Zatepliť znamená ušetriť

Cieľom zatepľovania stavebných objektov je zníženie tepelných strát, a teda aj pokles spotreby energie na vykurovanie. Plocha stien a strechy, cez ktoré uniká teplo, tvorí v bežných obytných domoch asi 70 % z celkovej teplovýmennej plochy.

Výhody zateplenia

Priemerná domácnosť spotrebuje asi 60 % z celkovej spotreby energie na zabezpečenie tepelnej pohody. Optimálna tepelná izolácia zníži úniky tepla cez obvodové konštrukcie a zároveň utesní budovu pred nežiaducou infiltráciou (nekontrolovateľným prenikaním vonkajšieho chladnejšieho vzduchu do interiéru). Ďalším prínosom je odstránenie tepelných mostov (napríklad v mieste železobetónových prekladov a vencov), čím sa zníži riziko kondenzácie vodných pár v konštrukcii, a teda aj vzniku plesní. Celkovo dôjde k zvýšeniu teploty na vnútornom povrchu, čo, samozrejme, zlepší tepelnú pohodu v interiéri.

Charakteristika zatepľovacích systémov

• Sendvičová stena
  Vysoko účinná tepelná izolácia je umiestnená vnútri skladby konštrukcie, napr. v skladbe: nosná stena + tepelnoizolačná vrstva + vonkajšia primurovka. Výhodami sú trvanlivý vonkajší povrch, lepšie akustické vlastnosti a požiarna odolnosť. Nevýhodami vyššia hrúbka steny a zložité konštrukčné detaily.

• Vonkajší tepelnoizolačný obklad s odvetranou vzduchovou medzerou
  Výhodou je možnosť odstránenia kondenzácie v konštrukcii, a tým aj zlepšenie tepelnotechnických vlastností, ako aj dobré akustické vlastnosti a zníženie prehrievania v letnom období. Medzi nevýhody patria zložitejšia konštrukcia a nedostatok vhodných a zároveň lacných vonkajších obkladov.

• Vonkajší tepelnoizolačný obklad bez odvetranej medzery a s difúzne priepustným omietkovým systémom – tzv. kontaktná fasáda
  Výhodami sú jednoduchá montáž, súvislé prekrytie tepelných mostov a nižšia cena. Nevýhody vyplývajú z porovnania s uvádzanými systémami.

• Vnútorný tepelnoizolačný obklad
  Tento systém možno odporúčať len vo výnimočných prípadoch, pretože znamená veľké riziko vzniku kondenzácie vnútri konštrukcie a nerieši problém tepelných mostov v mieste styku s vnútornými konštrukciami. Navyše sa odbúra priaznivý efekt akumulácie tepla.

Materiály na zateplenie

Pri zateplení budov sa najčastejšie uplatňujú dve materiálové bázy:

• 
  
  materiály na báze minerálnej a sklenej vlny;
  
  
• 
  
  penoplastické materiály, hlavne penový polystyrén.

Oba materiály majú porovnateľné tepelnoizolačné vlastnosti. Materiály na báze minerálnej a sklenej vlny majú vyššiu cenu, ale vynikajúce akustické vlastnosti, dobrú požiarnu odolnosť a veľmi dobre prepúšťajú vodnú paru. Penový polystyrén je lacnejší, ale pri niektorých výrobkoch sa objavili problémy s chemickou stálosťou a horľavosťou. Sú menej prijateľné najmä z ekologického hľadiska.

Ekonomická návratnosť v číslach

Variant	Spoteba energie v kWh/rok	Potreba tepla v GJ	Faktúra za kúrenie v r. 2004	Predpokladaná faktúra v r. 2010
I	19 085	68,71	34 353	51 529,5
II	14 365	51,71	25 857	38 785,5
III	12 500	45,00	22 500	33 750
IV	11 170	40,21	20 106	30 159

Prínos zateplenia – okrem zlepšenia vnútorného obytného prostredia – sa dá konkrétne vyčísliť na úspore energie. Napríklad pre priemerný rodinný dom s obytnou plochou 140 m2 s obytným podkrovím môžeme vypočítať spotrebu energie za vykurovaciu sezónu pri rôznych skladbách steny a strechy:
I.štandardná skladba steny a strechy – 60. až 70. –, roky t. j. 38 cm hrubý jednoduchý obvodový plášť z pálenej tehly a strecha s 12 cm tepelnej izolácie, klasické okná;
II.dtto, ale steny zateplené 6 cm kontaktnou fasádou;
III.dtto, ale steny zateplené 12 cm minerálnej vlny + odvetraná medzera;
IV.zateplené steny a strecha.

Pri zateplení 12 cm kontaktnou fasádou v III. variante sa predpokladá návratnosť 8 – 12 rokov, avšak podstatný je prínos v odstránení porúch vplyvom kondenzácie a zlepšení vnútornej klímy. Treba brať do úvahy aj znížené nároky na vykurovací systém, možnosť čerpať výhodný stavebný úver a to, že aj ceny stavebných hmôt a prác v roku 2010 budú vyššie.

Ako správne postupovať pri zatepľovaní

Najdôležitejším odporúčaním pre staviteľov je, aby si pred zateplením dali u špecialistu urobiť tepelnotechnický výpočet s nadimenzovaním potrebnej hrúbky tepelnej izolácie a preverením kondenzácie na povrchu a v konštrukcii. Pre výber zatepľovacieho systému je dôležité, aby bol certifikovaný a aby sa, pokiaľ možno, nekombinovali rôzne komponenty, ktoré nezodpovedajú celkovej odporúčanej skladbe. Táto zásada je obzvlášť dôležité pri kontaktných fasádach (výber príslušných kotviacich prostriedkov, lepiacich tmelov a difúznej omietky).

Zateplenie počas výstavby

Pred začatím zateplenia je potrebné preveriť, či projekt stavby počíta s normatívnymi hodnotami tepelných odporov konštrukcií obalového plášťa (sú uvedené v norme STN 73 0540 a predstavujú energeticko-ekonomické kritérium). Pozornosť treba venovať projektovému riešeniu zateplenia s výberom vhodných materiálov. Pre technológiu montáže je dôležité rešpektovať technologické postupy a predpisy, napr. rozmiestnenie kotviacich prostriedkov, vonkajšiu teplotu, vylúčenie zabudovania vlhkosti do izolačných materiálov a pod.

Dodatočné zateplenie

Veľmi častým problémom v praxi je, že po výmene okien dochádza ku kondenzácii vlhkosti v kútoch a miestach tepelných mostov. Kvalitné okná majú totiž menšiu prievzdušnosť, čím sa obmedzí vetranie a zvýši sa vlhkosť vzduchu v miestnosti. Tu je zateplenie nevyhnutným doplnkom do systémového riešenia. Aj pri dodatočnom zateplení je potrebné venovať pozornosť projektovému riešeniu, tepelnotechnickému posúdeniu a potrebnej legislatíve (stavebné povolenie, certifikované systémy a autorizované montážne firmy).

Na záver

Zateplenie je spravidla len jedným komponentom celkového riešenia s cieľom znížiť spotrebu energie – v hre je vykurovací systém, regulácia a meranie, vetranie, možné zdroje z rekuperácie tepla, využitie alternatívnych zdrojov atď. Preto je užitočné pred samotným zateplením urobiť celkový energetický audit so stanovením ekonomickej návratnosti.