Zateplenie obvodových stien

Slovníček

Zatepľovací systém je nenosná konštrukcia vytvorená z materiálov a doplnkových prvkov, ktoré spolu s pôvodnou stavebnou konštrukciou zabezpečujú požadovanú tepelnú ochranu budovy bez negatívneho vplyvu na ostatné funkčné vlastnosti stavebnej konštrukcie budovy.

220587
Knauf Insulation

Kontaktný zatepľovací systém (KZS) je výrobok dodávaný ako systém zostavený z presne určených komponentov, ktorý sa pripevňuje lepením a mechanickým prichytávaním spravidla z vonkajšej strany obvodového plášťa, pričom jeho jednotlivé vrstvy sú vo vzájomnom plošnom kontakte.
Odvetraný zatepľovací systém (OZS) je prídavná zavesená zväčša montovaná konštrukcia, ktorej povrchová vrstva (obklad) je od ostatných vrstiev, najmä však od tepelnoizolačnej vrstvy oddelená odvetranou vzduchovou vrstvou.
Podklad zatepľovacieho systému je pôvodná alebo nová (nosná) konštrukcia obvodového plášťa spĺňajúca požiadavky na mechanickú pevnosť a stabilitu, na ktorej spravidla vonkajší povrch sa podľa stanovených technických a technologických princípov pripevňuje zatepľovací systém.
Spojovacia vrstva je vrstvou vytvorenou z lepiacej malty, ktorá v kontaktnom systéme zabezpečuje spolupôsobenie pôvodnej stavebnej konštrukcie a vrstiev zatepľovacieho systému.

Lepiaca malta je hmota priľnavá k podkladu, pomocou ktorého možno vytvoriť spojovaciu vrstvu, pripevniť a zabezpečiť polohu tepelnej izolácie.
Tepelná izolácia je výrobok zabezpečujúci tepelnoizolačné vlastnosti kontaktného alebo odvetraného zatepľovacieho systému. Podľa rozmerov, podstaty základného materiálu a spôsobu výroby sa minerálna tepelná izolácia delí na:
• tepelnoizolačné dosky, napr. minerálnovláknité dosky, ktoré majú vlákna orientované prevažne rovnobežne s plochou zatepľovanej stavebnej konštrukcie a môžu byť povrchovo upravené (kašírované napr. netkanou sklotextíliou a podobne),
• tepelnoizolačné lamely, ktoré majú prevažnú časť vlákien usmernenú kolmo na zatepľovanú konštrukciu.
Tepelnoizolačná vrstva je časť kontaktného alebo odvetraného zatepľovacieho systému vytvorená z tepelnoizolačného materiálu, ktorá spolu s podkladovou konštrukciou zabezpečuje dosiahnutie požadovaného tepelného odporu zatepleného obvodového plášťa.

Výstužná vrstva je vrstva v kontaktnom zatepľovacom systéme na vonkajšom povrchu tepelnoizolačnej vrstvy, ktorá zabezpečuje prenos zaťaženia od povrchovej úpravy a eliminovanie deformácií vznikajúcich v dôsledku objemových zmien a mechanického namáhania spôsobovaného vonkajšími silami. Vytvorená je z výstužnej malty s hrúbkou 2 mm, do ktorej je osadená výstužná mriežka.
Výstužná malta je hmota s požadovanými mechanickými vlastnosťami vhodná na vytvorenie výstužnej vrstvy. Môže byť identická so spojovacou maltou.
Výstužná mriežka je výrobok, ktorý slúži na zlepšenie mechanických vlastností vonkajších vrstiev kontaktného zatepľovacieho systému a musí odolávať pôsobeniu alkalického prostredia. Aplikuje sa vo výstužnej vrstve na eliminovanie síl vznikajúcich v dôsledku objemových zmien a mechanického namáhania.
Prekrývanie výstužnej mriežky je minimálna šírka uplatnenia výstužnej mriežky vo dvoch vrstvách stanovená pre každý kontaktný zatepľovací systém. Zabezpečuje eliminovanie objemových zmien (rozťažnosti) v dôsledku zmien teploty vonkajšieho prostredia. Minimálna šírka prekrývania je 100 mm.
Základný náter je podkladový penetračný náter zabezpečujúci spolupôsobenie povrchovej vrstvy a výstužnej vrstvy. Súčasne zvyšuje vodoodpudivosť povrchovej úpravy kontaktného zatepľovacieho systému. Uplatňuje sa iba v prípadoch predpísaných výrobcom.

