Ideálna strecha moderného rodinného domu
Architekti ju nazývajú piatou fasádou, vzhľad domu totiž ovplyvňuje nemenej významne ako jeho priečelie. Či už si zvolíte šikmú, alebo plochú strechu, pri moderných rodinných domoch sa oplatí staviť na jednoduchosť, ktorá súčasnej architektúre pristane a znamená tiež menej problematických detailov.
Strešné okná opticky nenarúšajú strešnú rovinu a predstavujú účinné, čisté a elegantné riešenie osvetlenia a vetrania, ktoré je nutnou podmienkou obytného podkrovia.
Bezpresahové šikmé strechy sú v súčasnej architektúre rodinných domov veľmi obľúbené, efektné je aj využitie rovnakého materiálu na streche aj časti fasády.{R1}
Šikmá strecha
Sedlová strecha so sklonom okolo 45° má jednoducho charakter. Je jasným odkazom na tradičnú vidiecku výstavbu, ktorý sa s príjemným efektom uplatňuje aj v modernej architektúre. Pokiaľ hovoríme o tradícii, ide najmä o siluetu domu, keďže podkrovie sa dnes na rozdiel od minulosti využíva na bývanie.
S tým je nutne spojené aj prispôsobenie pôvodnej konštrukcie – krov by napríklad nemal obmedzovať možnosti dispozičného riešenia podkrovia (vhodná je napr. hambálková konštrukcia, ktorá nemá stĺpiky). Dôležitá je aj tepelná izolácia, ktorá obmedzuje tepelné straty. Jej hrúbka závisí od vlastností izolačného materiálu, pre predstavu je podľa platnej normy potrebných približne 30 cm minerálnej izolácie. Podstatné je tiež bezpečné zaistenie tesnosti proti zrážkovej vlhkosti zo strany exteriéru, zo strany interiéru by zas mala parozábrana brániť prenikaniu vodnej pary do konštrukcie krovu.
To znamená z každej strany strešnej skladby na to určenú fóliu, dôkladne utesnenú páskami. Aj malé škáry, napríklad pri prechode inštalácií, by totiž mohli viesť k energetickým stratám, stavebným poruchám či poškodeniu konštrukcie. Prispôsobenie tradičnej konštrukcie šikmej strechy na bývanie teda prináša náročné detaily, s ktorými je spojená vyššia prácnosť aj cena. Moderné riešenie ponúkajú tzv. ťažké strechy – keramické alebo pórobetónové.
Majú jednoduchšiu konštrukciu, ich výhodou je aj vyššia tepelnoakumulačná schopnosť, vďaka ktorej dokážu účinne eliminovať letné prehrievanie a teplotné výkyvy v podkroví.
Pre predstavu: na splnenie hodnoty tepelného odporu pre domy s takmer nulovou potrebou energie, ktorá bude požadovaná po roku 2021, je na plochej streche potrebná vrstva EPS s hrúbkou cca 36 cm. Pri obmedzenej výške atiky sa dá hrúbka izolácie znížiť voľbou moderných materiálov, napríklad na báze difúznej rezolovej peny, ktoré majú až o 40 % lepšie tepelnoizolačné vlastnosti. Na presné určenie hrúbky tepelnej izolácie je však potrebné zohľadniť viacero aspektov.
Plochá strecha
Ploché strechy charakterizuje jednoduchosť – či už ide o vzhľad, alebo konštrukciu – a jednoduchosť patrí k typickým znakom modernej architektúry. Jednoduchšie pritom znamená aj lacnejšie riešenie.
Ploché strechy však majú v porovnaní so šikmými vyššie nároky na údržbu. Sú tiež citlivé na kvalitu materiálov aj odvedenej práce, čo môže mať vplyv na ich životnosť – komplikácie môžu spôsobiť napríklad nesprávne zrealizované prechody cez strechu čo spoje krytiny. Pri správnom a funkčnom odvodnení, použití kvalitných materiálov a dodržaní predpísanej skladby a technologických postupov však funguje plochá strecha úplne spoľahlivo.
