tom, že vzhľad Cortenu sa síce mení, špecifická patina ho však nepoškodzuje, ale chráni. Vytváranie patiny sprevádza zaujímavá zmena farby – z výraznej červenooranžovej sa stáva hnedá. Na dizajnové výčiny je ako stvorená. Na fasáde môžete s touto premenou rátať vlastne automaticky – spôsobuje ju striedavé pôsobenie vlhkosti a vysušenie. Na každej svetovej strane má táto zmena mierne iný priebeh. V interiéri tomu treba trochu pomôcť. Prvky z Cortenu sa od seba a od ostatných kovových častí oddeľujú pre veľkú tepelnú dilatáciu a kvôli odtekaniu vody by mali mať určitý sklon.
TEXT Zuzana Kubalová
FOTO Archív firiem, Dano Veselský
Odborná spolupráca Sika, Knauf Insulation
ZDROJ časopis Môj dom špeciál 2015