Prieskum krovu (1. časť)

Vo vstavbe podkrovia existujú pri návrhu mnohé vstupné údaje, odlišné od podkrovného bývania v novostavbe alebo nadstavbe a vopred dané. Sú to:

• objem, tvar a sklon jestvujúcej strechy, tvar a poloha strešných ríms, v prípade zachovanej krytiny aj jej druh a farebnosť;

• sklon strechy, výška nadmurovky a horizontálnych častí krovu pod jeho vrcholom, ktoré určujú obrys, prierezový tvar, vnútorný objem vstavby a pôdorysnú plochu budúceho podlažia;

• nosný systém budovy a krovu, čo obmedzuje návrh dispozície bytov v podkroví;

• orientácia priečelí objektu na svetové strany;

• poloha pevných dispozičných bodov, ktoré prechádzajú z nižších podlaží cez povalu alebo sa končia pri strope posledného podlažia; ide o inštalačné a vetracie šachty, komíny, požiarne steny, schodisko do povalového priestoru vo vyšších budovách, výťah a jeho strojovňa, ktorá je v starších objektoch v poslednom podlaží alebo práve v priestore povaly.

Tieto fakty predstavujú určité obmedzenia pri riešení dispozície, zvýšené náklady na elimináciu nepriaznivých vstupných podmienok, prípadne úplne zabraňujú realizácii vstavby. Okrem predchádzajúcich obmedzení netreba zabudnúť aj na to, že v etape prípravy projekčných prác by mala existovať aj komunikácia so zodpovedným projektantom jestvujúceho domu a jeho súhlas s tými navrhovanými zmenami, ktoré zasahujú do pôvodného architektonického riešenia priečelia domu.

Pred začatím projekčných prác

Ak plánujete zobytnenie podkrovia bytového domu, treba overiť majetkovoprávne vzťahy budúcich vlastníkov bytov alebo investora vstavby k povalovému priestoru jestvujúceho domu, súhlas všetkých vlastníkov bytov alebo vlastníka domu s realizáciou vstavby a zmluvy uzavreté medzi príslušnými právnickými osobami (sú to vlastníci bytov, investori vstavby, projektanti, odborníci realizujúci prieskumy a realizátor).

Začatiu projekčných prác musí predchádzať detailný odborný prieskum objektu a jeho krovu, konzultácie a predbežné vyjadrenia orgánov schvaľujúcich projekt, predbežné požiadavky a námety stavebného úradu (v prípade pamiatkovo chránenej budovy alebo budovy v pamiatkovo chránenom prostredí aj pamiatkového ústavu) a požiadavky budúcich užívateľov bytov, prípadne investora a realizátora celej vstavby.

Prieskumy iniciuje investor alebo projektant a realizujú ich špecialisti sledovaných oblastí, ktorí sa môžu preukázať odbornou spôsobilosťou, prípadne akreditáciou na súdnoznalectvo. Prieskumy sa môžu začať až po zmluvne uzavretom a povolenom vstupe projektanta a špecialistov na prieskum do inkriminovaných priestorov domu, prípadne bytov na poslednom podlaží. Až po ich ukončení a zosumarizovaní ich záverov možno pristúpiť k projektovaniu vstavby.

Stavebnohistorický prieskum krovu

Ak stavba patrí medzi historické objekty, musí stavebnotechnickému prieskumu predchádzať stavebnohistorický prieskum, ktorý vykonávajú pracovníci pamiatkových ústavov. Vyžaduje zaradenie budovy do slohového obdobia, v ktorom sa stavba realizovala, zhodnotenie všetkých etáp jej stavebného vývoja a prestavieb, zistenie veku zvislých a vodorovných nosných prvkov domu a všetkých drevených prvkov krovu.

Podľa požiadaviek pamiatkarov sa musia byť zachovať autentickosť (návrat k pôvodnému riešeniu, zmenenému prestavbami) alebo treba rešpektovať posledné úpravy krovu. Vylučuje sa poškodenie alebo asanácia pôvodných zostávajúcich prvkov budovy alebo jej krovu, aby sa nespôsobila nenahraditeľná strata historickej hodnoty strechy a jej prvkov a tak sa neznížila trhová hodnota objektu a jeho podkrovia. V prípade statickej a funkčnej degradácie drevených prvkov krovu sa navrhuje výmena krovu alebo jeho častí v pôvodnom historickom tvare, princípe a druhovosti alebo so súhlasom pamiatkarov v upravenom variante.

