Vplyv strešnej krytiny na teplotu v interiéri
Hoci sa to možno na prvý pohľad nezdá, výber strešnej krytiny nemalým spôsobom ovplyvňuje teplotné pomery v priestoroch pod strechou. Nesprávne zvolená strešná krytina môže značným spôsobom prispieť k ich prehrievaniu, čo spôsobuje problémy najmä v prípade obytného podkrovia. Aké teploty dosahuje priestor pod strešnou krytinou a ktorá strešná krytina nie je z hľadiska teplotných parametrov vhodným riešením do rodinných domov? Pozrite si výsledky nášho merania.
{R1}
Ako sme merali?
Aby sme zistili, aké teploty dosahujú priestory pod strešnou krytinou, uskutočnili sme skúšobné meranie, pri ktorom sme použili model strechy, respektíve jej výrez. Pracovali sme s dvomi druhmi strešnej krytiny – tvrdou skladanou, v tomto prípade betónovou, a plechovou strešnou krytinou. Meranie vplyvu tepelného žiarenia na ohrev strešných materiálov sme realizovali simuláciou rovnakých podmienok ako na skutočných strechách. Prácou s modelmi sme však docielili totožné podmienky pre oba druhy strešných krytín. Na meranie teplôt sa použili povrchové tepelné senzory, respektíve bezdotykové IR teplomery, ktoré zaručili objektívnosť merania. Pri meraní sa plochy striech nahrievali, až kým sa nedosiahol ustálený teplotný stav – maximálne teploty. Teplota potom už viac nestúpala.
Teplota na povrchu oboch druhov strešnej krytiny, plechovej i tvrdej skladanej, bola za rovnakých podmienok pri meraní zhodná a dosiahla úroveň 59 °C.
archív vydavateľstva JAGA
Teplota na povrchu oboch druhov strešnej krytiny, plechovej i tvrdej skladanej, bola za rovnakých podmienok pri meraní zhodná a dosiahla úroveň 59 °C.
archív vydavateľstva JAGA
Dosiahnutie ustáleného stavu
Keďže výsledky merania sú závislé aj od teploty okolitého prostredia, pri oboch meraniach boli zabezpečené rovnaké teplotné podmienky – meranie prebiehalo pri teplote 15 °C. Teploty na povrchu oboch druhov strešných krytín sa ustálili na hodnote 59 °C.
Teplota na spodnej strane plechovej strešnej krytiny dosiahla hodnotu 58 °C.
archív vydavateľstva JAGA
Teplota na rubovej strane tvrdej skladanej strešnej krytiny bola 50,7 °C.
archív vydavateľstva JAGA
Meranie teploty pod strešnými krytinami
Po dosiahnutí ustáleného stavu sa následne odmerali aj teploty pod strešnými krytinami, respektíve na ich rubových stranách – z tej strany, ktorá zasahuje do interiéru domu. Teplota na spodnej strane plechovej strešnej krytiny bola v porovnaní s teplotou na povrchu krytiny nižšia iba o 1 °C a dosiahla hodnotu 58 °C. Teplota na rubovej strane tvrdej skladanej strešnej krytiny bola v porovnaní s teplotou na jej povrchu nižšia – 50,7 °C.
Čo meranie prinieslo?
Teplota na povrchu oboch druhov strešnej krytiny, plechovej i tvrdej skladanej, bola za rovnakých podmienok pri meraní zhodná a dosiahla úroveň 59 °C. Teploty namerané na spodnej strane oboch krytín sa však už aj napriek rovnakým podmienkam líšili – v prípade plechovej krytiny sa namerala teplota 58 °C a pri skladanej 50,7 °C. Vzájomný rozdiel viac ako 7 °C pri jednotlivých strešných krytinách potvrdzuje lepšiu tepelnú vodivosť kovových materiálov – tepelná energia sa vďaka tomu rýchlejšie a lepšie distribuuje z povrchu plechovej krytiny na rubovú stranu a následne ďalej do interiéru. Odvetranie strechy pritom v prípade oboch strešných krytín časť tejto energie odvádza. Vyššia teplota na spodnej strane plechovej strešnej krytiny zapríčiňuje, že sálavé žiarenie pôsobiace na ostatné podstrešné vrstvy je výraznejšie, a teda riziko prehrievania interiéru je väčšie.
Ako je to pri vyšších teplotách?
Po výsledkoch merania sa ponúka otázka, ako by sa materiály správali v letných mesiacoch, keď teplota vonku dosahuje 30 °C a viac a problém s prehrievaním interiéru sa prejavuje naplno. Strešná krytina sa pri podobných teplotách dokáže zohriať až na 80 °C, pričom teplo z nej ďalej sála na strešnú fóliu a tepelnú izoláciu, ktoré zohrieva na vysokú teplotu. Vhodné riešenie tu predstavuje reflexná strešná fólia (napríklad Clima Plus 2S od spoločnosti Bramac), ktorá odráža žiarenie sálajúce zo spodnej strany strešnej krytiny a prispieva tak k ďalšiemu zníženiu teploty na povrchu tepelnej izolácie, ktorej povrch zostáva v porovnaní s bežnými strešnými fóliami chladnejší. Správnym výberom materiálov strešnej skladby dokážete zabezpečiť nižšiu teplotu v podkrovných priestoroch a prispieť tak k tepelnej pohode.
Schematické znázornenie teplôt na streche a v podstreší 1 Teplota vzduchu 2 Teplota na povrchu strešnej krytiny 3 Teplota na spodnej strane strešnej krytiny 4 Použitá reflexná strešná fólia 5 Teplota na spodnej strane tepelnej izolácie
BRAMAC – strešné systémy, spol. s r.o.
Schematické znázornenie teplôt na streche a v podstreší
1 Teplota vzduchu
2 Teplota na povrchu strešnej krytiny
3 Teplota na spodnej strane strešnej krytiny
4 Použitá reflexná strešná fólia
5 Teplota na spodnej strane tepelnej izolácie
Význam tepelnej izolácie
Použitie tepelnej izolácie v priestoroch pod strechou v zime zabraňuje prechodu tepla smerom do exteriéru, vďaka čomu sa znížia tepelné straty a usporí sa na vykurovaní. V letných mesiacoch zase, naopak, spomaľuje prechod tepla do vnútorných priestorov a prispieva tak k ochrane proti prehrievaniu. V oboch prípadoch dochádza k spomaleniu toku tepla, nie však k jeho úplnému zastaveniu. Ako rýchlo a v akom množstve sa teplo tepelnou izoláciou pohybuje, závisí od viacerých faktorov – predovšetkým od kvality tepelnej izolácie, jej hrúbky a od teplotného rozdielu medzi vnútorným a vonkajším prostredím. Platí, že čím je v zime chladnejšie, tým viac je potrebné vykurovať, aby sa v interiéri udržala stabilná teplota. V lete zase platí, že čím je teplota na povrchu tepelnej izolácie pod strešnou krytinou vyššia, tým skôr nastane prehrievanie interiéru. Preto je dobré usilovať sa prostredníctvom výberu vhodných strešných materiálov o dosiahnutie čo najnižšej teploty pod strešnou krytinou.
Súčiniteľ tepelnej vodivosti λ predstavuje dôležité kritérium porovnávania kvality tepelných izolácií. Udáva, ako jednotlivé materiály vedú teplo. Čím je jeho hodnota nižšia, tým je kvalita tepelnej izolácie vyššia a teplo cez materiál uniká pomalšie.