Povrchová vrstva je v kontaktnom zatepľovacom systéme vrstva, ktorá zabezpečuje ochranu zatepľovacieho systému pred mechanickým poškodením a atmosférickými vplyvmi. Má rozhodujúci podiel na vzhľade vonkajšieho povrchu zateplenia. Zvyčajne má hrúbku 2 až 4 mm, v závislosti od veľkosti zrna plniva.
Povrchová malta je farebná hmota, ktorou sa v kontaktnom zatepľovacom systéme zabezpečuje požadovaná povrchová úprava. Povrchová malta môže byť disperzná, silikónovo-disperzná, silikónová, silikátová alebo minerálna.
Vonkajší obklad tvoria tenká lepiaca vrstva, vrstva obkladových prvkov a škárovacia hmota medzi nimi. Obkladovými prvkami môžu byť obkladačky odolné proti vplyvom vonkajšieho prostredia. Sú obyčajne z keramiky, skla alebo iných hmôt.
Kotevný prvok je prvok zabezpečujúci spoľahlivý prenos zaťaženia od hmotnosti zatepľovacieho systému a vonkajších síl do pôvodnej stavebnej konštrukcie.
Kotevná dĺžka je dĺžka spolupôsobenia kotevného prvku a pôvodnej stavebnej konštrukcie. Zabezpečuje prenos ťahového zaťaženia a minimálna hodnota pri minerálnych doskách je 60 mm.
Soklová lišta je kovový nekorodujúci alebo plastový profil zabezpečujúci ochranu zatepľovacieho systému pred mechanickým poškodením. Vytvára presné vymedzenie jeho začiatku.

Kombinovaná lišta je kovový nekorodujúci alebo plastový profil s nalepenou výstužnou mriežkou s vymedzeným presahom na obidve strany. Používa sa na vytváranie hrán nároží zatepľovacieho systému.
Zakončujúca lišta je kovový nekorodujúci alebo plastový profil zabezpečujúci ochranu zatepľovacieho systému pred zatekaním do tepelnoizolačnej vrstvy kontaktného zatepľovacieho systému. Vytvára presné vymedzenie jeho zakončenia.
Obklad je povrchová úprava odvetraného zatepľovacieho systému, ktorý je oddelený od tepelnoizolačnej vrstvy odvetranou vzduchovou vrstvou.
Odvetraná vzduchová vrstva je časť odvetraného zatepľovacieho systému. Je to vrstva vzduchu medzi tepelnoizolačnou vrstvou a obkladom prepojená s vonkajším prostredím. Zabezpečuje odvádzanie difundujúcej vodnej pary z vnútornej strany stavebnej konštrukcie.
 

Zateplenie na dva spôsoby

Pri zatepľovaní obvodových stien môžeme v princípe uvažovať o dvoch možnostiach, a to o zateplení z interiéru, ktoré sa z hľadiska tepelnej fyziky neodporúča, a zateplenie z exteriéru, ktoré sa používa najčastejšie. Základnú časť konštrukčného riešenia zateplenia obvodovej steny z exteriéru tvorí optimálne navrhnutá a vhodne zabudovaná tepelná izolácia s ochranou. Optimálna hrúbka izolácie sa volí v závislosti od typu a hrúbky nosnej jestvujúcej steny, pričom typ izolácie sa navrhuje na základe zvoleného typu zatepľovania. Obvodové plášte (t. j. steny), podľa prídavných tepelných izolácií môžeme na základe konštrukčného systému rozdeliť na:
• technológie s kontaktným usporiadaním vrstiev,
• technológie dvojplášťové s odvetranou medzerou (rôzne typy vetraných fasádnych obkladov).
 

220589 Knauf Insulation	220590 Knauf Insulation
Správna (vľavo) a nesprávna (vpravo) aplikácia

{R1}

Kontaktný zatepľovací systém

Medzi najpoužívanejšie zatepľovacie systémy obvodových stien z exteriéru patrí variant, kde všetky vrstvy systému sa zabudovávajú na kontakt, teda kontaktný zatepľovací systém.
Výsledný efekt zatepľovacích prác kontaktným zatepľovacím systémom býva pri správnom výbere zatepľovacieho systému a kvalitnom vyhotovení realizačnou firmou vynikajúci a realizovaná fasáda slúži bez problémov aj niekoľko desaťročí.
Pri tomto systéme sa však musia jednoznačne dodržať niektoré zásady, týkajúce sa podkladu a realizácie. Podklad musí byť dostatočne rovný, mechanicky pevný, zbavený prachu a mastných nečistôt a vybavený penetračným náterom.
Izolant možno aplikovať na tieto podklady:
– betónový povrch stien panelovej technológie, vrátane povrchov z vymývaných betónov,
– pórobetónové materiály (panely, tvárnicové murivo a pod.) s rovným upraveným povrchom,
– vápennocementové omietky s dodatočnou pevnosťou (jadro), kvalitné nepoškodené a priľnavé omietky (brizolit),
– lignát, cetris a iné povrchy montovaných objektov.
Pred každou realizáciou je nutné obklad komplexne posúdiť z hľadiska statického a z hľadiska stavebnej tepelnej techniky.
 