Architektonicko-konštrukčný prieskum objektu a strechy

Prieskum sa týka všetkých architektonických daností domu, tvarového a konštrukčného riešenia strechy, prostredia, okolia a orientácie objektu. Vyžaduje preštudovanie projektu všetkých podlaží domu, najmä dispozície a nosného systému v poslednom podlaží, a zhodnotenie všetkých doterajších prestavieb a zmien v bytoch a v dome, čo realizuje architekt a statik budúceho podkrovného podlažia.

V architektonicko-konštrukčnom prieskume musí architekt posúdiť:

• či v prípade, ak nie je obytný celý dom, nebudú sa po zriadení obytného podkrovia vzájomne prelínať nebytové a bytové aktivity. Ak by mal tento problém nastať, musí do vstavby viesť samostatné schodisko, čo je nákladné a ťažko realizovateľné;

• prevádzku v najvyššom typickom podlaží, či sa nepredpokladá zmena bytových aktivít na nebytové a nebudú tu produkovať nadmerný hluk, teplo alebo vlhkosť;

• 
  
  

  42787

  vplyvy prípadných hlučných celonočných prevádzok pohostinstiev a klubov v parteri domu alebo hlučnosť ulice, v ktorej sa dom nachádza;

• či poloha nízkopodlažného domu v prieluke ulice s hustou viacpodlažnou zástavbou nemôže predstavovať celodenné a celoročné nepriaznivé tienenie jeho podkrovných bytov od okolitých domov. V prípade, ak toto riziko hrozí, je nutný posudok špecialistu na svetelnú techniku;

• či nie je voľne stojaci dom nepriaznivo situovaný k prevládajúcim nepriaznivým veterným prúdom danej lokality. Tento vplyv sa dá čiastočne eliminovať napríklad zapustením vikierov a kvalitnými oknami v podkroví;

• prítomnosť vnútorných priečnych požiarnych stien, komínov, vetrákov (pevných dispozičných bodov) a zhodnotenie polohy schodiska vzhľadom na celkový pôdorys povaly, kde tieto prvky nevhodne rozmiestnené obmedzujú ľubovoľné riešenie podkrovnej dispozície;

• tvar a objem strechy, pretože rôzne varianty poskytujú možnosti pri riešení dispozície:
  
  
  
  
  • na jednopodlažné a jednoúrovňové bývanie sú optimálne sedlové strechy so sklonom väčším ako 40º až 45º a strechy manzardové;
  
  
  
  
  • optimálne sú aj oblúkové strechy, no pri rekonštrukcii starých krovov sa ešte nevyskytujú. Odpadá veľká svetlá výška pod hrebeňom, zmenšuje sa veľkosť obostavaného a vykurovaného priestoru pri zachovaní rovnakého pôdorysného rozmeru a nie sú prítomné zvislé podporné prvky krovu, ktoré obmedzujú dispozíciu;
  
  
  
  
  • na dvojúrovňové a pri väčších sklonoch či rozpätiach aj na dvojpodlažné bývanie sú vhodnejšie jednoduché pultové strechy;

• drevenú nosnú konštrukciu krovu, kde platí, že na voľné dispozičné riešenie sa hodí malý počet stĺpikov a vzpier zasahujúcich do priestoru. Jeden stredový stĺpik (stojatá stolica s vrcholovou väznicou) alebo von zošikmené stĺpiky (ležatá stolica, vzperadlo) sú optimálne, dva alebo tri zvislé stĺpiky obmedzujú dispozíciu a väčšinou v polohe plných väzieb vyžadujú umiestniť bytové priečky alebo nábytkové prvky.

Architekt musí vykonať aj detailnú prehliadku povaly domu spojenú s prieskumom sklonu strechy, výšky nadmurovky a výšky drevených vodorovných prvkov krovu (najčastejšie sú to klieštiny, ktoré majú slúžiť ako podporná konštrukcia na stropný podhľad). Na základe prieskumu zistí, či sa v danom dome dá pri zachovaní porovnateľnej pôdorysnej plochy, ako majú nižšie podlažia, aspoň nad 50 percentami pôdorysu dosiahnuť svetlú výšku podkrovia 2,5 m a pri obvode svetlú výšku minimálne 1,1 m.

V architektonicko-konštrukčnom prieskume musí architekt sledovať podporný nosný systém budovy, pevné dispozičné body, podporný krovový systém, tvar a sklon strechy, orientáciu pozdĺžnych častí priečelia na svetové strany, hlučnosť ulice a pod., pretože tieto danosti môžu obmedzovať alebo určovať budúcu dispozíciu.