Klasika s pečaťou minulosti (1. časť)

Prežili sme starožitný nábytok?

Ako je to u nás? Je starožitný nábytok menej obľúbený alebo je finančne nedostupný? Ani jedno, ani druhé. Stále má svojich milovníkov, ktorí vedia, že jeho cena sa odlišuje podľa historického štýlu a že so zmyslom pre vkus a kombinovanie sa aj starožitnosť znesie bok po boku s hitom poslednej sezóny. A napokon starožitnosti môžu byť aj racionálnou investíciou. Aj cena nábytku, ktorý nie je originálom a nemá dvesto rokov, ale je „len“ kvalitnou replikou, môže sa vďaka precíznej ručnej práci a použitiu vzácnych drevín vyšplhať veľmi vysoko.

Cena a kvalita

Podobne ako iný tovar, aj starožitnosti podliehajú móde. Cena jednotlivých štýlov závisí predovšetkým od ich momentálnej obľúbenosti a rozšírenosti na trhu. Istejšou investíciou je však kúpa nábytku v klasických slohoch ako nábytku v historizmoch z druhej polovice 19. storočia alebo nábytku z obdobia secesie a art deco.

Pravý gotický a renesančný nábytok sa dnes vyskytuje už len v múzeách. Zachovalo sa ho tak málo, že ak by ste niekde v zaprášenom kúte narazili napríklad na renesančnú stoličku, znamenalo by to pre vás rýchle a nezanedbateľné zbohatnutie. Barokový a najmä vrcholne barokový nábytok je však pomerne bežný a jeho cena závisí najmä od kvality. Profesionálne zreštaurovaná komoda z polovice osemnásteho storočia bude záujemcu stáť aj vyše tristotisíc korún. No ešte žiadanejšími slohmi sú klasicizmus a empír z konca osemnásteho a začiatku devätnásteho storočia. Z formálnych znakov týchto štýlov veľmi významne čerpal napríklad návrhár Versace.

Barok

Renesanciu nahradil v 17. storočí dynamický barok, ktorý zámerne popiera prirodzenú tektoniku materiálu a zdôrazňuje bohatú vonkajšiu výzdobu. Barok síce pochádza z Talianska, ale v nábytkárstve sa oveľa viac prejavil vo Francúzsku a v Anglicku. Priamym pokračovaním baroka je rokoko, ktoré sa vo Francúzsku prekrýva s obdobím Ľudovíta XV. Je jemnejšie a jeho charakteristickým znakom je rokaj, podľa ktorého sa nazýva aj celé obdobie (motív asymetrického ornamentu vychádzajúceho z tvaru mušle). Rokoko prinieslo zdokonalenie mnohých dekoratívnych techník, napríklad intarzovania, kovolejárstva alebo lakovania.

Klasicizmus, empír a biedermeier

Klasicizmus (od polovice 18. storočia) vychádza predovšetkým zo štýlu Ľudovíta XVI. Reaguje na predchádzajúce obdobie prezdobeného baroka. Na jeho vznik nesporne zapôsobili vykopávky antickej kultúry, ale aj odkaz talianskej renesancie. Vláda Napoleona I. vymedzila obdobie výrazného slohového obdobia – empíru. Empír vychádzal z klasického tvaroslovia (gréckeho, rímskeho a čiastočne egyptského štýlu) a veľmi rýchlo prenikol do celej Európy, no zrejme najdlhšie si zachoval popularitu v Rusku. V rámci empíru sa s obľubou kombinovala tmavá ebenová a výrazná mahagónová dyha s mosadzným kovaním, no najobľúbenejšou kombináciou vo výzdobe sa stala čierna, biela a zlato.

Stávkou na istotu môže byť pre súčasníka aj investícia do biedermeiera. Ide o módu alebo skôr štýl z rokov 1815 až 1848. Názov dostal podľa fiktívnych mien pánov Biedermanna a Bummelmeiera – satirických figúrok, ktoré v mníchovskom humoristickom týždenníku zosmiešňovali názory meštianskych vrstiev. Biedermeier vychádzal zo šľachtického empíru, ale rozvíjal sa v rámci skromnejších meštianskych podmienok. Nábytok sa z praktických, ale i finančných dôvodov zjednodušil a vďaka tomu dospel k svojej tvarovej nadčasovosti. Nábytkové kusy sú dokonale symetrické a v ich forme sa prejavuje vycibrený cit pre materiál, sedací nábytok je iba čalúnený. Základnou devízou tohto slohu je pohodlnosť.

V období rozšíreného klasicizmu (empír, biedermeier) pôsobil vo Viedni aj Michael Thonet, známy vynálezca, návrhár a výrobca ohýbaného sedacieho nábytku. Jeho prvým výrobkom bola tzv. boppardská stolička, no v krátkom čase sortiment rozšíril aj o iné druhy nábytku, ktoré okamžite prenikli takmer do celého sveta. V tradícii výroby thonetovho nábytku pokračovalo aj jeho päť synov a táto technológia sa používa dodnes.

Secesia a art deco

Koniec 19. storočia sa niesol v znamení secesie. Zrodila sa ako pokus o novú originalitu po období striedania rozličných historizmov. Secesia trvala pomerne krátko. Vlna popularity secesie u zberateľov starožitností nastala asi v deväťdesiatych rokoch minulého storčia. Secesia zaujala predovšetkým svojou dekoratívnosťou a ladnými kvetinovými motívmi.

Po secesii pritiahol záujem zberateľov aj prúd art deco. Týmto názvom sa označovalo najmä umelecké remeslo medzivojnového obdobia. Art deco sa vyznačuje bohatou dekoratívnosťou, ktorá niekedy skĺzla až do gýčovitosti. Ďalšími znakmi tohto prúdu sú napríklad bohatá farebnosť a u nás aj národné prvky, akým bol napríklad lipový list. Nábytku v štýle art deco nikdy nebolo veľa, a preto ani dnes nie je zlou investíciou.

Funkcionalizmus

Medzi klasiku už môžeme zaradiť aj nábytok z obdobia funkcionalizmu, ktorý vrcholil zhruba v tridsiatych rokoch 19. storočia. Jeho zjednodušené formy očistené od dekoratívnych prvkov, presadzovanie v tom čase netradičných materiálov (kovových rúrok) a zdôrazňovanie funkčnosti sú v aktuálnej modernej produkcii nábytku samozrejmosťou, a preto zrejme netreba tento štýl predstavovať podrobnejšie.

Koloniálny sloh

Špeciálnou kategóriou medzi štýlmi je koloniálny sloh, ktorý sa vyvinul v miestach s anglickým koloniálnym vplyvom v 18. a 19. storočí (Južná Afrika, Západná India a pod.). Koloniálny štýl nevychádzal len z tradície nábytku európskeho typu, ale využíval aj miestne – pre Európu netradičné materiály, napríklad bambus a rotang. Interiéry v koloniálnom štýle sú v Anglicku pomerne obľúbené aj dnes, pretože zachovávajú tradíciu a zároveň poskytujú väčšiu slobodu pri zariaďovaní a predmety či materiály z exotických krajín pôsobia v interiéri oživujúco.