Keď stará doslúžila alebo hľadáte prvú

Kvalitu krytiny ovplyvňujú typ, vlastnosti a kvalita surovín použitých na jej výrobu, poveternostné vplyvy (dážď, sneh, vietor…), riešenie detailov strechy, ale aj sklon strechy a umiestnenie stavby. Nie všetky tieto činitele možno objektívne posúdiť a ani ovplyvniť. Dôležité však je sústrediť sa na to, čo sa ovplyvniť dá. Výber krytiny, vyhovujúce riešenie a dôsledné, bezchybné zhotovenie detailov strechy sú najlepšie predpoklady, že vás vaša nová strecha nesklame.

Delenie krytín

Krytiny možno deliť viacerými spôsobmi, z praktického hľadiska je dôležité delenie na ťažkú a ľahkú krytinu, ktorá môže byť veľkoformátová a maloformátová, rovinná a profilovaná. Ťažkou krytinou je keramická, betónová a bridlicová škridla. Je drahšia, avšak aj trvanlivejšia (jej životnosť sa častokrát rovná životnosti celého domu), odolná proti ohňu, zaťaženiu, vetru a pod. Ľahkou je plechová, bitúmenová, vláknitocementová a transparentná krytina, fólia, drevené šindle a slama. Je lacnejšia, avšak aj menej trvanlivá. Špeciálnym prípadom je pokrytie strechy monolitickou krytinou (to znamená, že sa na strechu nanáša v tekutom stave a až potom tvrdne) a vegetačná strecha.

Keramická škridla

Keramická škridla má dlhú tradíciu a až dodnes je jednou z najpoužívanejších krytín v strednej Európe. Surovinou na výrobu keramickej škridly je hlina. Výrobný proces je zaujímavý, najmä keď si uvedomíme, že do hliny sa častokrát okrem vody nič nepridáva a výsledkom je napriek tomu odolná krytina s dlhou životnosťou. Z vyťaženej, odležanej a „vymiesenej“ hliny sa škridly vytvárajú razením alebo ťahaním. Podobnosť možno nájsť v kuchyni – pás cesta s požadovaným prierezom sa reže na kusy (ťahané škridly) alebo sa z „placky“ cesta formičkou vyrazí žiadaný tvar (razené škridly). Potom sa škridly sušia a vypaľujú pri teplote až 1200°. Tak získavajú svoje konečné vlastnosti – malú pórovitosť, nízku nasiakavosť, farebnú stálosť a mrazuvzdornosť.

Prirodzenou farbou keramickej škridly je červená. Farbu však možno ovplyvniť. Bez zmeny vlastností povrchu farbí škridlu engoba. Odtieň závisí od množstva oxidov. Jej výhodou je stálofarebnosť a odolnosť proti UV-žiareniu. Redukčnými činidlami pridávanými do ohňa sa mení prirodzená červená farba črepu na šedomodrú. Úplne odlišným je glazovanie škridiel. Glazúra vytvára na škridle sklovitý povrch, ktorý zabraňuje usádzaniu nečistôt, machov, rias a pod.

Betónová škridla

Vzhľadovo i vlastnosťami podobnou keramickej je jej veľký konkurent – betónová škridla. Vyrába sa z portlandského cementu, piesku, vody a prímesí. Rovnako ako keramická škridla, aj betónová môže byť zhotovená razením alebo ťahaním. Mäkká škridla po úprave povrchu tvrdne vo vytvrdzovacej komore a vzápätí na vzduchu, kde po niekoľkých dňoch získa konečnú pevnosť. Povrch betónovej škridly môže byť hladký alebo granulovaný, líšiť sa môže aj farbou. Najčastejšie sa farbí na červenú, hnedú, tmavošedú, i keď dnes získavajú na obľube aj netypické farby – modrá, zelená a pod. Výhodou betónovej krytiny je jej dlhá životnosť, vysoká pevnosť a minimálna potreba.

Z hľadiska tvaru má keramická i betónová krytina mnoho možností. Osvedčenou a veľmi rozšírenou je tzv. bobrovka. Svojimi malými rozmermi je vhodná na prekrytie aj komplikovanejších striech a zakrivení. Medzi inak tvarované patrí napríklad krytina z vlnoviek, z korýtok, jednodrážková a dvojdrážková škridla. Niektoré spoločnosti ponúkajú aj veľkoformátovú škridlu, ktorej hlavnou výhodou je nižšia hmotnosť v porovnaní s bežnými ťažkými škridlami.

Výrobcovia ponúkajú okrem klasickej škridly i originálne príslušenstvo (stúpaciu plošinu, škridlu antény, odvetrávaciu škridlu, polovičnú i koncovú škridlu, hrebenáč…), vďaka ktorému je strecha dokonale chránená pred poveternostnými vplyvmi a klampiarske práce možno obmedziť na minimum.