Kotvenie

Dodatočné upevňovanie sa robí pomocou systému kotiev, ktoré sú do materiálu narazené alebo vkladané do pripravených otvorov. Pre správnu voľbu spôsobu dodatočného kotvenia sú rozhodujúce:
– veľkosť a druh zaťaženia, ktoré sa do kotvenia prenáša,
– fyzikálne vlastnosti materiálu, do ktorého je kotvený prvok upevňovaný.
Najčastejšie sa kotví do betónu, silikátu (pórobetón), keramického črepu (tehla), kovu, dreva a plastu. Materiálové vlastnosti podkladov určujú druh a veľkosť pripevňovaného prvku. Podmienkou kvalitného kotevného spoja je vytvorenie maximálnej súdržnosti medzi základným materiálom, do ktorého sa prichytáva a vlastnou kotvou.
Silikátové materiály delíme podľa pevnosti kotviaceho materiálu a tým aj určujúceho pre použitie typu spoja na:
– materiály s pevnosťou pod 10 MPa, tu sú vhodné špeciálne rozperky a kotvy (pálené tehly, duté tehly, pórobetón, plynosilikát, sadrokartón atď.), úplne nevhodné je nastreľovanie a ťažké kotvy,
– materiály s pevnosťou 10 až 50 MPa, tu je vhodné nastreľovanie, osadenie kotiev a rozperok (betón),
– materiály s pevnosťou nad 50 MPa, kotvenie do týchto materiálov sa dá urobiť výhradne len do otvorov vložením rozperok alebo kotiev.
Do kovu sa dá kotviť nastreľovaním, pomocou tvarového spoja rozperky, prípadne špeciálnym nitom.
 

220591 Knauf Insulation	220592 Knauf Insulation
Vŕtanie otvorov pre kotvy	Aplikácia kotiev

Lepenie

Tepelná izolácia sa musí lepiť aj mechanicky kotviť. Dosky tepelnej izolácie sa lepia:
– pomocou obvodových pásov a stredových terčov (minimálne 40 % plochy),
– pomocou priebežných pásov pri strojnom nanášaní (minimálne 40 % plochy).
Pre kotvenie dosák s pozdĺžnym vláknom sa používajú rozperky plastové s kovovým tŕňom alebo skrutkou, s kotevnou časťou pre rôzne stavebné materiály (betón, keramika, pórobetón, drevo a pod.). Minimálny priemer taniera rozperky je 60 mm. V KZS s izolačnými doskami z minerálnej vlny s pozdĺžnym vláknom musia byť kotvené rozperkami vždy na plné zaťaženie. Lepenie má pri tomto type dosák zo statického hľadiska iba doplnkový význam a zabraňuje nadvihovaniu okrajov a vydúvaniu dosák. Minimálne počty rozperok na 1 m2 (záleží na výške a konštrukcii objektu, umiestnení na objekte a povrchovej úpravy) sú všeobecne zadané renomovanými výrobcami kotevných prostriedkov.
 

Postup zatepľovania

220594
Knauf Insulation

Na staticky vyhovujúcu podkladovú stenu sa osadí soklová lišta v minimálnej výške 0,5 m nad terénom. Od nej sa postupne lepia dosky tepelnej izolácie na stenu, pričom sa natierajú bodovo lepiacou maltou a ukladajú sa na väzbu smerom zdola nahor. Po nalepení dosák na stenu musí nasledovať technologická prestávka, ktorú odporúča výrobca lepidla. Po prestávke nasleduje mechanické kotvenie izolácie do nosnej steny. Počet kotiev na 1 m² stanovuje predpis, pričom sa tento počet zvyšuje pri otvorových konštrukciách. Po tejto fáze nasleduje vyhotovenie výstužnej vrstvy, pri ktorej sa do nanesenej malty na izolant zatláča sklotextilná mriežka. Mriežka sa v stykoch  a v blízkosti otvorových konštrukcií musí prekrývať na šírke minimálne 100 mm. Po tejto fáze nasleduje taktiež technologická prestávka, ktorú predpisuje výrobca maltovej zmesi. Poslednou finálnou vrstvou je povrchová malta s požadovaným farebným odtieňom. Zateplenie fasády je veľmi časovo a technologicky náročný postup prác, preto by zateplenie mali vykonávať len realizačné firmy s dostatočnými praktickými skúsenosťami a vybavením.
 

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom.