
Vidieť alebo byť videný?
V dnešných postrehoch nebudem písať, prečo je niečo dobre spravené a prečo to druhé nie. Skôr by som chcel túto polemiku nechať na vás, čitateľov, aby ste sami posúdili krásu či nekrásu, vhodnosť alebo nevhodnosť, a najmä opodstatnenosť výtvorov stavebníkov na Slovensku. Ja sa vyjadrím len cez tradičné smajlíky. No a dnešná téma? Vežičky a veže.
J Architektúra nebola a nie je samoúčelná. Ak sa tak deje, potom je asi niečo zle. Veže na hradoch sú samozrejmosťou. Plnili svoju obrannú funkciu a demonštrovali postavenie ich majiteľov v spoločenskom rebríčku. A v prípade hradu sú vlastne jeho poznávacím znakom. | J Po hradoch prišli zámky a kaštiele. Aj v ich prípade veža symbolizovala exkluzivitu stavby, ale ešte stále plnila aj obrannú funkciu, čo dokumentuje rozostavenie na rohoch budovy. To, že dnešní obyvatelia vyvesia z okna namiesto vlajky schnúci obrus, síce nie je moc lákavé, ale hodnotu architektúry to neznižuje. |
J Rovnako aj sakrálne stavby nesú svoje charakteristické prvky, medzi ktoré veže jednoznačne patria. Symbolika sa začína už pri účele chrámov Božích. Vždy patrili medzi dominanty, podobne ako cirkev v spoločnosti. Takže museli byť rozpoznateľné už z diaľky. | JL Mnohé kostoly však svoju krásu čiastočne stratili pre novú výstavbu a často aj vďaka necitlivosti budovateľov obcí a miest. Takýto pohľad potom znižuje ich hodnotu. Architektúra je napriek tomu čistá, no jej celkový vzhľad asi v pamäti dlho neostane. Preto jeden smajlík staviteľom z minulosti a druhý tým, ktorí prišli po nich. |
J Hradmi, kaštieľmi či kostolmi sa však opodstatnenosť veží nekončí. Napríklad taká požiarna zbrojnica sa takmer vždy pýšila vežou. Otázna je architektonická hodnota, ale v takomto prípade býva funkcia pravdepodobne na prvom mieste. V tomto prípade sa však ani architekt nemusí za nič hanbiť. | J Rodinný dom je však špecifická kategória, ak sa bavíme o vežiach. Pozitívnych príkladov pri novostavbách veľa nie je. Ale predsa sa nájdu také, z ktorých si mnohí môžu brať príklad. Známa funkcionalistická vilka, nazývaná Červená veža, z dielne architekta Jána Bahnu je pekným príkladom, že aj moderná architektúra môže taký prvok, akým je veža, využiť. |
L V tomto dome môže byť polkruhový interiér celkom zaujímavý, ale z exteriéru pôsobí polveža ako niečo navyše. Skutočne sa nedá túžba obyvateľov po menej tradičnom bývaní vyriešiť trochu inak? Veža síce dominuje, ale ostatok stavby pri nej asi dosť trpí. | L Určite však existujú aj menej šťastné stavby s vežou. Jej funkcia a dominancia je totiž dôležitá, a ak ide o samoúčelnosť, a navyše len o akýsi náznak tohto prvku, môže to niekedy pôsobiť až komicky. Napríklad ako v tomto prípade. Koľko ľudí sa do nej asi zmestí? |
L Tu je zas otázne, čo bolo prvé? Veža alebo dom? Pre mňa dilema podobná tej so sliepkou a vajcom, ale pre stavebníka asi jednoznačný cieľ. Nuž, možno keby aspoň fasáda trochu ladila, nebila by táto kombinácia až tak do očí. | L Nedajte sa pomýliť, toto nie je pohľad cez plot do legolandu. Žiaľ, opäť jeden príklad dosť výraznej necitlivosti. Znovu musím použiť to známe “proti gustu žiaden dišputát”, ale podľa môjho skromného názoru, čo je veľa, to je veľa. |
{R1}