Nekúrte holubom na streche
V súčasnosti ceny energií na Slovensku stále rastú, čo je dôvodom zvyšovania požiadaviek na zateplenie budov. Cieľom je predovšetkým znížiť straty energií pri vykurovaní. Zateplenie sa týka najmä obvodových múrov, stropov, podláh, stavebných otvorov a strešného plášťa, ktorými uniká teplo z interiéru do vonkajšieho prostredia. Veľká časť tepla uniká práve cez strešnú konštrukciu. Skladba strešnej konštrukcie sa teda musí navrhnúť tak, aby spĺňala svoju funkciu a vytvárala priaznivé podmienky na užívanie podkrovných priestorov. Pozornosť treba upriamiť na správny teplotný a vlhkostný režim počas celého roka.
Správny výber tepelnej izolácie
V zimnom období musí strešný plášť chrániť podkrovie pred únikom tepla a v letnom období zasa prostredie pred nadmernými horúčavami. Pred realizáciou novej šikmej strechy, ako aj pri rekonštrukcii starej musíme vyriešiť otázku, ako zatepliť a akú tepelnú izoláciu použiť pri zateplení podkrovia. Dôležité je tak usporiadanie jednotlivých vrstiev strešného plášťa, ako aj spôsob uloženia izolantu a jeho hrúbka. Aby tepelná izolácia bola účinná, musí spĺňať stanovené kritéria.
V opačnom prípade a v dôsledku nevhodne navrhnutej skladby by zakrátko mohli vzniknúť poruchy a zvýšiť sa náklady na prevádzku i finančné výdavky na ich odstránenie. Hrúbka izolácie závisí predovšetkým od hodnoty tepelného odporu, súčiniteľa prechodu tepla a od tepelnej vodivosti. Voľbu tepelnej ochrany ovplyvňujú vonkajšie i vnútorné podmienky prostredia: teplota, vlhkosť a prúdenie vzduchu. Vonkajšie klimatické podmienky sú ovplyvnené nadmorskou výškou. V miestach s vyššou nadmorskou výškou treba použiť hrubšiu izoláciu ako v nižších oblastiach.
Vnútorné podmienky závisia najmä od prevádzkovania podkrovných priestorov. Minimálna účinná hrúbka izolantu pri novostavbách je 22 cm a pri rekonštrukciách 12 cm. Hrúbku tepelnej izolácie treba navrhnúť tak, aby vyhovovala platným tepelnotechnickým požiadavkám.
{R1}
Nie je strecha ako strecha
Voľba tepelnej izolácie závisí aj od druhu strešného plášťa a umiestnenia tepelnej izolácie v ňom. Strecha môže byť jednoplášťová, dvojplášťová a trojplášťová.
V prípade jednoplášťovej strechy musí byť materiál tepelnoizolačnej vrstvy nenasiakavý. Pre tento typ strechy sa na zateplenie používajú dosky z penového a extrudovaného polystyrénu. Vhodnejší je extrudovaný polystyrén, ktorý má lepšie tepelnoizolačné vlastnosti, je pevnejší a objemovo stály. Penový polystyrén sa musí zabezpečiť doplnkovou hydroizoláciou a nehorľavými fóliami.
Najviac rozšírená je konštrukcia dvojplášťovej strechy, ktorej súčasťou je aj vetraná vzduchová medzera. Tretím typom strešnej konštrukcie šikmých a strmých striech je trojplášťová strecha, ktorá sa používa len zriedka, pretože je veľmi náročná na realizáciu. Tvoria ju dve vetrané vzduchové medzery, takže v porovnaní s dvojplášťovou strechou pribudne stredný plášť. Skladba dvojplášťových a trojplášťových striech si vyžaduje izolačný materiál s nízkym difúznym odporom, t. j. vzduchopriepustný materiál. Používajú sa materiály na báze sklených, čadičových a minerálnych vlákien.
Na úplnú elimináciu tepelných mostov odborníci odporúčajú navrhovať izoláciu šikmej strechy v dvoch vrstvách | Umiestnenie tepelnej izolácie medzi krokvy |
Najpoužívanejším tepelnoizolačným materiálom je minerálna vlna, ktorá sa vyrába tavením hornín. Má dobré tepelnoizolačné a zvukovoizolačné vlastnosti a vyniká svojou odolnosťou proti vysokým teplotám. V porovnaní so sklenou vlnou je odolnejšia proti vode. Druhým najpoužívanejším materiálom je sklená vlna, ktorá sa vyrába tavením skla. Má veľmi podobné vlastnosti ako minerálna vlna. Jej veľkou výhodou je vysoká odolnosť proti požiaru.
Menej používaným tepelnoizolačným materiálom je celulózová izolácia, ktorá sa vyrába recykláciou zberového papiera. Tento druh izolácie sa priamo na stavbe nanáša striekaním medzi krokvy, čím sa dôkladne zaizolujú aj ťažko dostupné miesta konštrukcie strechy. Aplikáciou celulózovej tepelnej izolácie sa zabezpečí nehorľavosť a odolnosť strešného plášťa proti plesniam a škodcom.
