Chladný ako ľad a žiarivý ako slnko

Kedy si sa rozhodla, že sa budeš venovať dizajnu nábytku?

Už od detstva sa u mňa prejavovali umelecké sklony – s otcom sme maľovali v ateliéri, tvorila som šperky a úžitkové predmety do bytu a navrhovala modely šiat. Na študijný odbor priemyselný dizajn nábytku na zvolenskej Technickej univerzite ma upozornila moja kamarátka a napriek tomu, že dovtedy som o navrhovaní nábytku a interiérov nerozmýšľala, rozhodla som sa pre toto štúdium. Technické zameranie odboru mi vyhovovalo, podporili ma aj moji rodičia, ktorí zastávajú názor, že technika človeka uživí vždy.

Aké máš spomienky na štúdium vo Zvolene?

Na štúdium mám veľmi dobré spomienky, ktoré sa neviažu len na internátny život, ale aj na školu. Stretla som tu mnoho dobrých pedagógov, ktorí nám dali dobré technické i umelecké základy; spomeniem napr. Juraja Veselovského, ktorý vyučuje konštrukciu nábytku, a Mariána Ihringa, ktorý nás viedol k umeleckej kreativite pri navrhovaní nábytku. Univerzita má aj vlastnú prototypovú dielňu, v ktorej sme mali možnosť modelovať svoje návrhy.

Kde si sa uchytila po ukončení štúdia?

Škola nám dala veľmi dobré základy, ale prax je nenahraditeľná. Po skončení štúdia som nastúpila do známej nábytkárskej firmy Mobilier Piešťany, kde som pracovala viac ako dva roky ako dizajnérka nábytku v stolárskej časti firmy. Bola to pre mňa veľká životná skúsenosť, pretože Mobilier vždy dával priestor kreativite a dizajnu. Vedenie malo pochopenie aj pre trochu „uletené“ nápady, jeho filozofiou bolo zaujať extravaganciou, eleganciou a vtipom, hoci takéto návrhy niekedy boli finančne náročnejšie. V Mobilieri som sa naučila pozerať na tvorbu z rôznych uhlov, čo ma ako dizajnérku posunulo dopredu. Získala som aj mnoho vedomostí z oblasti konštrukcií nábytku, vyskúšala som si prácu v kolektíve. Momentálne už pracujem samostatne na „voľnej nohe“.

Na ktorých výstavách sme mohli vidieť tvoj nábytok?

Prvú veľkú príležitosť prezentovať svoje realizované návrhy verejnosti som dostala v rámci firemnej expozície Mobilieru na výstave Nábytok a bývanie 2001v Nitre, kde boli vystavené dva výrobky: polyfunkčná knižnica Chameleón a nábytková stena Simply White (jej karmínový variant má názov Simply Carmina). Chameleón získal Cenu veľtrhu v kategórii nábytok do obývacích priestorov a cenu časopisu DE SIGN UM – Objav roka. Chameleón vzbudil záujem aj na výstave Art & Interior Praha 2002, ktorú tradične navštevuje najmä odborná verejnosť z oblasti nábytkového dizajnu. O rok neskôrzískala na výstave Nábytok a bývanie 2002 v Nitre Cenu veľtrhu a Cenu novinárov nábytková zostava Labyrint. Na tohtoročnej nitrianskej výstave Nábytok a bývanie mohli návštevníci vidieť v rámci expozície spoločnosti Mobilier V. I. P. nábytkovú zostavu Long.

Čo ťa priviedlo k návrhu Chameleóna (2001)?

Pri navrhovaní Chameleóna som vychádzala zo skúsenosti, že ľudia na jednej strane túžia mať doma originálny a niekedy i extravagantný nábytok, ale zároveň sa obávajú, či sa takýto kus nábytku bude hodiť do ich príbytku za každých okolností. Chameleón by mal byť príjemným a nevtieravým spoločníkom v čase, keď chce človek „vypnúť“ v pohodovej a pokojnej atmosfére (smotanovobiela pozícia), schopný premeniť sa jednoduchou manipuláciou na živého a veselého spoločníka, ktorý prežiari celý interiér a nabije ho energiou vo chvíľach, keď sa „žije“ (oranžová pozícia).

O rok neskôr si sa zamerala na nábytkový solitér, prečo?

Pri navrhovaní Labyrintu (2002) som sa zamerala na solitér, ktorý je protipólom veľkých nábytkových zostáv. Labyrint môže vyniknúť rovnako dobre v obývacej izbe panelákového bytu, ako aj vo veľkej hale rodinného domu.

Ako vznikla zostava Long (2004)?

Nábytková zostava Long vznikla na objednávku pre konkrétneho zákazníka, ktorý má náročný vkus a inklinuje k minimalizmu. Vyniká jednoduchou eleganciou a využíva kontrast povrchov s vysokým leskom a povrchov dyhovaných orechovou dyhou. Ako už napovedá názov zostavy, tvoria ju dva výrazne pozdĺžne zásuvkové segmenty a dve sklené police s presvetleným chrbtom z pieskovaného skla. Konštrukcia korpusu využíva tzv. folding systém (prvky korpusu sa skladajú tak, že hrany sa stretávajú pod 45° uhlom), vďaka čomu sú všetky časti zostavy zo všetkých pohľadov čisté, bez viditeľných hrán.

Každý tvorca má svoje pracovné metódy. Čo naštartuje tvoje tvorivé myslenie?

Každý nápad predchádza usilovná tvorivá práca. Vždy, keď pracujem na konkrétnom zadaní, svoje nápady nosím v hlave po celý deň – idú so mnou všade a večer s nimi zaspávam. Dá sa povedať, že nápady sa vznášajú okolo nás a my si ich len chytáme; a keď sú unavené, tak si na nás sadnú … Odtiaľ zrejme prichádzajú aj prvotné impulzy, ktoré sa ďalej formujú, až napokon vznikne finálna verzia výrobku. Ako som už uviedla, nežijeme vo vzduchoprázdne, vždy nás niekto môže posunúť o krôčik ďalej alebo nám odkryje nový uhol pohľadu. V tomto smere má veľký význam tvorivá diskusia a konštruktívne pripomienky, ktoré prichádzajú od investora, konštruktéra alebo spolupracovníka.

Aká je práca dizajnéra na Slovensku?

Pre interiérového dizajnéra je veľmi ťažké dostať sa do zaujímavého priestoru a do novej architektúry, v ktorej by sa rád realizoval a kde by našiel spoločné znaky so svojou tvorbou – ak sa nezúčastňoval na tvorbe priestoru od začiatku spolu s architektom. Je prirodzené, že väčšina architektov sa snaží svoje dielo dotiahnuť do posledného detailu a venuje sa aj tvorbe interiérov. Takisto si myslím, že je ideálne, ak je rukopis architektúry a interiéru rovnaký. Napriek tomu si trúfam zariaďovať aj nové priestory, ktoré vytvorili iní architekti. Myslím si, že do priestoru sa dokážem vcítiť a viem pochopiť jeho atmosféru a zároveň aj potreby užívateľov. Moja posledná realizácia je dôkazom toho, že po konzultácii s architektom možno dosiahnuť, aby výsledný efekt vyhovoval nielen investorovi, ale aby bol aj v súlade s myšlienkou architekta.

Na ktorú oblasť dizajnu sa špecializuješ?

Zatiaľ som sa venovala predovšetkým navrhovaniu nábytku, konkrétne jeho drevárskej časti. Vyhovuje mi minimalistický štýl, pri ktorom sa dôraz kladie na kvalitné remeselné vyhotovenie a detail, lebo na jednoduchých tvaroch vynikne aj drobná chybička. Láka ma však aj tvorba iných typov nábytku, zopár takých návrhov čaká v „šuplíku“ môjho pracovného stola. Rada by som sa venovala aj dizajnu bytových doplnkov, kobercov a úžitkových predmetov zo skla a keramiky a sem-tam by som si odskočila aj do oblasti grafického a produktového dizajnu.

Ktoré mená zo svetového dizajnu pre teba niečo znamenajú – ktorí autori ťa upútali svojou tvorbou?

Inklinujem k veciam, ktoré sú nové materiálovým vyhotovením alebo netradičným náhľadom na dizajn. Zo starých klasikov ma zaujali napr. Arné Jacobsen a Verner Panton, zástupcami strednej generácie sú Francois Bauchet – tvorca roka 2002 – a Ron Arad. Mladú generáciu v mojom úzkom výbere reprezentujú súrodenci Ronan a Erwan Bouroullec a opäť Francúz Ora Ïto, ktorý sa preslávil ako virtuálny počítačový pirát umiestňovaním svojich originálnych návrhov na webové stránky renomovaných firiem. Je zaujímavé, že pre väčšinu dizajnérov, ktorých som spomenula, je charakteristická tvorba plná rozličných tvarov a kriviek, teda presný opak mojej súčasnej práce.

Pre kvalitnú prácu je dôležitý aj oddych. Ako relaxuješ?

Vo voľnom čase maľujem, pri maľbe používam rôzne kombinované techniky. Maľujem pre vlastné potešenie, preto moje výtvory možno vidieť iba u mňa doma alebo u mojich priateľov. Väčšinu svojho voľného času venujem práve im a svojej rodine.



Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa zaujímavých realizácií.