Pálená i betónová krytina sa zväčša vešia na latovanie, pod ktorým je upevnená poistná hydroizolácia. Vodonepriepustnosť krytiny zabezpečuje systém drážok, ktoré do seba po uložení zapadajú. Škridlu možno obvykle použiť na šikmé a strmé strechy so sklonom 35-60°, ale pri istých podmienkach sa môže použiť už pri sklone 15°.

Bridlicová (kamenná) krytina

Posledným zástupcom ťažkých strešných krytín je bridlicová krytina. Má svoju históriu, ale dnes sa už používa iba výnimočne. Môže byť z prírodného alebo umelého kameňa, jej výhodou je zaujímavý vzhľad strechy a používa sa najmä pre architektonické riešenie. Oproti ostatným ťažkým krytinám je drahšia.

Bitúmenové pásy a šindle

Tvoria ich polyesterové alebo sklolaminátové nosné vložky, ktoré sú z oboch strán impregnované bitúmenom. Jedna strana môže byť pokrytá vrstvou, ktorá chráni pásy pred mechanickým poškodením.

Podkladom pre povlakovú krytinu z bitúmenových pásov môže byť betón alebo tepelnoizolačná vrstva (častejšie pre použite na ploché strechy) alebo debnenie (pri šikmých strechách). Pásy sa k podkladu kotvia mechanicky (pri väčších sklonoch alebo tam, kde ich nemožno uchytiť inak), voľne ukladajú (ak sa na ne ukladajú dlaždice alebo sype štrková vrstva) alebo natavujú (ak je podkladom betón). Medzi sebou sa napájajú s presahom v pozdĺžnom i priečnom smere tak, že vyšší pás prekrýva nižší a prípadné zrážky môžu bez problémov odtekať. Bitúmenové šindle sú vyrobené z bitúmenových pásov. Nosná vložka bráni roztrhnutiu šindľa a bitúmen zabezpečuje vodonepriepustnosť.

Proti mechanickému poškodeniu chráni šindle bridlicová drvina, keramický alebo pieskový granulát a pod. Povrchová úprava okrem ochrany aj zlepšuje vzhľad šindľov. Okrem nosnej vložky a posypu možno kvalitu určiť aj podľa hrúbky šindľa. Na správnu funkciu strechy je potrebné vytvoriť pod debnením odvetranú vzduchovú vrstvu. Podkladom pre šindle je debnenie. Naň sa ukladá separačná vrstva z bitúmenových pásov a na ňu šindle. Bitúmenové pásy i šindle sú vhodné na širokú škálu striech – pásy od plochej a šindle od sklonu 10° do 85°. Výhodou tejto krytiny je nízka hmotnosť a tvarovateľnosť, preto si nájde uplatnenie najmä pri rekonštrukciách a pri členitých strechách. Jej nevýhodou je možnosť mechanického poškodenia.

Plechová krytina

V minulosti sme sa stretávali najmä s krytinami z hladkých alebo trapézových plechových platní, dnes už máme možnosť použiť plech aj v tvare profilovanej krytiny, ktorá svojím vzhľadom pripomína škridlu. Materiálom pre výrobu môže byť oceľ a hliník s povrchovou úpravou (napríklad pozinkovaním, poplastovaním…) alebo bez úpravy meď, zinok a jeho zliatiny.

Podkladom pre hladkú plechovú krytinu je betón alebo debnenie s jednou vrstvou geotextílií, bitúmenových alebo vláknocementových pásov. Jednotlivé plechy sa medzi sebou spájajú stojatou alebo ležatou drážkou, k podkladu sa pripevňujú príponkami. V nijakom prípade nemožno dopustiť jednoduché pribitie alebo priskrutkovanie plechu k podkladu, pretože tak môže dôjsť k prieniku zrážok pod krytinu. Variáciou k hladkej plechovej krytine je plechová krytina ukladaná na lišty, ktoré majú polkruhový, trojuholníkový alebo hranatý tvar. Všetky zásady, ktoré treba dodržať pri hladkých krytinách, platia aj pri krytinách na lišty.

Krytina z vlnitého plechu alebo z plechu tvaru škridiel sa zvyčajne upevňuje k latovaniu samoreznými skrutkami v mieste najvyššieho bodu tvarovania. Plechová krytina je vhodná pre akýkoľvek sklon, krytina z plechových šablón od sklonu bežne 30°, v niektorých prípadoch už od 8-10°. Jej výhodou je okrem širokých možností použitia aj nízka hmotnosť a rýchla montáž.

Vláknitocementové prvky

V minulosti sa u nás vo veľkej miere zastrešovali najmä poľnohospodárske a priemyselné objekty azbestocementovými doskami. Dnes sa táto krytina vracia, avšak bez azbestu. Výsledná krytina je teda ekologicky aj zdravotne neškodlivá a používa sa aj na obytné budovy. Dnešné vláknitocementové prvky sa vyrábajú z cementu, vody a syntetických vlákien. Výhodou tohto materiálu je nehorľavosť, nevodivosť, odolnosť proti hmyzu.

