Nadčasový večne živý!
V rôznych rovinách našej existencie vstupuje minulé do našej prítomnosti. V intimite domova móda, architektúra a dizajn premietajú vzájomné súvislosti podľa nášho vlastného vzorca. Každý je iný a iný je aj spôsob, akým sa tieto zákonitosti zhmotňujú vo výbere a rozmiestnení bytového zariadenia. Nezávisle od toho, či a v akej miere siahneme po nadčasových kúskoch, sú tieto zákonitosti stále prítomné prinajmenšom v odkaze tvorcov moderného interiérového dizajnu.
Návrhári, či po novom dizajnéri, viac ako storočie kódovali vlastné emócie do nábytkových kusov a ľudia si ich osvojovali ako vlastné – niekedy ako výraz dobrého vkusu, inokedy ako možnosť kúpy sériovo vyrábaného nábytku. Kúsky, ktoré preveril čas, poznáme dodnes a niekedy sa čudujeme, že hoci vekom patria k dinosaurom modernej interiérovej tvorby, formou a spôsobom vyhotovenia sa dokážu nonšalantne uvelebiť v súčasnom interiéri.
Súčasnému interiéru neraz dominuje pripomienka moderny – notoricky známe ležadlo LC-4. (Le Corbusier, Jeanneret, Perriand, výroba Thonet 1929) | V roku 1938 vytvoril argentínsky tím dizajnérov: Jorge Ferrari Hardoy, Juan Kurchan a Antonio večné kreslo Butterfly z ohýbaných oceľových trubiek a pravej kože. (Kare) |
Vymysleli ho pre Royal Hotel v Kodani v roku 1958, a predsa si kreslo Swan od Jacobsena mnohí ochotne vpustia aj do svojho súkromia. Swan si tu pokojne pláva v čistých vodách súčasného interiéru v priateľskom kontraste so stolíkom firmy Rübner. | Strohý kovový stôl Skiffer obkolesený klasikou stoliček DSX, ktorej redizajnovali podnožie. (Rübner) |
Jean Prouvé navrhol v roku 1934 do výroby stoličku, ktorá sa doteraz nachádza na záberoch zahraničných interiérov. (Vitra) | Od polovice minulého storočia sa stoličky a nábytok návrhárov manželov Eamesovcov vlnia až do dnešných domácností. Stolička DAW 1950 (Vitra) |
{R1}
Aj keď dnes umiestnime napríklad ležadlo LC-4 od Le Corbusiera z rúrkovej ocele a s koženým čalúnením z roku 1928 vedľa minimalisticky strohej komody, málokomu príde na um, že nevznikli v rovnakom čase. V nadčasovosti LC-4 možno už ani nie je také dôležité, že voľakedy pri jeho zrode vychádzal Le Corbusier z názoru, že „stroj sa stal podstatou civilizácie“. V dnešných súvislostiach je zaujímavé najmä tým, že na nás môže pôsobiť ako výtvarný a funkčný objekt, ktorý posilní jedinečnosť nášho interiéru. Ak interiérový dizajnér alebo my sami vycítime, že jednotlivé kusy nábytku sú si navzájom súdené, nezávisle od obdobia a filozofie ich vzniku môžeme vytvoriť atmosféru s nezvyčajným emocionálnym nábojom.
Keď fínsky architekt Alvar Aalto prelomovým spôsobom vytvoril nábytok bez zbytočného spájania z ohýbaného drevo ešte netušil, že bude predvojom mnohým kusom nábytku zo severských dielní nábytku. Novšia verzia stoličky LCW, ktorú v roku 1945 navrhli Charles a Ray Eamesovci, sa delí o pozornosť s taburetkou firmy PTV. | „Elefanti“ Eamesovcov sa tiež dočkali obnovenia výroby. (Vitra) |
K replikám pôvodného zariadenia známej funkcionalistickej Vily Tugendhat v Brne patria aj stoličky MR s kostrou z rúrkovej ocele. Interiér sa zariaďoval v 20. rokoch minulého storočia. | Ani zbierka starožitností, ani galéria dizajnu, každý kus nábytku má svoju voľnosť v primeranej kompozícii s ostatným zariadením. Kreslá Thonet z polovice minulého storočia sa už povznesli nad časom. |
„V priestorovej kompozícii existujú podobné zákonitosti ako v kompozícii hudobnej.“ (Walter Gropius; v roku 1919 založil školu funkcionalistického dizajnu Bauhaus.)(Tecta) | La Chaise sa zrodila asi z lastúry (1948) a vďaka Charlesovi a Ray Eamesovcom dala za pravdu organickým tvarom v modernom dizajne. |
Článok bol uverejnený v časopise Môj dom.