Plochá strecha má sklon od 2 do 10° (spád je dôležitý kvôli odvodneniu). V podstate ide o strop doplnený o tepelnú izoláciu a izoláciu proti vode, čo môže byť zrealizované viacerými spôsobmi. Pri rodinných domoch obvykle postačuje najjednoduchšie riešenie – tzv. jednoplášťová plochá strecha s bežným poradím vrstiev (s hydroizoláciou navrchu a tepelnou izoláciou pod ňou). Poradie vrstiev však môže byť aj obrátené alebo zmiešané, takisto strešných plášťov môže byť viac – dva alebo tri, oddelené vzduchovou medzerou.
Prečítajte si tiež:
Ako predchádzať drahým opravám strechy?
Dosiahnu sa tým lepšie vlastnosti, zložitejšie konštrukcie sú však aj drahšie. Krytiny sa používajú povlakové (vodotesné a spojité) – najčastejšie z asfaltových pásov alebo plastových fólií, ktoré sa zvyknú chrániť pred pôsobením UV žiarenia vrstvou štrku. Strechy, ktoré sa využívajú ako pobytové terasy, si vyžadujú odolnejšiu konštrukciu aj materiály.
Zelená strecha
Veľmi efektný, ale najmä príjemný variant zastrešenia predstavujú zelené strechy. Ich najväčším prínosom je zlepšenie klímy v podstreší – zeleň a vrstva zeminy účinne tlmia hluk pri daždi aj vetre a vyrovnávajú výkyvy teplôt. Oceníte to najmä v lete, keď je pod zelenou strechou o 2 až 3 °C chladnejšie než pod bežnou plochou strechou. Zelené strechy však zlepšujú klímu aj v okolí domu a ich dôležitým ekologickým prínosom je tiež zadržiavanie zrážkovej vody.
Ich nevýhodou sú vyššie nároky na statiku, ktoré súvisia s vyšším zaťažením konštrukcií, spôsobeným vrstvou zeminy, a tiež vyššia cena. Oboje pritom závisí od typu zelenej strechy. Intenzívna umožňuje vytvorenie strešnej záhrady, vyžaduje si však viac starostlivosti a vrstvu zeminy od 30 do 100 cm. Hmotnosť celého vegetačného súvrstvia sa tak pohybuje od 200 až do 1 000 kg/m2.
Ďalšou možnosťou je extenzívna zelená strecha, ktorá nie je určená na pravidelný pohyb osôb a nevyžaduje si takmer žiadnu údržbu. Aj bežné trávy a byliny však potrebujú aspoň 10 až 15 cm vegetačného substrátu, čo znamená zaťaženie asi 150 kg/m2. Ešte „ľahšie“ riešenie predstavuje systém Urbanscape s celkovou hmotnosťou 30 až 80 kg/m2, pri ktorom tvoria vegetačný kryt rozličné druhy rozchodníkov.
Výhodou šikmej strechy je bezproblémové odvodnenie a dlhá životnosť.
K moderným rodinným domom sa hodia jednoduché sedlové.
Šikmé strechy sa u nás najčastejšie pokrývajú škridlami – pálenými alebo betónovými.
Výrobcovia kvalitných škridiel uvádzajú ich životnosť až 100 rokov.
Ploché strechy patria k typickým prvkom modernej architektúry.
Ich výhodou je jednoduchá konštrukcia a možnosť využitia ako terasy.
Zelené strechy sa rozlišujú podľa druhu zelene.
Extenzívne sú nenáročné, intenzívne si vyžadujú vyššiu vrstvu substrátu a starostlivosť.
TEXT: ERIKA KUHNOVÁ
FOTO: ISTOCK, ISIFA/SHUTTERSTOCK A ARCHÍV FIRIEM
ZDROJ: časopis Môj dom