Vláknitocementové prvky môžu byť rovinné alebo profilované, veľkoformátové alebo maloformátové. Ako podklad sa používa latovanie alebo debnenie pokryté bitúmenovým pásom, upevňujú sa skrutkami, klincami a sponami. Ak je prvok vlnitý, uchytáva sa vždy v mieste vrchnej vlny. Vláknitocementové prvky sú vhodné na strechy so sklonom minimálne 20° (výnimočne 15°). Ich výhodou je nízka hmotnosť a odolnosť proti poveternostným vplyvom.

Fólie

V oblasti povlakových krytín majú fólie na báze PVC pre svoje veľmi dobré vlastnosti budúcnosť. Sú tvarovateľné, elastické, odolné proti UV žiareniu, kyslým dažďom a prelietavému ohňu. Na rovný podklad, ktorým môže byť betón, drevo, kov a tepelnoizolačný materiál, sa kladie separačná vrstva vytvorená z geotextílií a na ňu fólia v jednej vrstve.

Fólie sa ukladajú vedľa seba tak, aby sa dostatočne prekrývali v pozdĺžnom i priečnom smere a vždy vrchná prekrývala spodnú. Vodonepriepustnosť sa zabezpečuje vzájomným zlepením horúcim vzduchom. K podkladu sa upevňujú mechanicky, lepia sa alebo sa voľne položia a zaťažia ťažkou ochranou (štrkom, pieskom atď.). Fólie sa používajú najmä na ploché strechy, ale možno ich použiť až do sklonu 85°.

54741

Transparentná krytina

Možno ju vytvoriť z polykarbonátových alebo sklenných platní či škridiel. Sklenené škridly sa používajú zväčša na presvetlenie iba niektorých častí strechy. Musia mať tvar aj rozmer rovnaký ako ostatná netransparentná krytina a obvykle bývajú súčasťou originálneho príslušenstva. Polykarbonátové i sklenené platne môžu presvetliť aj väčšiu časť strechy. Sú odolné proti slnečnému žiareniu, sú nárazuvzdorné, neprepúšťajú UV-žiarenie. Polykarbonátové panely pri vysokých teplotách horia, ale oheň nešíria. Polykarbonáty možno použiť na strechu akéhokoľvek sklonu, sklenené tabule od 15°.

Vegetácia namiesto krytiny

Možno to znie neuveriteľne, ale šikmá strecha (až do sklonu 45°) môže byť zazelenená. Keď vynecháme jej ekologický aspekt, je vegetačná strecha výhodná aj z hľadiska stavebno-fyzikálnych vlastností. Humusovitá vrstva s rastlinstvom zlepšuje kvalitu vnútornej klímy, zlepšuje tepelný odpor a aj životnosť strešnej konštrukcie. Nehovoriac o tom, že vegetačná strecha i veľmi dobre vyzerá. Problematika vegetačných striech je široká, preto iba spomeňme, že podkladom pre vegetačnú vrstvu je povlaková krytina, ktorá plní funkciu hlavného hydroizolačného systému. Pred poškodením ju chráni ochrana proti prerastaniu koreňov. Podľa typu strechy a žiadanej zelene sa ostatné vrstvy môžu líšiť, no vždy je strecha ukončená zemným substrátom a vegetáciou.

Výber krytiny

Krytinu vyberáme podľa sklonu a tvaru strechy, únosnosti strešnej konštrukcie, klimatických podmienok, okolitých budov (špeciálne v oblasti s ľudovou alebo historickou architektúrou), žiadaného estetického stvárnenia, ale aj podľa požadovanej životnosti. To znamená, že ak sa na stavbu použijú menej trvanlivé materiály, má sa tomu prispôsobiť aj krytina.

Je samozrejmé, že krytina musí v plnej miere zabezpečiť odtekanie vody a takisto ochranu pred snehom, vetrom i slnečnými lúčmi. Aby strešná krytina plnila svoju funkciu dobre, musí byť dobre navrhnutá a vyhotovená. Špeciálny dôraz treba klásť na riešenie detailov, najmä úžľabí, ríms a odkvapov. Dôležitým kritériom je preto aj ponúkaný doplnkový sortiment výrobcu strešnej krytiny, ktorý môže značne ovplyvniť celkovú cenu strešnej krytiny. Tým sa dostávame k ďalšiemu podstatnému kritériu výberu – cene. Tak ako by nemal človek hľadieť na výrobok cez cenu, nemal by ani triediť spôsobom – čo je drahé, to je kvalitné. Dôležitý je pomer medzi kvalitou a cenou. A to nielen pri výbere strešnej krytiny.

Žiaľ, výberom krytiny nič nekončí, naopak – všetko je pred vami. Veď nedbanlivým uložením možno znehodnotiť aj tú najlepšiu krytinu. Preto buďte ostražití a dávajte si veľký pozor na to, komu zveríte do rúk jej „osud“.