Výkopové práce

22. 07. 2005
Zdieľať

Pred začatím výstavby sa pripraví stavenisko. Vyčistí sa, odstránia sa porasty, stromy a kríky, prípadne staré objekty. Umiestnia sa provizórne objekty, ako sú WC, miestnosť alebo prístrešok na ochranu pracovníkov pred nepriaznivým počasím, miestnosť na skladovanie materiálu a náradia. Urobí sa oplotenie pozemku, ktoré ho ochráni pred neželanými návštevníkmi. Zriadi sa elektrická prípojka s uzamykateľnou skriňou elektromera a zabezpečí sa aj voda.

Pred samotnou realizáciou výkopov treba presne zamerať polohu objektu a urobiť vytyčovacie práce. Tým sa zabezpečí presné situačné a výškové osadenie budúceho objektu do terénu. Na pevné miesto, napr. múr, sa vyznačí výšková kóta 0,000, od ktorej sa budú určovať presné výšky objektu. Zvyčajne sa táto výška v projekte uvádza na hrane podlahy prvého nadzemného podlažia, t. j. prízemia. Odstráni sa ornica – vrchná vrstva humusu s hrúbkou zväčša do 50 cm. Ukladá sa na pozemku oddelene od ostatnej vyhĺbenej zeminy a neskôr sa využije na sadové úpravy.

Po odstránení ornice sa môže pristúpiť k vyhĺbeniu samotnej jamy. Výkopové práce sa robia strojovo, ušetrí sa tým čas a námaha, pretože ide o veľké množstvo zeminy. Kope sa až do hĺbky dolnej hrany štrkového násypu pod základovou konštrukciou. Potom sa vykopú ryhy na základy a rozvody inštalácie. Tie sa môžu kopať aj ručne, prípadne strojovo a potom sa ručne upravia. Zemina sa odváža na vopred dohodnutú skládku v blízkosti stavebného pozemku, na pozemku sa necháva iba zemina určená na zasypávanie, prípadne vyrovnávanie povrchu. Ak sme pod hladinou podzemnej vody, treba ju odčerpávať. Pri dosiahnutí základovej škáry je vhodné zavolať statika, ktorý posúdi reálny stav podložia a porovná ho s jeho navrhovaným predpokladom a na základe zistených skutočností prípadne upraví založenie stavby. Základová škára je miesto, kde sa stretáva stavebný objekt s podložím, teda s pôdou.

Pri výkopových prácach musí byť zaistená najmä bezpečnosť pracovníkov v jame, aby neboli ohrození zosuvom zeminy. Sklon výkopu je určený typom zeminy, jej súdržnosťou a uľahnutosťou, hĺbkou výkopu, časom, počas ktorého bude jama otvorená, ročným obdobím, vlhkosťou.

Podkladové zeminy

Základová pôda tvorí funkčnú súčasť stavby. Jej zloženie a vlastnosti musia byť známe už pri projektovaní. Najdôležitejšími mechanickými vlastnosťami zemín sú pevnosť, stlačiteľnosť a priepustnosť.

V súdržných zeminách (hlinité a ílovité zeminy) sa môžu výkopy kopať zvisle až do hĺbky dva metre, pri väčších hĺbkach sa jamy svahujú, prípadne pažia. Pri svahovaní sa ušetrí na pažiacom materiáli a pracovníkoch, ale na druhej strane sa zvýši množstvo zbytočne vykopanej zeminy, ktorú treba dať odviezť. Súdržné zeminy veľmi citlivo reagujú na vlhkosť, pri nasiaknutí zmenšia svoj objem o 2 až 10 %, niektoré naopak napučia. Konštrukciu stavby a zeminu musíme chrániť pred kontaktom s vodou. Vodovodné a kanalizačné prípojky treba kvalitne zabezpečiť pred porušením, pretože prechádzajú suterénnym murivom, či už zvislým, alebo vodorovným, a narúšajú tak celistvosť hydroizolácie budovy. Pred začatím výstavby treba súdržné zeminy dostatočne zhutniť. Súdržné zeminy sa u nás vyskytujú najčastejšie.

Nesúdržné zeminy (piesočnaté a štrkovité) sú z hľadiska zakladania kvalitné pôdy. Steny výkopu v nesúdržnej zemine môžeme hĺbiť do jedného metra. Pri väčších hĺbkach musíme pažiť. Po zhutnení bývajú tieto zeminy výbornou základovou pôdou. Sú citlivé na dynamické účinky, ak sa v blízkosti takejto nezhutnenej základovej pôdy vybuduje dopravná komunikácia, veľmi rýchlo po výstavbe vznikajú na budove trhliny.

Skalné a poloskalné horniny sú najlepšími základovými pôdami, sú najúnosnejšie a nestlačiteľné. Pri skalných podložiach, ktoré majú vysokú pevnosť, môže sa jama kopať do väčších hĺbok, ale jej realizácia je dosť náročná. Niekedy nestačí použiť iba pneumatické kladivo, potrebný je aj odstrel pôdy. Svah je dobré zabezpečiť injektážnymi vrtmi podľa charakteru skalnej horniny a hĺbky založenia.

Horšie podmienky pri zakladaní budov vznikajú, keď máme pod budúcim objektom rozdielne kombinácie pôdy. Vtedy hrozí nerovnomerné sadanie a poklesnutie jednotlivých častí objektu, následné trhanie a praskanie múrov. Pri takomto podloží sa pristupuje k zakladaniu na doske, na rošte alebo sa využívajú hĺbkové spôsoby zakladania, napr. pilóty. Nevhodné na základové pôdy sú neuľahnuté násypy a sedimenty organického pôvodu (rašeliny, slatiny, bahnité náplavy). Na násypoch sa môže zakladať, len keď sú veľmi staré, ale v budúcnosti treba počítať s nerovnomerným sadaním objektu v dôsledku rôznorodého podložia.

Kategória: Stavba a rekonštrukcia
Tagy: základy
Zdieľať článok

Diskusia