Zima nech zostane vonku (1. časť)

Zateplenie budovy nie je iba tepelná izolácia. Je to ucelený systém ochrany pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami. Návrhom izolácie alebo zmenou jej hrúbky možno jednoducho dosiahnuť podstatnú zmenu tepelnoizolačných vlastností, ale treba zvážiť efektívnosť ivestície. Objekt musí spĺňať požiadavky mechanickej odolnosti, požiarnej bezpečnosti, hygieny, akustickej ochrany, stability v spolupôsobení jednotlivých vrstiev a pod. počas celej svojej životnosti.

Prečo zatepľovať

Prvým a hlavným dôvodom zatepľovania je zvýšenie tepelnej ochrany budovy, a tým zníženie spotreby energie na vykurovanie. Zateplením môžeme znížiť aj nároky na kapacitu vykurovacieho zariadenia, čím najmä pri novostavbách ušetríme pri jeho kúpe.

Tepelnú pohodu v interiéri však zlepšíme nielen v zime, ale aj v lete. V zime zvyčajne zo stien cítime sálajúci chlad, v lete nepríjemné prehriatie objektu – oboje sa zateplením eliminuje. Navyše správnou voľbou izolácie aj izolačného systému a jeho vhodným umiestnením dokážeme pozitívne ovplyvniť priebeh teplôt v konštrukcii, zabrániť nežiaducej kondenzácii vodných pár prestupujúcich konštrukciou (tie môžu byť príčinou vzniku plesní na vnútornom povrchu obvodových stien) a zlepšíme aj celkovú tepelnú akumuláciu muriva (pri umiestnení izolácie z exteriéru). Tepelná izolácia prispieva k ochrane obvodovej stavebnej konštrukcie pred poveternostnými vplyvmi – premrznutím a namáhaním vysokými teplotnými rozdielmi medzi interiérom a exteriérom – čím sa predlžuje jej životnosť. S vhodným izolantom môže zateplenie slúžiť aj ako ochrana pred hlukom. Pri dodatočnom zatepľovaní je samozrejmým plusom aj nový vzhľad fasády.

47750	47751
Pohľad na objekt rodinného domu počas zatepľovania a po zateplení.

Vonkajšie zateplenie

Vonkajšie zateplenie, ako už z názvu vyplýva, sa umiestňuje z exteriérovej (chladnejšej) časti stavebnej konštrukcie. Jeho použitie pri novostavbách aj starších objektoch treba dôkladne posúdiť s ohľadom na stav vonkajšieho muriva (návrh by mal spracovať odborník). Vonkajším zateplením môžeme optimálne zvýšiť tepelný odpor stien (podľa súčasnej platnej STN tepelný odpor obvodových stien by mal byť R 3 m².K/W), odstrániť tepelné mosty v konštrukciách (miesta, kde tepelný odpor konštrukcie je podstatne nižší ako odpor okolitých plôch – kúty miestností, oceľobetónové preklady, vence a pod.), zabrániť kondenzácii vodných pár a vzniku plesní. Zateplením zvonka je konštrukcia chránená proti nepriaznivým klimatickým vplyvom; menej ju ovplyvňuje kolísanie vonkajšej teploty, vďaka čomu sa vytvára optimálna klíma v miestnostiach. Výhodou je aj vyššia akumulácia tepla stavebnou konštrukciou. V zime tak steny zostávajú dlhšie teplé, v lete naopak dlhšie chladné.

Niekedy stačí umiestniť tepelnoizolačnú vrstvu len na istých miestach konštrukcie – napríklad pri novostavbách, ktorých obvodové múry sú navrhnuté tak, že samotný murovací materiál postačí na dostatočnú tepelnú ochranu vnútorných priestorov a vyhovuje tepelnotechnickým normám, sa zatepľujú miesta oceľobetónových prekladov, vencov a pod., v ktorých by inak vznikali tepelné mosty.

Vnútorné zateplenie

Sú však aj isté obmedzenia, keď nemôžeme použiť vonkajšie zateplenie – napríklad mokré murivo (najprv ho treba vysušiť a až potom tepelne izolovať, aby sme neuzamkli vlhkosť v konštrukcii) alebo veľmi členité fasády. Ak naozaj nie je možné zatepliť dom zvonka, dá sa v krajnom prípade umiestniť tepelnoizolačná vrstva aj zo strany interiéru. V porovnaní s vonkajším zateplením je to však podstatne menej výhodné (vzhľadom na priebeh teplôt v konštrukcii a zabezpečenie prijateľných difúznych pomerov). Obvodová konštrukcia pri tomto spôsobe izolovania zostáva vystavená nepriaznivým klimatickým podmienkam. Tým, že tepelná izolácia zabráni kontaktu teplého vzduchu v miestnosti so stenou, stena nemá možnosť naakumulovať teplo a pri poklese teploty ho logicky nemôže ani uvoľniť do miestnosti. Konštrukcia je aj náchylná na premŕzanie a vznik trhlín (pretože zvonka nie je chránená proti výkyvom teploty, na pôvodnom vnútornom povrchu konštrukcie je hodnota teploty takmer nulová). Takisto sa môžu narušiť difúzne pomery vodných pár. Výsledkom môže byť navlhnutá konštrukcia a vznik plesní, pretože pary sa môžu začať zrážať (kondenzovať) medzi izolantom a stenou.

Podobne ako sa studená fľaša piva orosí vo vlhkom letnom vzduchu, rovnako sa na chladnom vnútornom povrchu obvodovej steny vyzrážajú vodné pary z okolitého teplejšieho prostredia. Ak sú takéto kvapky vody za izolantom, nemôžu sa odpariť a na zdraví konštrukcie to rozhodne nepridá. V lete dochádza zasa k nadmernému prehrievaniu konštrukcie. Pri vonkajšom zateplení je situácia opačná – tepelná izolácia chráni pôvodnú konštrukciu pred výkyvmi vonkajšieho prostredia, teplota konštrukcie sa ustáli na úrovni podobnej vnútornému prostrediu, v zime sa neprechladzuje a v lete neprehrieva.

Nevýhodou vnútorného zateplenia je i zmenšenie plochy miestnosti. Vnútorný tepelná izolácia sa používa napríklad vtedy, ak má objekt dekoratívnu a členitú fasádu a pri objektoch, ktoré sa vykurujú len príležitostne a krátkodobo (potrebujeme ich rýchlo vykúriť). Izolant vytvára bariéru, preto konštrukcia steny nedokáže naakumulovať teplo. To zostáva v miestnosti a preto sa vzduch rýchlejšie ohreje.

Ako izolant sa najčastejšie používajú dosky z penového polystyrénu, ktorý sa môže priamo lepiť na obvodovú stenu, alebo izolačné dosky z minerálnych vláken, ktoré sa umiestňujú napríklad medzi drevené hranoly a pod.