24. 04. 2006
Zdieľať

Vetranie má pri tvorbe prostredia dvojakú úlohu: zabezpečuje výmenu vzduchu a tepelnú rovnováhu v riešených priestoroch. Je dokázané, že k pohode vo vnútorných priestoroch popri teplote, vlhkosti vzduchu a rýchlosti prúdenia prispieva aj dostatočná výmena vzduchu.

Čo vieme o regulovanom kontrolovanom vetraní?

Tým sa zaoberá teória techniky vnútorného ekosystému budov, do ktorej patrí aj technické zariadenie budov.  Tieto oblasti spoluvytvárajú naše životné prostredie.
V súčastnosti sa kladie dôraz na dôsledné hospodárenie s energiami. A preto je dôležité navrhovať také systémy vetrania a klimatizácie budov, pri ktorých sú nároky na spotrebu energie (teplo, elektrická energia, plyn a ďalšie) čo najmenšie.

Vetranie nie je klimatizácia

Vetranie je výmena vzduchu, to znamená privádzanie a odvádzanie vzduchu do vnútorných priestorov. Vetraním riešime odvod znečisteného vzduchu a nahradzujeme ho čerstvým, čistým vzduchom – najčastejšie upraveným vonkajším vzduchom.
K výmene vzduchu, teda k jeho pohybu, dochádza následkom tlakového rozdielu. Tlakový rozdiel môže byt‘ spôsobený pôsobením gravitačných síl, ktorý vzniká rozdielom merných hmotností studeného a teplého vzduchu alebo pôsobením vetra. Pri obidvoch spôsoboch ide o prirodzené vetranie.
Potrebný tlakový rozdiel sa môže dosiahnuť i pôsobením strojového zariadenia (ventilátora). Tomuto spôsobu vetrania hovoríme nútené vetranie (mechanické).

Podľa rozsahu úpravy vzduchu rozdeľujeme nútené vetranie na:



  • vetranie bez úpravy vzduchu: nastáva vtedy, keď do uvažovaného vetraného priestoru privádzame čerstvý vonkajší vzduch bez akejkoľvek úpravy;


  • vetranie s čiastočnou úpravou vzduchu: pri tomto spôsobe vetrania vzduch väčšinou filtrujeme a podľa potreby ohrievame (teplovzdušné vetranie);


  • vetranie s komplexnou úpravou vzduchu – klimatizácia: pri tomto spôsobe vetrania sa vzduch filtruje, ohrieva alebo chladí a upravuje sa jeho relatívna vlhkosť. Klimatizačným zariadením možno vo vetranom priestore (v budove) udržiavať požadovaný tepelno – vlhkostný stav vzduchu bez ohľadu na vonkajšie klimatické pomery. Použitím klimatizačného zariadenia sa môžu splniť aj ďalšie požiadavky na kvalitu vzduchu, ako je napríklad sterilizácia. Ochladenie, teda klimatizácia, je už vyšší stupeň komfortu, ktorý je v našich podmienkach využiteľný najmä v letných mesiacoch (a to pri vyšších teplotách, môžu to byť 2 mesiace alebo iba 2 týždne). Preto má opodstatnenie najmä tam, kde sú veľké tepelné záťaže. Napríklad v podkrovných bytoch, v priestoroch s nevhodnou situáciou či orientáciou alebo s pobytom väčšieho počtu osôb. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že investícia do chladenia je oveľa vyššia ako do kontrolovanej vzduchotechniky.

Kontrolovateľné vetranie

V súčastnosti sa v obytných budovách vo väčšej miere inštalujú vetriacie zariadenia. Zabezpečujú neustály prísun čerstvého vzduchu bez vysúšania vzduchu, prievanu a konvektívneho pohybu vzduchu v miestnosti. Mechanické vetranie je dlhodobo overeným systémom, používaným hlavne na odvetranie a odvedenie vlhkosti z problémových priestorov kúpeľní, kuchýň, WC.
V ostatných rokoch boli vyvinuté rôzne vetriace systémy, ktore zabezpečujú potrebnú výmenu vzduchu, zabraňujú vzniku stavebných porúch, zvyšujú obytný komfort a súčasne minimalizujú tepelné úniky. Systémy kontrolovaného vetrania sa osvedčili hlavne v budovách so vzduchotesným obvodovým plášťom a stali sa štandardom pri výstavbe energeticky úsporných domov.

Vetranie v 21. storočí

Pri výstavbe nových rodinných domov, obytných a výrobných priestorov a pri rekonštrukcii starších objektov sa špecializovaní projektanti už pri návrhu zameriavajú na zníženie strát tepla a zvýšenie komfortu užívaného priestoru. V súčasných podmienkach nie sú ľudia zvyknutí na kontrolované vetranie miestností obytných budov. Väčšina ľudí využíva prirodzenú formu odvetrania priestoru, čo však so sebou prináša stratu pohodlia spôsobenú prievanom a zvýšenie nákladov na opätovné vykúrenie priestoru, nehovoriac o hluku a prachu. V praxi to znamená, že chránením týchto objektov pred tepelnými stratami sa zároveň zabraňuje prúdeniu čerstvého vzduchu a takto vybudované objekty sa stávajú prakticky vzduchotesnýné. Človek je citlivý na pohyb vzduchu v uzavretom priestore. Vydýchaný a stagnujúci vlhký vzduch môže viesť pri zvýšenej koncentrácii prachových a alergických častíc k zhoršovaniu zdravia ľudí a taktiež k škodám na vnútornom vybavení budov.

Kategória: Energia Stavba a rekonštrukcia
Tagy: kontrolované vetranie rekuperačná jednotka
Zdieľať článok

Diskusia