Kam s ňou
Tepelnoizolačná vrstva môže byť uložená v troch základných polohách: nad krokvami, medzi krokvami a pod krokvami. Okrem toho je možné aj kombinované uloženie (medzi krokvami a pod krokvami). Uloženie izolácie nad nosnú konštrukciu krovu je veľmi výhodný spôsob, najmä ak chceme získať čo najväčšie podkrovné priestory. Pri tomto spôsobe uloženia je celá konštrukcia krovu viditeľná. Výhodou je, že izolácia vytvára súvislú vrstvu a výrazne obmedzuje tvorbu tepelných mostov. Na úplnú elimináciu tepelných mostov odborníci odporúčajú navrhovať izoláciu šikmej strechy v dvoch vrstvách.
Izolácia uložená medzi krokvami je z hľadiska celkovej hrúbky strešného plášťa najvýhodnejšia |
Konštrukcia krovu je pri tomto spôsobe uloženia tepelnej izolácie chránená pred zmenami teplôt. Izolácia uložená medzi krokvami je z hľadiska celkovej hrúbky strešného plášťa najvýhodnejšia, ale z hľadiska tepelnoizolačného je najmenej vhodná. Dôvodom sú tepelné mosty vznikajúce na krokvách, ktoré majú nižší teplotný odpor, a tým zapríčiňujú únik tepla z podkrovných priestorov a vznik kondenzácie vodnej pary podporujúci výskyt plesní. Navyše je nosná konštrukcia vystavená neustálym zmenám teplôt počas striedania ročných období. Preto sa uloženie tepelnej izolácie medzi krokvy používa minimálne. Uloženie izolačnej vrstvy pod krokvy sa uplatňuje výnimočne, pretože sa výrazne znižuje svetlá výška podkrovia.
Strešný plášť ako systém
Samotná funkcia tepelnoizolačnej vrstvy sa vylepšuje pridaním doplnkových vrstiev, ktoré zabezpečujú ochranu izolácie a vytvárajú primerané teplotné a vlhkostné pomery v podkroví. Lepšie vlastnosti možno dosiahnuť pridaním doplnkovej tepelnej izolácie, poistnej hydroizolačnej vrstvy a parozábrany. Kvalitná šikmá strecha však musí mať zabezpečené aj vetranie strešného plášťa, vzduchotesnosť, protipožiarnu ochranu a reflexnú vrstvu.
Skladba šikmej strechy si vyžaduje odvetranie strešného plášťa pod krytinou pomocou vzduchovej prevetrávacej medzery, ktorá je napojená na vonkajšie prostredie pri odkvape a hrebeni strechy. Umiestnená je medzi strešnou krytinou a poistnou hydroizolačnou vrstvou. Úlohou je odvádzať vlhkosť a prehriaty vzduch zo strešného plášťa. Okrem vetrania strešného plášťa sa musí zabezpečiť aj vzduchotesnosť. Prúdenie vzduchu okrem iného ovplyvňuje vznik vlhkosti vnútri strešného plášťa, čo môže spôsobiť navlhnutie izolácie. Zníži sa tak jej funkcia a vsakovanie vlhkosti do drevených konštrukcií spôsobuje nahnívanie dreva. Vzduchotesnosť strešného plášťa sa zaistí použitím fólie alebo sadrokartónovej dosky z vnútornej strany podkrovia.
Systém bez vzduchovej medzery | Systém s prevetrávanou vzduchovou medzerou |
Ďalším dôležitým prvkom šikmých striech je poistná hydroizolačná fólia, ktorá tvorí súvislú vrstvu na vonkajšej strane izolantu. Hlavnou úlohou je chrániť tepelnoizolačnú vrstvu proti pôsobeniu atmosférickej vlhkosti a prenikaniu dažďovej vody. Najvhodnejšia je fólia vodonepriepustná a zároveň paropriepustná, aby odvádzala vodnú paru z vnútorného prostredia do exteriéru. Pod tepelnú izoláciu z vnútornej strany alebo medzi dve vrstvy tepelnej izolácie sa umiestňuje parozábrana, ktorá zabraňuje prenikaniu vodnej pary z vnútorného prostredia do strešného plášťa a chráni izolant proti prenikaniu vlhkosti z interiéru. Aby sa podkrovie v letnom období neprehrievalo, pridáva sa aj reflexná vrstva, ktorá odráža slnečné žiarenie do exteriéru.
Naopak, v zimnom období reflexná vrstva odráža tepelnú energiu späť do interiéru, a tým sa znižujú tepelné straty. Vhodný výber tepelnej izolácie a správne navrhnutá skladba strešného plášťa zaručuje dobrú ochranu podkrovných priestorov pred vlhkosťou a únikom tepla. Z tohto dôvodu si realizácia strešného plášťa vyžaduje veľkú pozornosť. Nevypláca sa ani podceňovať ktorúkoľvek vrstvu strešného plášťa obytného podkrovia. Kvalitné vyhotovenie zateplenia šikmej strechy prináša veľa výhod, najmä zníženie nákladov na vykurovanie, no okrem toho aj ustálenú teplotu v podkroví počas celého roka alebo zvýšenú ochranu proti požiaru, čo zvyšuje kvalitu nášho bývania.